Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Monika Bellová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209296
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614209296.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci navrhovateľky: G. T., O..
XX.X.XXXX, V. V. XXX, Š. D. F., zastúpená: L. Č., O.. X.X.XXXX, V. R. O., Š. D. F., proti odporcovi: X.E.
T., O.. XX.X.XXXX, F., F.. L. XXXX/XX, Š. D. F., právne zastúpený: Mgr. Beáta Beďatšová, advokátka,
Senica, S. Jurkoviča 1205/34, o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- € mesačne od 31.10.2014, ktoré je
odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 31.10.2014 do 30.9.2015 vo výške 1103,23 € povoľuje
súd odporcovi splácať v 25,- € mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd tým mení rozsudok Okresného súdu v Senici č.k. 6C/208/00-30 zo dňa 7.1.2000, v časti týkajúcej
sa výšky výživného odporcu na navrhovateľku.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2014 domáhala zvýšenia
výživného od odporcu pre navrhovateľku ako plnoleté dieťa na sumu 180,- € mesačne s účinnosťou od
1.10.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo
niekoľko rokov, vtedy bola žiačkou základnej školy, teraz je študentkou 1.ročníka na Právnickej fakulte
Trnavskej univerzity, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne so štúdiom. Odporca
jej ničím neprispieva, celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdeniami o návšteve školy, písomným vyjadrením
odporcu, správami o príjme odporcu a jeho manželky, súpisom študijných materiálov, dokladmi o
cestovnom, prehľadom výdavkov na domácnosť matky navrhovateľky a výpisom z účtu, výsluchom
svedka U. T., podaním odporcu vrátane prepisu z elektronickej komunikácie medzi navrhovateľkou R.
U. T., pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/208/00, najmä rozsudkom Okresného súdu
Senica č.k. 6C 208/00-30 zo dňa 7.11.2000 a zistil tento stav veci:Výsluchomnavrhovateľkymalsúdpreukázané,ženávrhnazvýšenievýživnéhopodávalaztohodôvodu,
že začala navštevovať vysokú školu, čo je finančne nákladné, najmä právnická literatúra je drahá, jedna
knihastojíaj35,-€.Výdavkynacestovnépredstavujúsumu19,-€mesačne,navrhovateľkamáproblémy
s chrbticou, chodí raz do týždňa plávať, jedna hodina na plavárni stojí 1,50 € plus cestovné, pričom
plaváreň niekedy prepláca škola. Ďalej má navrhovateľka bežné výdavky, všetky uhrádza jej matka.
Odporca výživné neplatí od doby, kedy požaduje zvýšenie výživného. Zástupkyňa navrhovateľky - jej
matka uviedla, že nároky navrhovateľky sú skromné, drahé knihy si vie zohnať z druhej ruky, príp. ich
xeroxovať. Navrhovateľka nechce ničím zaťažiť nadmieru odporcu, chce len normálne vyštudovať a žiť.
Výsluchom odporcu súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko si navrhovateľka môže nájsť nejakú
brigádu, takisto nemusí mať náklady na cestovné, lebo môže bývať u dedu v Trnave. Vyživovaciu
povinnosť má odporca ešte k Y. T., ktorá má 11 rokov. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že po rozvode
manželstva odporca s navrhovateľkou stratil kontakt, pokúšal sa s ňou komunikovať, jeho pokusy však
boli neúspešné, bolo mu odopreté aj právo na informácie. Posledný kontakt, o ktorý sa odporca pokúsil,
skončil doručením sms správy, ktorou navrhovateľka odporcovi oznámila, že si neželá akýkoľvek ďalší
kontakt, nakoľko ho nepovažuje za svojho otca, lebo ju nevychovával. Odporca sa riadne stará o syna z
prvého manželstva a dcéru Dominiku z druhého manželstva, nevidel dôvod, aby neposkytoval rovnakú
starostlivosť aj navrhovateľke, avšak pre správanie matky, ako aj navrhovateľky samotnej, od ďalšieho
takéhoto správania upustil. Právna zástupkyňa poukázala na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine,
v zmysle ktorého nemožno výživné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide
o výživné pre maloleté dieťa. Mala za to, že správanie navrhovateľky po rozvode manželstva rodičov
nebolo v súlade s dobrými mravmi, nakoľko vzťah rodič a dieťa má byť budovaný na vzájomnej úcte.
V zmysle § 43 ods. 2 Zákona o rodine, je dieťa povinné rešpektovať rodičov, správanie navrhovateľky,
ktorá sa pred odporcom zatajovala, ignorovala ho a odmietala ako otca a rodiča určite uvedené atribúty
nenapĺňa. Návrh navrhla zamietnuť.
Zástupkyňa navrhovateľky sa k vyjadreniu právnej zástupkyne odporcu vyjadrila v tom zmysle, že tieto
tvrdenia považuje za nepravdivé, odporca nemá k tomu dôkazy. Odporca bol navštíviť navrhovateľku
naposledy v r. 2007, od tej doby nie, vtedy sa ho spýtala, kedy bude platiť na navrhovateľku výživné,
povedal, že na ňu platiť nebude, od tej doby nebol žiadny písomný alebo iný kontakt. Len raz za rok
zatelefonoval pod vplyvom alkoholu, aj to v neskorých nočných hodinách, trikrát sa pýtal navrhovateľky
na to isté, na čo už ona nebola ochotná odpovedať. Žiadnu SMS navrhovateľke neposlal, sms-ka prišla
na t.č. terajšieho manžela zástupkyne navrhovateľky, ktorý mu odpísal niečo v tom zmysle, že otcom
navrhovateľky je on, lebo sa o ňu stará. Inak zo strany odporcu nebol žiadny kontakt, odporca si voči
navrhovateľke starostlivosť neplnil ani finančne, ani jej nekúpil žiadny darček, nezobral ju nikam na
kultúru, šport, dovolenku.
Svedok U. T., syn odporcu a zástupkyne navrhovateľky a tiež brat navrhovateľky, vo svojej výpovedi
uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na navrhovateľku, nakoľko o odporcu nejavila záujem,
odporca sa jej snažil párkrát dovolať, nevedel presne uviesť, kedy to bolo, pričom sa buď nedovolal,
alebo telefón zdvihol priateľ jeho matky, skončilo to vyhrážaním sa. Svedok vyzval navrhovateľku asi
pred dvomi rokmi, aby sa zastavila za odporcom, navrhovateľka však neprejavila záujem. Na otázku
zástupkyne navrhovateľky na svedka, či odporca v tom čase navštívil navrhovateľku uviedol, že nie,
nakoľko bol pracovne zaneprázdnený a musel finančne zabezpečiť rodinu.
Návrhy na vypočutie ďalších svedkov súd zamietol, nakoľko T. T. je manželkou odporcu, jej výpoveď by
teda bola ovplyvnená blízkym vzťahom k odporcovi, U. Z., ktorá je sestrou zástupkyne navrhovateľky,
by bola nepriamym svedkom a skutočnosti, ktoré by interpretovala, získala z počutia, čo sa javí súdu
ako nadbytočné.
Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 6C 208/00-30 zo dňa 7.11.2000 bolo manželstvo rodičov
navrhovateľky rozvedené, navrhovateľka a jej V. U.Š. boli zverení do výchovy matke a odporcovi bolo
určené výživné na navrhovateľku v sume 1.000,- Sk mesačne, na vtedy mal. Maroša v sume 1.300,-
Sk mesačne. V čase tejto úpravy výživného matka navrhovateľky dosahovala priemerný mesačný netto
zárobok vo výške 2.578,- Sk mesačne, a odporca dosahoval priemerný mesačný netto zárobok 9.052,-
Sk. Mal. G. navštevovala materskú školu.Podľa potvrdení Právnickej fakulty Trnavskej univerzity je navrhovateľka od 1.9.2014 študentkou dennej
formy bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore právo, od 1.9.2015 je poslucháčkou 2.
ročníka uvedeného štúdia. Zo súpisu študijných materiálov kúpených na účely štúdia z druhej ruky bez
dokladu vyplýva, že náklady na ich kúpu predstavovali sumu 76,- €. Podľa cestovných lístkov, jedna
cesta z Trnavy do bydliska navrhovateľky, resp. opačným smerom, stojí od 0,33 € až do 0,50 €.
V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že v mesiacoch január až marec 2014 pracoval ako
zamestnanec v spoločnosti JA&MA logistic, s.r.o. Senica, aktuálne pracuje vo firme J & E TRANS s.r.o.
Bratislava, dostáva za svoju prácu priemernú čistú mzdu rovnajúcu sa výške minimálnej mzdy. Odporca
býva v trojizbovom byte spolu s manželkou T., maloletou dcérou Y. R. P. F. U.. Manželka je zamestnaná v
Myjave,zaprácoudennedochádza,jejpríjemsapohybujenaúrovniminimálnejmzdy.Mal.Y.navštevuje
ZŠ, hráva hádzanú, jej výdaje predstavujú sumu približne 150,- €. Plnoletý syn U. je zamestnaný, prácu
vykonáva v skúšobnej dobe, na chod domácnosti neprispieva vzhľadom na jeho nižší vek a príjem. U. bol
súdom zverený do osobnej starostlivosti odporcu rozsudkom č.k. 1P 102/2003-41. Odporca uviedol tiež
svoje pravidelné mesačné výdavky: nájom 186,08 €, plyn 15,- €, elektrina 27,- €, splátka hypotekárneho
úveru 49,58 €, splátka úveru 150,- €, internet a televízia 29,24 €, mobil 25,- €. Odporca poukázal na
skutočnosť, že mu schopnosti, možnosti a majetkové pomery neumožňujú, aby hradil výživné vo výške,
ktorú žiada navrhovateľka, odporca si plní vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k osobám, s ktorými býva v
jednej domácnosti, najmä k mal. dcére a svojej manželke. Podľa jeho vedomosti navrhovateľka pracuje,
zrejme na dohodu o brigádnickej práci a popri štúdiu je schopná zabezpečiť si príjem. Tiež žiadal, aby
súd zistil majetkové pomery matky navrhovateľky. Návrh navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa mzdových listov odporcu u J&E TRANS s.r.o., Bratislava za obdobie od 04/2014 - 05/2015
odporca dosiahol priemerný mesačný netto zárobok 363,21 €. Podľa správy od zamestnávateľa odporcu
za obdobie od 11/2014 - 05/15 boli odporcovi vyplatené cestovné náhrady - diéty v priemere 1.185,-
€ mesačne. Od 1.1.2014 do 20.3.2014 bol odporca zamestnaný u JA&MA logistic s.r.o., Senica, s
mesačnými netto príjmami 304,84 €, 137,20 € + 51,03 € PN, 418,85 €. Manželka odporcu je zamestnaná
u X. F..E..D.., F., kde dosahuje priemerný mesačný netto zárobok 321,06 €. Matka navrhovateľky je
zamestnaná u FINACCON, s.r.o. Nitra, kde za obdobie 12/2013 - 11/2014 dosiahla priemerný mesačný
netto príjem 843,01 €. Výdavky na domácnosť matky navrhovateľky podľa prehľadu sú: plyn 20,- €,
elektrina 50,- €, internet + telefón 33,- €, vodné a stočné 42,34 €, náklady na školu na U. Č. 20,- € a na
navrhovateľku 120,- €, splátky úverov Cetelem 110,- €, VÚB 50,- €, ČSOB 200,- €, leasing na auto 85,-
€, poistka na auto 20,- €, celkom výdavky 750,34 €.
V podaní doručenom súdu dňa 4.9.2015 odporca poukázal na podstatnú skutočnosť, a to že príjem
manželky odporcu pochádza z personálnej agentúry a je nestály, tiež, že bolo preukázané správou o
zárobku manželky, že jej príjem sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Ďalej uviedol, že cestovné
náhrady oznámené súdu zamestnávateľom sú poskytované na náhradu výdavkov, ktoré mu vzniknú v
súvislosti s výkonom práce v zahraničí, sú irelevantné pre posúdenie výšky príjmov odporcu na účely
určeniavýživnéhoažiadal,abysúdnatietoúdajeneprihliadal.VýsluchomsvedkaU.T.bolopreukázané,
žeodporcamalzáujemokontaktsnavrhovateľkouaženavrhovateľkatentokontaktodmietalaaodporcu
neprejavovala záujem, neiniciovala stretnutie ani iný kontakt napriek tomu, že odporcove kontaktné
údaje mala k dispozícii. Na preukázanie týchto tvrdení predložil prepis z elektronickej komunikácie na
sociálnej sieti medzi navrhovateľkou a U. T.. Mal za to, že správanie navrhovateľky počas doby po
rozvode napĺňa znaky správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto žiadal návrh zamietnuť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že návrh bol
podaný dôvodne len čiastočne. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného na
navrhovateľku, a to ešte v roku 2000 /teda pred pätnástimi rokmi/ sa v zmysle § 78 Zákona o rodine
podstatne zmenili pomery. U navrhovateľky za uplynulé roky prišlo k viacerým podstatným zmenám
pomerom, ktoré neboli doteraz zohľadnené zvýšením výšky výživného. Navrhovateľka predovšetkým v
čase rozvodu rodičov a určenia výživného navštevovala len materskú školu, v súčasnosti navštevuje
už dokonca 2. ročník vysokej školy. Je teda samozrejmé, že výdavky na jej výživu podstatne vzrástli,
či sa to týka uspokojovania bežných potrieb ako je strava, oblečenie, ale aj potrieb do školy. Tu treba
uviesť, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom aj v tom prípade, ak sú súrodenci zverení
jednotlivo k inému rodičovi. Vyplýva to z toho, že potreby každého z detí sa postupom času menia, ako aj
majetkové pomery rodičov môžu byť rôzne. Pri určení súčasnej výšky výživného na navrhovateľku súd
teda vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj zo zárobkových možností a majetkových
pomerov najmä odporcu, ale tiež prihliadol na zárobkové pomery zo strany matky navrhovateľky, ktorá
má k navrhovateľke taktiež vyživovaciu povinnosť, túto si však riadne plní. Na strane odporcu prišlo
taktiež k podstatnej zmene pomerov, a to v tom smere, že mu čiastočne vzrástla výška dosahovaného
príjmu oproti príjmu dosahovanému pri P. Ú. X., P. O. U. W.Z. L. X. P., O. X. M. F. U., ale k U.. Y..
Súd u odporcu vychádzal z preukázateľne dosahovaného zárobku 363,21 € mesačne. Príjem odporcu
sa teda pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Súd však pri určení výšky výživného prihliada nielen na
zárobkové možnosti, ale aj na celkové majetkové pomery, pričom cestovné náhrady - diéty poberané
odporcom od zamestnávateľa v priemere vo výške 1.185,- € mesačne predstavujú určitý finančný
bonus, ktorý finančný rozpočet rodiny čiastočne vylepšuje, i keď primárne slúži na úhradu cestovných
výdavkov. Uvedeným skutočnostiam považoval súd za primerané výživné na navrhovateľku v sume
100,- € mesačne, v presahujúcej časti určeného výživného, návrh zamietol ako nedôvodný. Súd pri
rozhodovaní o výške výživného tiež považoval za nesprávne neprispievanie na domácnosť odporcu
zo strany plnoletého syna U., pričom zohľadnil, že na výdavkoch za bývanie, je povinný podieľať sa
aj syn U.. K tvrdeniam odporcu, že sa navrhovateľka mala brigádnicky zamestnať, súd uvádza, že
právom navrhovateľky je právo na vzdelanie, ak si aj brigádnicky privyrobí, vyživovacia povinnosť
odporcu k navrhovateľke tým nezaniká. Súd ďalej neprihliadal pri vyčíslených výdavkoch oboch rodičov
navrhovateľky na splátky úverov, nakoľko výživné na dieťa je prednostná pohľadávka. Čo sa týka
ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi, treba uviesť, že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o jeho
tvrdeniach. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom nie
sú práve ideálne, nemožno ich však považovať za vážne porušenie dobrých mravov. Obaja rodičia
navrhovateľkynadviazalinovéznámostiavytvorilinovérodiny,pôvodnérodinnévzťahysatakobmedzili,
nie však zavinením navrhovateľky. Bolo vecou odporcu, aby udržiaval vzťah s navrhovateľkou od útleho
detstva a tak budoval vzájomný citový vzťah, len vyžadovanie úcty zo strany navrhovateľky sa nejaví
ako vhodné. Ak mu bolo zo strany matky navrhovateľky bránené v styku s navrhovateľkou, mal právo
podať návrh na súd. Ani z elektronickej komunikácie medzi svedkom - U. T. a navrhovateľkou nevyplýva,
že by sa k odporcovi správala nevhodným spôsobom, ak sa aj nezúčastnila na svadbe odporcu, nejde
o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v sume 100,- € mesačne, teda
zvýšeným výživným, a to od 31.10.2014 - odo dňa podania návrhu. Keďže odporca od tejto doby výživné
na navrhovateľku vôbec neplatil, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 31.10.2014 do
30.9.2015 vo výške 1.103,23 €, ktorý mu súd vzhľadom na vyššiu čiastku k jeho pravidelnému príjmu,
povolil splácať v 25,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a i keď navrhovateľka bola v spore úspešná
len čiastočne, prislúchala jej náhrada trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
úvahy súdu. Keďže navrhovateľke žiadne preukázané trovy konania nevznikli /konanie je oslobodené od
platenia súdnych poplatkov v zmysle zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov/, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15. dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.