Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206323
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014 z a m i e t a.

III/ Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie
čiastky 125,- Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu
a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 617,74,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. 5Er/733/2010 (súdnym exekútorom pod č. EX 363/2010) tým, že o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehote
15 dní. Žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tým mu vznikla majetková
škoda, spočívajúca v nákladoch účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciea
rozhodnutímonej.Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Podaním zo dňa 07.05.2014 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súduSRoústavnejsťažnosti,ktorúpodľasvojhotvrdeniapodalzdôvoduobjektívnehoporušeniasvojich
práv na zákonného sudcu a nestranný súd.
K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p.")jeobligatórneadopadánasituácie,kedyrozhodnutiev merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného
sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia,
teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti
zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14
a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil

z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 sp. zn.
6NcC/286/2013-26). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 13.05.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s
použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, iné dôkazy nenavrhovali okrem
dôkazov označených v žalobe.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/733/2010 zistené, že súdny

exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa
29.09.2010oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúddňa01.10.2010poverilsúdneho
exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie súdny exekútor prevzal dňa 07.10.2010.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej
majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného
postupu.
Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup

označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V
zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho
orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej

činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť štátu za
nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca
(rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je
činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej
aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho

súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/733/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného
rozkazu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4Ro/283/2009 zo dňa 07.09.2009, právoplatný 08.10.2009,vykonateľný dňa 08.10.2009 bola táto žiadosť tunajšiemu súdu doručená dňa 29.09.2010. V tom
čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom
určenej lehote, pretože písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 01.10.2010 a
nie ako tvrdil žalobca. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho
súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol
vyššiecharakterizovaný.Akpotomnebolopreukázanésplnenieužprvejnajpodstatnejšejpodmienkypre

založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už
ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo
spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).