Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212974
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113212974.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko,
CH-6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
810 08 Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: P. Q., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko A., M.
XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Mesto Nitra, 950 06 Nitra, Štefánikova
tr. 60, IČO: 00 308 307, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962,
zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom 811 01 Bratislava, Zámocká 8, o zaplatenie
1.803,20 eura s príslušenstvom, o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Nitre z 10. februára 2015, pod č.k.
7C/116/2014-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov

konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane žalovaného je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 21,03 eura JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, so sídlom 810 08 Bratislava, Karadžičova 8, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 264,33 eura a
0,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.538,87 eura od 15.10.2012 do zaplatenia. Rozhodol tiež,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vo zvyšku žalobu zamietol a nepriznal
žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Vychádzal zo skutočnosti, že právny
predchodca žalobcu sa návrhom podaným na súd dňa 18.04.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.803,20 eura a príslušenstva. Svojim podaním doručeným súdu dňa 24.11.2014 vstúpil do

konania vedľajší účastník na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.01.2015
uviedol, že vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona, z toho
dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Postúpenie pohľadávky (opakované)
treba vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pred otvorením
pojednávania žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 06.02.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie
sumy poplatkov 111,54 eura, úrokov z omeškania 152,79 eura a úrokov z omeškania predstavujúci

rozdiel medzi sadzbou 9,5 % a 8,75 % zo sumy 1.538,87 eura od 15.10.2012 do zaplatenia späť a
žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. V tejto časti ho v zmysle § 96 ods. 1 OSP aj zastavil. O
trovách konania v zastavenej časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu. Pri rozhodovaní vo zvyšnej časti aplikoval ustanovenia
§ 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy), § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho

poriadku. Po vykonanom dokazovaní dospel k tomu záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom
preukázania dôvodnosti uplatneného nároku neuniesol, keď nepreukázal, že jeho právny predchodcasplnil záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške úveru, prečo aj návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pretože uplatnené trovy nepovažoval
za účelne vynaložené. Do konania vstúpil bez vedomia žalovaného, žiadnym spôsobom neprispel k

úspechu žalovaného, čo vyvolalo dôvodný záver, že do konania vstúpil len za účelom dosiahnutia
finančného prospechu vo forme náhrady trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník na strane žalovaného podal v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku v časti výroku o
náhradetrovvedľajšiehoúčastníkaodvolanie,domáhajúcsanímjehozmenytak,že:„Žalobcajepovinný

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného zaplatiť trovy konania vo výške 179,44 eura na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, vedený v J. W., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.“. Dôvodil tým, že aj vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom
a už len samotné tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky
premlčania vedľajším účastníkom, za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným úkonom
a účelným spôsobom bránením práv účastníka.

Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril, uvádzajúc, že prvostupňový súd rozhodol správne. Mal za
to, že je absurdné, aby za úkony, ktoré vedľajší účastník predkladá v prípade stoviek ďalších súdnych
konaní, požaduje priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník zjavne nevedel, do
akéhoprávnezložitéhosúdnehokonaniavstupujeačivňomskutočneúčelnevyužijeprávnezastúpenie.

Takéto podania sú zjavne nadbytočné a neúčelné. Neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú
vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Požiadal, aby v zmysle ust. § 219
ods. 1 OSP potvrdil, ako vecne správne v celom rozsahu a zaviazal vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil a vyčíslil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania bol návrh žalobcu, doručený súdu prvého stupňa dňa 18.04.2013, ktorým

sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1803,20 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého
úveru na základe úverovej zmluvy č. 02000042, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu-
GE Money a.s. a žalovaným. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.11.2014
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v 811 02 Bratislave,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

žalovaného a dňa 28.01.2015 bolo doručené jeho vyjadrenie, v ktorom si aj uplatnil a vyčíslil trovy
právnehozastúpeniavovýške179,44eura.Vnadväznostinatožalobcapísomnýmpodanímdoručeným
súdu prvého stupňa dňa 06.02.2015 zobral späť svoj návrh na začatie konania sčasti späť. Predmetom
odvolacieho konania je len vedľajším účastníkom na strane žalovaného napadnutá časť, týkajúca sa
trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47

ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred
nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či

právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o
zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavanej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa,
keď vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ním

uplatnené trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaného v predmetnom konaní. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP.
Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, súd prvého stupňa správne
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania, na ktorú by mal inak

právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovaného zastúpený advokátskou
kanceláriou vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvého
stupňa dňa 28.01.2015 navrhol všeobecne formulovaným podaním s individualizáciou, že poskytnutý
úver je potrebné považovať v zmysle § 4 ZSÚ účinnom v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez
poplatkov. Uviedol tiež, že postúpenie pohľadávky je potrebné považovať za absolútne neplatné, čo v
konečnom dôsledku znamená nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. S ohľadom na množstvo

obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane žalovaného zastúpený
advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu, kde sa obsah jeho podaní
mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno považovať za
trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne

súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2014 sp. zn. 6 MCdo
9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí
ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok
povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich

nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) vo výške 9,13 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2
písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 179,44 eura znížená o jednu polovicu) a náhradu hotových
výdavkov 1 x 8,39 eura režijný paušál (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.), t. j. v sume 17,52 eura zvýšená
o 20 % DPH v sume 3,50 eura. Náhrada trov odvolacieho konania tak súhrnne činí sumu 21,02 eura.
Náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 21,02 eura je vedľajší účastník na strane žalovaného
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.