Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208541
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815208541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľky W. I., E.. M., O..

XX. XX. XXXX, V. E., Č. XX, proti odporcovi Y. I., O.. XX. XX. XXXX, V. E., Č. XX, o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky W. I., E.. M., O.. XX. XX. XXXX a odporcu Y. I., O.. XX. XX. XXXX,
uzavreté dňa XX. XX. XXXX, pred Obvodným úradom Matrika Rožňava, zapísané v knihe manželstiev
uvedeného obvodného úradu v Rožňave, vo zväzku 12, ročník XXXX, na strane 6, pod poradovým
číslom 44, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, pretože
ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Z manželstva sa narodili tri deti, ktoré sú už plnoleté.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX pred Obvodný úradom v Rožňave. O oboch

ide o prvé manželstvo v poradí. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo U. E.. Obaja účastníci
sú občanmi Slovenskej republiky.

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Uviedla, že do roku 1989 bolo manželstvo ako tak
usporiadané. V tomto roku však ochorela, mala zdravotné ťažkosti, napriek tomu sa musela postarať
o deti, zabezpečiť domácnosť, avšak odporca jej nijakým spôsobom nepomohol. Po uplynutí určitých
rokov musela byť hospitalizovaná v Hágoch po dobu troch mesiacov a ich vzťahy sa od uvedeného

obdobia veľmi zhoršili, pretože odporca sa ani o seba, ale ani o deti nestaral. V tom čase ich najstarší
syn, narodený v roku XXXX, začal fetovať, fajčiť, kradnúť a bol umiestnený aj v ústave. Odporca si z
toho nerobil žiadnu starosť. Postupne mali problém aj s najmladším synom, dokonca ten mal niekedy
aj samovražedné úmysly. Odporca sa obmedzil na to, že vo zvýšenej miere požíval alkohol. Celá
táto situácia veľmi zle vplývala na jej psychiku, pretože starostlivosť o domácnosť zabezpečovala ona,
starala sa o deti, napriek tomu, že bola chorá. Uviedla, že 16 rokov stále niekde pracovala. Na rozvode
manželstva už uvažovala skôr, ale odkladala to až do času, kým synovia neboli plnoletí a zlepšilo sa aj

ich správanie. Vzhľadom k tejto situácii, od roku 2004 ani intímne spolu nežili. Spoločné hospodárenie
spočívalo v tom, že žili z hmotnej dávky. V dôsledku toho sa rozhodla navrhovateľka odísť do Českej
republiky, hľadať si prácu. Zásadne nesúhlasila s obnovením manželského spolužitia s odporcom,pretože ich spolužitie už považovala za úplne vylúčené. V tomto období prišla na určité obdobie domov
na Slovensko, s tým, že býva u svojej matky, nakoľko odmietla ísť bývať do ich spoločnej domácnosti.

Odporca súhlasil s podaným návrhom na rozvod manželstva. Návrh ho prekvapil, pretože aj keď
navrhovateľka často vykrikovala, keď bol opitý, že sa s ním rozvedie, nepredpokladal, že by to urobila.
Uviedol, že spoločne s navrhovateľkou žili ešte pred uzavretím manželstva. Z manželstva sa narodili
traja synovia, ktorí sú už dospelí a majú svoje rodiny, Y. I., U. I. R. U. I.. Navrhovateľka odišla v októbri
2015 do Českej republiky ku svojmu bratovi, s tým, že sa tam chcela zamestnať. Od uvedeného obdobia

bola doma asi dvakrát, keďže sa musela ísť hlásiť na úrad práce. Ich príjmom bola dávka v hmotnej núdzi
asi vo výške 62,- Eur, k tomu príspevok na bývanie 80,- Eur, takže dostávali cirka 200,- Eur mesačne.
Ako odišla do Českej republiky navrhovateľka, už sa spolu nerozprávali. Odporca už nemá záujem, aby
zotrval v spoločnom manželstve s navrhovateľkou.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoje funkcie. Príčina
rozvratu manželstva podľa názoru súdu spočívala v dlhodobých neriešených problémoch medzi
manželmi, ktoré sa prehlbovali tým, že ťarcha starostlivosti o domácnosť a o deti spočívala prevažne na

navrhovateľke, ktorá aj z dôvodov zdravotných, nezvládla nároky aj na výchovu troch synov. Ich zlyhanie
zle psychicky znášala, v dôsledku čoho mala ďalšie zdravotné problémy, čo napokon viedlo k úplnému
odcudzeniu oboch manželov, prejavom toho bol aj odchod navrhovateľky do Českej republiky v období,
kedy synovia neboli odkázaní bezprostredne na jej starostlivosť. Keďže obaja účastníci konania potvrdili,
že nie sú ochotní obnoviť manželské spolužitie, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol v zmysle

ust. § 23 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu

alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.