Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209099.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Z. H., W. T. F. XXX, W. T. F., o vymoženie sumy 56,24 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14Er/332/2015 a u súdnej exekútorky
JUDr. Pauly Miššíkovej, Koceľova 7, Nitra pod sp. zn. Ex 37/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 07.
09. 2015, doplnenom v podaní zo dňa 12. 10. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19.

08. 2015 č. k. 14Er/332/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014 (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm.
r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady EÚ č. 93/13/
EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v predmetnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3437/2012 zo

dňa 19. 01. 2012.

Z predložených dokumentov a exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 24.
04. 2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá poistná zmluva č. 4424600041. Právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu bola daná rozhodcovskou doložkou v rámci všeobecných
poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Vo všeobecných poistných podmienkach je obsiahnutá rozhodcovská doložka - časť XV. Rozhodcovské
konanie, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého
druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov a teda je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Dotyčná
rozhodcovská doložka priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa majú riešiť
prostredníctvomrozhodcovskéhokonania.Neprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa posúdil neplatnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu,

že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá užpodpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto
podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali aj formulárovú

časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ
neodstúpil.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré doplnil
písomným podaním zo dňa 12. 10. 2015. Namietal, že súd prvého stupňa prekročil svoje právomoci
priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD a svojím postupom, kedy vykonal dokazovanie,
bez toho, aby sa oprávnený k nemu mohol vyjadriť, mu odňal možnosť konať. Ďalej namietal, že mu

postupom súdu bolo odňaté právo na zákonného sudcu, pretože iba sudca je oprávnený vykonávať
dokazovanie, avšak v predmetnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník. Zároveň došlo k porušeniu
zákonač.385/2000Z.z.Konanievdanejveciviedoladokazovanievykonávalniesudca,alevyššísúdny
úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, ale aj z toho, že si zhromaždil iné listinné dôkazy, a teda nanovo konštruoval skutkový stav,

na podklade vykonaného dokazovania. Týmto svojím postupom porušil Exekučný poriadok, čím došlo
aj k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec v
oblasti neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nesúhlasil s postupom súdu prvého stupňa v konaní o vydanie
poverenia na výkon exekúcie, nakoľko mu svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP a došlo i k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48

ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsiahlu judikatúru
Súdneho dvora EÚ, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Oprávnený bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil
skutkový stav, a to v dôsledku toho, že sa oprávnený nemal možnosť k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť a navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V dôsledku nesprávne zisteného

skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa aj nesprávne skutkové a právne závery a vec nesprávne
posúdil. Mal za to, že rozhodcovská doložka sa nachádza v Osobitných zmluvných dojednaniach a
až podpisom OZD sa povinný zaviazal k rozhodcovskému konaniu. Ďalej mal za to, že rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná, nakoľko povinný mal nielen možnosť sa s ňou oboznámiť, ale
mu bola zo strany sprostredkovateľky poistenia i vysvetlená a povinný ju mohol ovplyvniť. Uviedol,

že mu postupom súdu prvého stupňa bolo zabránené predložiť ako dôkaz stanovisko NBS, ktoré
potvrdzuje, že rozhodcovská doložka vchádza do kalkulácie poistného, a preto mal súd aplikovať
19. recitál Smernice 93/13/EHS. Súd prvého stupňa tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
danej veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis. Rozhodcovská
doložka v poistnej zmluve v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu prieskumu,

nakoľko je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní, v ktorom
vydal predmetné uznesenie o zamietnutí vydania poverenia postupoval nelegitímne. Napriek tomu, že
exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky,
ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd
prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Poznamenal,

že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného,
ktoré bolo doplnené dňa 12. 10. 2015, nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej
exekútorke dňa 24. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Ako exekučný titul predložilrozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom
dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 2C/3437/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.
03. 2013. Následne súdna exekútorka JUDr. Paula Miššíková podaním zo dňa 25. 03. 2015 požiadala

príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu. Dňa 19. 08. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté
uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky a svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219
ods. 2 OSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že oprávnený s povinnou uzavreli poistnú
zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi jej účastníkmi je preto
spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Tvrdenie oprávneného, že povinná si
rozhodcovskú doložku osobitne dojednala a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
keďže povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku a pokiaľ

by povinná rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných
poistných podmienok, teda na poistný vzťah ako taký, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v
zistenom skutkovom stave. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto
podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom v predmetnom exekučnom konaní ide o
tento prípad. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Povinná mala možnosťzmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.

Osobitné dojednanie sa musí sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky (za
osobitné vyjednanie nemožno považovať skutočnosť, že v závere Všeobecných poistných podmienok
je i časť označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“), resp. nepreukázal, že by si povinná

vymieňovala rozhodcovské konanie (ust. § 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žedoložkajeformulovanávrámcištandardnejformulárovejzmluvy,neodôvodňujezáver,že

oprávnenýpreukázalosobitnévyjednanie.Ipodľanázoruodvolaciehosúdurozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo všeobecných poistných podmienok (XV. časť - rozhodcovské konanie a z osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007) poistnej zmluvy zo dňa 24. 04. 2008 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Z tohto dôvodu potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo

všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej zmluvy
zo dňa 24. 04. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.

Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

Naviac súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.
generálnej klauzuly zakotvenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu

podmienok uvedených v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje každá podmienka,
ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, 3. táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej
vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej
zmluvy zo dňa 24. 04. 2008 považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti(neplatnúrozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričom

rozhodcovský súd nemal potom ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Rozhodcovské
konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je
materiálne nevykonateľný).

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3437/2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom
JUDr. Bohumírom Zaujecom dňa 19. 01. 2012, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Rapid life životná

poisťovňa, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe poistnej zmluvy zo dňa 24. 04. 2008.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné poistné podmienky, v ktorých sa v osobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, a to
rozhodcovskádoložka,vznení:„Poistník(poistený)apoisťovňavyjadriliobajaspoločneakaždýzároveň
svojímpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporumedzizmluvnýmistranami,

že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku“.V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Oprávnený napriek týmto zisteniam exekučného súdu v podanom odvolaní poukazoval na to, že ním
predložený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19. 01. 2012 vydaný v konaní pod sp. zn. 2C/3437/2012
(exekučný titul), spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a stal sa exekučným titulom.
Odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia,
pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata). Sám zákon však počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Zákonodarca

výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v ust. § 44 ods. 3
zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 22. 12. 2015 (teda i v čase
začatia exekučného konania v predmetnej veci), keď stanovil povinnosť súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore

preskúmať okrem iného i súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je
vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o
udelenie poverenia zamietne.

S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z
čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami
rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské

konanie je súkromnoprávnym konaním.

Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ako celok. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s každým
ďalším argumentom oprávneného v podanom odvolaní.

Pokiaľ však ide o námietku oprávneného, že mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu tým, že v
predmetnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník, odvolací súd zdôrazňuje, že vyšší súdny úradník

koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v súlade s ust. § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o
súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a tak tomu bolo i v predmetnej veci. K odvolacej
námietke oprávneného, že si vyšší súdny úradník zhromaždil listinné dôkazy a neumožnil oprávnenému,
zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti, odvolací súd
uvádza, že túto námietku taktiež nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa mal

pre rozhodnutie vo veci všetky potrebné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu zo dňa
24. 04. 2008 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, súčasťou ktorých je i časť označená ako
„osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré mu boli predložené dňa 28. 05. 2015.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že mu súd prvého stupňa neumožnil osobne sa zúčastniť

konania, odvolací súd uvádza, že zo zákona (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekúcie,
exekučnému súdu povinnosť nariadiť pojednávanie nevyplývala. Oprávnenému, ako účastníkovi
konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o
obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Exekučný
súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako

neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal podstatou sporu
medzi oprávneným a povinnou, ktorou bola skutočnosť, že povinná nesplnila svoju zmluvnú povinnosťa nezaplatila dojednané poistné, odvolací súd konštatuje, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných
podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa už exekučný súd takouto otázkou nemôže
zaoberať. Zaoberá sa len tým, či exekučný titul, na podklade ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu,

jespôsobilýmexekučnýmtitulom.Súdpreskúmavažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

S poukazom na odvolanie oprávneného zo dňa 07. 09. 2015, doplnené písomným podaním zo dňa
12. 10. 2015, v ktorom tvrdil, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom, odvolací súd dodáva, že predmetnou problematikou sa zaoberal Ústavný súd SR tiež vo veci
sťažovateľky Rapid life životná poisťovňa a.s. vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z 24.
októbra 2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú
vec: „K podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti,
pozn.) ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012,
m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS

455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS
rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch
návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým
vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS
160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre

jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej
judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS
264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa
§ 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov
(k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí

sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.)“.

Plénum Ústavného súdu SR návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov prerokovalo na
neverejnom zasadnutí dňa 7. mája 2014, pričom prijalo stanovisko pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo
dňa 7. mája 2014, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých,
ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie
exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech

oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný
súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre
ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá
v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu“).

V súlade s týmto zjednocujúcim stanoviskom pléna Ústavného súdu SR boli vydané i ďalšie rozhodnutia
Ústavného súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 22.1.2014 č. k. I. ÚS 14/2014-35, II. ÚS 812/2014, IV. ÚS
367/2014), ale i Najvyššieho súdu SR napr. vo veci sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014 a na tieto
rozhodnutia odvolací súd v predmetnej veci poukazuje.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných
podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007) poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne
postupoval podľa ust. § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a

žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.