Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Viera Šebestová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200304
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200304.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Diamond
Company s.r.o., Devätinová 5, 821 06 Bratislava, zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, Drieňová 34,
821 02 Bratislava, proti odporcu: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľa sa zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2015 domáha, aby súd podľa § 250v O.s.p.
vydal rozsudok, ktorým zakazuje odporcovi orgánu verenej správy pokračovať v zasahovaní do práv
navrhovateľa a nepožadovať žiadne doklady od žalobcu. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania.
Navrhovateľ uvádza, že dňa XX.XX.XXXX bola mu doručená J. o zapožičanie dokladov č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/MazV zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej odporca požadoval v súvislosti s miestnym
zisťovaním vykonávaným dňa XX.XX.XXXX o splnenie si povinnosti ustanovenej v § 39 zákona č. XXX/
XXXXZ.z.osprávedaní(daňovýporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejibaV.poriadok)tým,žev
lehote X dní od doručenia tejto J. má navrhovateľ zapožičať nasledujúce doklady, výpisy, ich kópie alebo
iné veci: všetky účtovné a daňové doklady, evidencie, výpisy, skladové evidencie, dodacie listy, zmluvy,
potvrdenie o platbách a iné za zdaňovacie obdobie január až december XXXX daňového subjektu V.
R. s.r.o., týkajúce sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou K & M, s.r.o. v uvedenom zdaňovacom
období.
Navrhovateľ uvádza, že týmto podaním sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov
pred nezákonným zásahom podľa § 250v O.s.p. Odporca si dôvodne žiada doklady len za účelom
diskriminácie a šikanovania navrhovateľa. Navrhovateľ v danom prípade poukazuje na rozhodnutie G.
súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XSžz/X/XXXX, v ktorom okrem vymedzil meritum konania o
nezákonnom zásahu. Navrhovateľ má za to, že sú splnené tieto podmienky v pojednávanej veci.
Navrhovateľ má za to, že s poukazom na čl. X ods. X ústavy : „Z. orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ nebolo dodržané toto
ustanovenie, nakoľko odporca nekonal v medziach zákona. Taktiež poukazuje na znenie čl. X ods. X
veta prvá, čl. XX ods. 1a 2, čl. XXX ods. X X. SR a na porušenie čl. X ods. X V. o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôdvzneníO.č.1,2,3,4,5,6,Xa8,zktoréhovyplýva,žekaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. X V. protokolu k V. o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. G.
nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a
všeobecné zásady medzinárodného práva. O. ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré
považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom, zabezpečili
plnenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že má za to, že navrhovateľ tvrdí, že bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bola zameraný priamo proti nemu alebo v jeho dôsledku bol proti nemu
priamo vykonaný, môže sa podľa § 250v ods. X O.s.p. pred súdom domáhať ochrany proti zásahu,
ak takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, a to len vtedy ak navrhovateľ
vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V tomto prípade však navrhovateľ
nebol oprávnený podať žalobu,
keďže nevyčerpal všetky prostriedky.
Odporca navrhuje vzhľadom na uvedené skutočnosti, aby súd s poukazom na ust. § 250v, ktoré je
špeciálnej povahy po preskúmaní postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených vo
vyjadrení žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
C. súd v K., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § X50v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b) O.s.p. v
spojení s § 250v ods. X O.s.p. vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. C. súd posúdil návrh
navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení §
250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.
Podľa čl. X ods. 1, veta prvá X. SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym
štátom. G. atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.
U.verejnýchsubjektívnychprávfyzickýchaprávnickýchosôbzostranysprávnychsúdovmásubsidiárny
charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú ochrany verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická
osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na
správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánu verejnej správy, je možné, aby
sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Z. to z historicky
daného a v A. republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie
je nahrádzanie vecných kompetencií orgánu verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou
súdnou mocou.
Podľa § 244 ods. X veta prvá O.s.p., súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správny orgánov. O. hlava piatej
časti O.s.p. zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verenej správy.
X. konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany
fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených
záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol
zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah
alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. A. konanie je zárukou, že súd vyslovením
povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť
stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol
protiprávnym konaním, prípade aj nekonaním orgánu verejnej správy.
O. úprava správneho súdnictva v piatej časti O.s.p., na rozdiel od konania v občianskoprávnych
veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane
pred zákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku X citovaného
ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje; jeho definíciu
neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými
nezákonnými zásahmi orgánmi verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym
aktom. B. považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánu verejnej moci
proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcej v postupoch orgánu
verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. M. ísť o priamy zásah do
subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, právo na osobnú slobodu, právo na
ochranu vlastníctva, právo na ochranu obydlia a pod.). E. zásah orgánu verejnej správy správny súd
nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval
a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. R. ochrany podľa §
250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo
právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
F. § X50v v ods. X a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu preto nie je možné aplikovať postup podľa § 250v ods. X
O.s.p. ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 O.s.p.) vo vzťahu k otázke okruhu účastníkov
v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keďže zákon (O.s.p.) práve v citovanom ustanovení §
X50v ods. X a 2 stanovuje okruh účastníkov priamo, teda okruh účastníkov je daný priamo zo zákona
a nemožno ho rozširovať aj na iných účastníkov správneho konania na rozdiel od konania podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 ods. X O.s.p.), pretože v tomto konaní je okrem iného aj jednou z
podstatných podmienok začatia konania skutočnosť, že nezákonný zásah nie je rozhodnutím (t.j. v
konaní o nezákonnom zásahu nemôže prísť k zrušeniu správneho rozhodnutia).
Podľa § 250v ods. X O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. X O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je
nezákonný. G. musí byť podaný do XX dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Odporca dňa XX.XX.XXXX požiadal navrhovateľa J. o zapožičanie dokladov č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/MazV v zmysle § 38 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v súvislosti s miestnym zisťovaním vykonaným
dňa XX.XX.XXXX o splnenie si povinností ustanovených v § 39 zákona č. XXX/XXXX Z.z. tým, že v
lehote X dní odo dňa doručenia tejto žiadosti navrhovateľ zapožičia nasledujúce doklady, výpisy, ich
kópie alebo iné veci:
- všetky účtovné a daňové doklady, evidencie, výpisy, skladové evidencie, dodacie listy,
zmluvy, potvrdenie o platbách a iné za zdaňovacie obdobie január až december XXXX daňového
subjektu V. R. s.r.o., V. 5, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, V.: XXXXXXXXXX, IČ V.: A týkajúce
sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou K & M s.r.o., K. 5, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, V.:
XXXXXXXXXX, IČ V.: A v uvedenom zdaňovacom období.
J. upozornil navrhovateľa, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu
podľa § X54 ods. 1 písm. j) zákona č. XXX/XXXX Z.z., za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § X55
ods. 1 písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z.z..
Navrhovateľ tvrdí, že touto žiadosťou došlo k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi podľa § 250v
ods. X O.s.p..
Podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. správca dane je oprávnený na účely správy dane a pri poskytnutí
súčinnosti orgánu podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej
územnej pôsobnosti.
Podľa § 38 ods. 1, 3, X zákona č. XXX/XXXX Z.z., zamestnanec správcu dane má právo v dobe
primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do
každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravnýchobalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a
vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. E.
právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.
J. správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpisy alebo kópie z účtovných záznamov, iných
záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. P.
má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v
rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
J. správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpis, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať
vzorky mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo
inej osoby. O. dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne
pri prevzatí. J. doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do XX dní od predloženia posledného
dokladualeboinejveci.U.vzorkyalebočasťvzorkysapoexpertízealeboobhliadkevrátia,aktopripúšťa
ich povaha alebo osobitné predpisy. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať
vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže
túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane
písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.
Podľa § X9 ods. 1, 2, 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť
zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na
účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
V. subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi
dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorky mimo
sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo
sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto
výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na
podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť
občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. R. preukazuje svoju totožnosť povolením na
trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.
V tejto veci bolo potrebné posúdiť, či je možné zapožičanie dokladov v súvislosti s miestnym zisťovaním
považovať za nezákonný zásah v zmysle § 250v O.s.p.. Navrhovateľ v návrhu namietal, že odporca nie
je oprávnený viesť takéto konanie voči navrhovateľovi.
G. zásah bol definovaný prostredníctvom judikatúry tak, že v návrhu na ochranu pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch, ide o nezákonný zásah, zásah nie je rozhodnutím, zásah
bol žalovaný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, dôsledky zásahu
trvajúalebohrozíjehoopakovanie,navrhovateľvyčerpalprostriedky,ktorýchpoužitieumožňujeosobitný
predpis a návrh bol podaný do XXdní odo dňa, keď osoba dotknutá zásahom sa o ňom dozvedela,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Za takýto zásah sa obvykle považuje určenie faktického úkonu orgánu verejnej správy, jeho jednotlivých
zamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania, ale aj mimo neho. V. na uskutočnenie
takýchto faktických úkonov býva rôzny. E., že je v ust. § 250v ods. 3, veta prvá O.s.p.
stanovené, že na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom je potrebné vyčerpať všetky
ostatné prostriedky nápravy, ktoré umožňuje osobitný predpis, je možné túto formu ochrany považovať
za subsidiárnu.
C. vedené odporcom, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi § 38 a XX
zákon č. XXX/XXXX Z.z., nie je možné považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. C.
daňového úradu nie je nezákonným zásahom v zmysle § 250v O.s.p., preto nie je možné priznať návrhu
navrhovateľa v tom konaní úspech. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol podľa §
250v ods. X O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože návrhu
nebolo vyhovené (§ 2X0v ods. 5 O.s.p.).E. rozhodnutie prijal senát C. súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.