Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/287/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404117176
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1404117176.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIVsudkyňouJUDr.TaťánouPolákovouvprávnejvecinavrhovateľky:P.C.,bytom

B. XX, Bratislava, zastúpenej JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou so sídlom Slovinec 7, Bratislava
proti odporcom: 1. V. C., bytom V. V. X, Bratislava, 2. R. V., bytom M. N. XXXX, X., 3. F. A., bytom V. XXX/
XX, X., 4. Y. C., bytom V. XXX/XX, X., zastúpené NIKU and partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého
51, Bratislava o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka P. C., rodné číslo XXXXXX/XXX., bytom B. XX, Bratislava je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností evidovaných podľa stavu v katastri nehnuteľností ako parcely registra „E“ -
parcela č. XXX- orná pôda o výmere 1140 m2 a parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

266 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území F. okres Bratislava IV, evidované na LV č. XXXX, ktorý je
vedený Katastrálny úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko
Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 4.10.2004 domáhala určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku titulom ich vydržania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX zomrel jej otec H. C.. Prejednávajúci notár predbežne
zistil stav majetku poručiteľa a keďže poručiteľ vlastnil aj nehnuteľnosti, žiadal od dedičov predloženie

znaleckého posudku. Na objednávku pozostalej manželky V. C., znalec Ing. Euduard Shrek vypracoval
znalecký posudok. Predmetom ocenenia boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. F.:
rodinný dom č. súp. XXX - na parc. č. XXX, pzkn.vl. č. XXX (teraz parc. č. XXXX/X a XXXX/X)
vedľajšie stavby - letná kuchyňa, komora a sklad, šopa
pozemky - parc. č. XXXX - záhrada o výmere 930 m2,
parc. č. XXXX/X - 155 m2
parc. č. XXXX/X - 103 m2

parc. č. XXXX -. 376 m2

Podľa znaleckého posudku predstavovala celá hodnota oceňovaného majetku sumu 54.484,-Sk.
Pre účely dedičského konania bola všeobecná hodnota majetku stanovená sumou 35.242,-Sk a po
odpočítaní dlhu vo výške 1.089,-Sk predstavovala sumu 34.153,-Sk.

Dňa 11.7.1985 uzavreli dedičia, ktorými bola pozostalá manželka a tri deti pred prejednávajúcou

notárkou Q.u dedičskú dohodou v tom smere, že dedičstvo (polovica majetku pripadajúca k dedeniu),
ktorého všeobecná hodnota predstavovala sumu 34.153,-Sk zdedí dcéra P. C. (navrhovateľka) bez
výplaty ustupujúcim dedičom za to, že doopatruje svoju matku V. C.. Dňa 11.7.1985 Štátne notárstvo
Bratislava IV rozhodnutím č.k. D XXX/XX túto dedičskú dohodu schválilo.Rozhodnutie štátneho notárstva, ktorým bola schválená dedičská dohoda vo svojej výrokovej časti
obsahovalo tieto nehnuteľnosti:

- dom č. XXX/b na parc. č. XXX (súp. č. 129)
- dvor o výmere XX š. siah - parc. č. XXX, evidovaná v pzkn. vl. č. XXX, teraz evidovaná na LV č.
XXX ako parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 155 m2 a parc. č.. - zastavaná plocha o výmere
103 m2 v 1

- poľnohospodársku pôdu v bezplatnom užívaní soc. org. tamtiež zapísanú v pzkn. vl. č. XXX parc.
č. XXXX v X, na LV č. XX parc. č. XXX, XXXX, XXXX v X, v pzkn. vl. č.XXX parc. č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX v X.

Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že napriek tomu, že predmetom ocenenia bola aj parcela č.
XXXX o výmere 930 m2 a parcela č. XXXX o výmere 376 m2 a napriek skutočnosti, že sa o nich pri

vyporiadavaní dedičstva a schvaľovaní dedičskej dohody jednalo a dedičia sa o nich dohodli, neboli tieto
omylom prejednávajúcim notárom do rozhodnutia o schválení dedičskej dohody zachytené.

Táto istá situácia sa opakovala aj pri prejednaní dedičstva po zosnulej manželke V. C., ktorá zomrela
24.8.1989.Predmetomprejednávanéhodedičstvabolmajetokporučiteľkyt.j.druhápolovinazovšetkých

nehnuteľností ako pri predchádzajúcom konaní, ktoré boli ocenené opäť znalcom Ing. Eduardom
Shrekom, ktorý vypracoval iba dodatok k pôvodnému znaleckému posudku.

Prejednávajúca notárka JUDr. Viola Jurášková, ktorá vychádzala pri stanovení všeobecnej hodnoty
dedičstva z dodatku k znaleckému posudku Ing. Shreka, ustálila všeobecnú hodnotu dedičstva sumou

34.284,90 Sk. Do tejto hodnoty bola zahrnutá opäť aj parcela č. XXXX o výmere 930 m2, parcela č.
XXXX/1 o výmere 155 m2, parcela č. XXXX/2 o výmere 103 m2 a parcela XXXX o výmere 376 m2,
dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, XXXX/X a ďalej poľnohospodárska pôda v užívaní soc. org.
- parcela č. XXX roľa, XXXX roľa , XXXX les, podľa pznk. vl.č. XX, parcela XXXX roľa, XXXX roľa,
XXXX pasienok, XXXX roľa, podľa pznk. vl. č. XXX a parc. č. XXXX roľa podľa pznk. vl. č. XXX.

Dedičia uzavreli dohodu, ktorá bola schválená rozhodnutím č. D XXX/XX-XX nasledovne:
Navrhovateľke pripadli nehnuteľnosti:

- dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a XXXX/X v 1

- parc. č.. o výmere 155 m2, parc. č. XXXX/X - 103 m2 v 1, podľa LV XXX v hodnote 28.411,50 Sk
s povinnosťou vyplatiť súrodencov (odporcu v 1. a 2. rade každého v sume 9.470,50 Sk).
Odporcom v 1. a 2. rade pripadli nehnuteľnosti:
Pôda v užívaní soc. org. parc. č. XXX roľa, XXXX, XXXX , podľa pznk. vl. XX v X, parc.č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX., podľa pznk. vl.č. XXX v 1 a parc. č. XXXX roľa podľa pznk. vl. XXX v 1 v celkovej

hodnote 5.873,40 Sk bez povinnosti výplaty navrhovateľke.

Tak ako v predchádzajúcom dedičskom konaní napriek skutočnosti, že predmetom ocenenia bola aj
parcela XXXX o výmere 930 m2 a parcela č. XXXX o výmere 376 m2 aj napriek skutočnosti, že sa o
nich pri vyporiadaní dedičstva a schvaľovaní dedičskej dohody jednalo a dedičia sa o nich dohodli, neboli

tieto omylom prejednávajúcim notárom do rozhodnutia o schválení dedičskej dohody opäť zachytené.
Navrhovateľka v súlade s rozhodnutím D XXX/XX -XX odstupujúcich dedičov odporcu v 1. a 2. rade
vyplatila sumou 9.470,50 Sk.

Túto skutočnosť si nevšimol nikto z dotknutých. Dotknuté nehnuteľnosti užívala prakticky od svojho

narodenia, nakoľko sa jednalo o rodinný dom s priľahlou záhradou. Potom si na okraji parcely č. XXX
neskôr XXXX a XXXX/X v roku 1969-70 s manželom postavili rodinný dom, ktorý je evidovaný na LV
XXXX. Od smrti otca t.j. od r. 1985 a neskôr po smrti matky v r. 1989 v celosti užívala neprerušene tieto
nehnuteľnosti dobromyseľne ako svoje.

Koncom roka 2002 si začala jej dcéra s manželom vybavovať územné rozhodnutie a stavebné povolenie
na výstavbu rodinného domu, ktorý mal byť postavený na parcele č. XXXX v rámci rodinných stykov o
svojomúmysleinformovaliaj sestruodporkyňuv1.rade.Tázačiatkom2003navrhovateľkeoznámila,žetáto parcela údajne nie je vysporiadaná a ona navrhovateľka, že nie je jej vlastníčkou. Tiež jej oznámila,
že ona navrhovateľka nie je evidovaná ani ako vlastníčka parcely č. XXXX.

Po tomto oznámení začala na katastri nehnuteľnosti a na tunajšom súde zisťovať, kde sa stala
chyba. Po preskúmaní dedičských rozhodnutí zistila, že skutočne parcela č. XXXX a XXXX nie je v
rozhodnutiachuvedená,zktoréhodôvodupožiadalaoopravudedičskýchrozhodnutí.Spisbolpostúpení
prejednávajúcej notárke JUDr. Juríkovej, odporcovia však s opravou rozhodnutí nesúhlasili. Popreli, že
by sa v rámci dedičských konaní po nebohom otcovi a matke prerokovávali aj dotknuté parcely č. XXXX

a XXXX. Popreli aj to, že by boli ňou navrhovateľkou po smrti matky vyplatení a trvali na tom, aby sa
tieto prejednali ako novoobjavené dedičstvo.

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. D XXX/XX-XX opravil výrok rozhodnutia štátneho notárstva
Bratislava IV v Bratislave sp.zn. D XXX/XX zo dňa 11.07.1985, právoplatné dňa 3.12.1985, ods. 2,
riadky 9, 10 tak, že ho doplnil o nehnuteľnosti vedené v pzkn. č. XXXX parc. č. XXX roľa o výmere

1140 m2 a parc. č. XXX dom, dvor vo výmere 266 m2, podľa identifikácie KÚ podľa stavu v KN sa
jedná o parc. č. XXXX záhrada o výmere 930 m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha časť vedené na
evidenčnom liste č. XXX a parc. č. XXXX zastavaná plocha časť vedená na evidenčnom liste č. XXXX.
Proti uzneseniu podali odvolanie dedičia V. C. a T. C.. Žiadali súd, aby napadnuté uznesenie zrušil,
označili ho za nesprávne v tom, že sa nejedná o opravu zrejmej nesprávnosti ani o opravu chýb v písaní

a počítaní, ale o nezákonné vyporiadanie novoobjaveného dedičstva len v prospech jednej dedičsky
bez dohody dedičov.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 13CoD 37/04-53 zo dňa 23. apríla 2004 napadnuté rozhodnutie
OkresnéhosúduBratislavaIVzodňa9.2.2004č.k.DXXX/XX-XXzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté opravné uznesenie svojim obsahom presahuje rámec
vymedzený mu zákonom, dokonca nahrádza rozhodnutie o časti novoobjaveného dedičstva a preto
ho zrušil. Uviedol, že súd bude v ďalšom konaní pokračovať vo vyporiadaní celého novoobjaveného
majetku v súlade s ust. § 175 x O.s.p. pričom do jeho podstaty zahrnie aj neprejednávané nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v pzkn. Vložke č. XXXX, ktoré dosiaľ neboli predmetom dedičstva.

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. D XXX/XX-XX opravil výrok rozhodnutia štátneho notárstva
Bratislava IV v Bratislave č.k. D7XX/XX-X1 zo dňa 22.5.1990, ods.2, riadky 9, 10 tak, že ho doplnil o
nehnuteľnosti vedené v pzkn. č. XXXX parc. č. XXX roľa o výmere 1140 m2 a parc. č. XXX dom, dvor
vo výmere 266 m2, podľa identifikácie KÚ podľa stavu v KN sa jedná o parc. č. XXXX záhrada o výmere

930 m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha časť vedené na evidenčnom liste č. XXX a parc. č. XXXX
zastavanáplochačasťvedenánaevidenčnomlisteč.XXXX.Protitomutouzneseniupodalidňa5.3.2004
odvolanie dedičia V. C. a T. C.. Žiadali súd, aby napadnuté uznesenie zrušil, označili ho za nesprávne v
tom, že sa nejedná o opravu zrejmej nesprávnosti ani o opravu chýb v písaní a počítaní, ale o nezákonné
vyporiadanie novoobjaveného dedičstva len v prospech jednej dedičsky bez dohody dedičov.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 13CoD 38/04-45 zo dňa 23.4.2004 napadnuté rozhodnutie
OkresnéhosúduBratislavaIVzodňa9.2.2004č.k.DXXX/XX-XXzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté opravné uznesenie svojim obsahom presahuje rámec
vymedzený mu zákonom, dokonca nahrádza rozhodnutie o časti novoobjaveného dedičstva a preto

ho zrušil. Uviedol, že súd bude v ďalšom konaní pokračovať vo vyporiadaní celého novoobjaveného
majetku v súlade s ust. § 175 x O.s.p. pričom do jeho podstaty zahrnie aj neprejednávané nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v pzkn. Vložke č. XXXX, ktoré dosiaľ neboli predmetom dedičstva.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania ďalej uviedla, že sa cíti postupom svojich súrodencov -

odporcov v 1. a 2. rade podvedená. Trvá na tom, že sporné nehnuteľnosti boli po smrti jej rodičov
prejednané a súrodenci súhlasili s tým, aby všetky nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v spoločnom
dvore pri rodičovskom dome boli pririeknuté jej, ktorá mala doopatrovať obidvoch rodičov a mala tam
už postavený vlastný rodinný dom. Na základe dohody dedičov potom tieto nehnuteľnosti nepretržite
dobromyseľne užívala ako svoje vlastníctvo. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden celok,

nachádzajú sa v spoločnom dvore so záhradou pod spoločným oplatením a boli situované okolo
pôvodného rodičovského domu súp. č. XXX, na bývalej parc. č. XXX, vedenej v pzkn. vl. č. XXX, teraz
ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý je od roku 1997 zbúraný.Z týchto vznikli v rámci prečíslovania novovytvorené parcely:

od parc. č. XXX sa odčlenilo 929 m2 a od parc. č. XXX sa odčlenil 1 m2 a vznikla nová parc. č. XXXX

o výmere 930 m2
od parc. č. XXX sa odčlenilo 211 m2 a od parc. č. XXX sa odčlenilo 151 m2 a vznikla nová parc.č.
XXXX/X o výmere 362 m2
od parc. č. XXX sa odčlenilo 115 m2 a vznikla nová parc. č. XXXX/X o výmere 115 m2.

Znalec Ing. Shrek ohodnocoval pre účely dedičského konania a zahrnul do dedičského posudku všetky
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spoločnom dvore a záhrade nehnuteľnosti identifikoval podľa ev. listu
č. XXX v tom čase ako parc. č. 1XXX, XXXX/X, XXXX/2 a XXXX ako je už hore uvedené. Jediná
parcela, ktorá skutočne nebola súčasťou znaleckého posudku, je terajšia parcela XXXX/X. o výmere
115 m2 t.j. pozemok pod novým rodinným domom navrhovateľky evidovaný na LV č. XXXX.

To však nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľka od roku 1989 resp. v rámci podielového
spoluvlastníctva už od r. 1985 , teda viac ako 10 rokov mala v dobromyseľnej, pokojnej a nepretržitej
držbe pozemky evidované v pzkn. XXXX ako parcela č. XXX orná pôda o výmere 1140 m2 a parcela č.
XXX dom a dvor o výmere 266m2 spolu 1406m2, teraz evidované v k.n. ako parcela č. XXXX - záhrada
o výmere 930m2, parcela XXXX/X zastavaná plocha (dom a dvor) o výmere 362 m2 a parcela č. XXXX/

X zastavaná plocha (dom súp.č. XXXX) o výmere 115m2 spolu 1407 m2.

Navrhovateľka za tieto nehnuteľnosti platí dane, obhospodaruje ich. Odporcovia až do roku 2002 jej
vlastnícke právo nespochybnili, nikdy sa nedomáhali vstupu na uvedené nehnuteľnosti v tom zmysle,
že by sa domáhali výkonu svojich vlastníckych práv, nikdy nevyvíjali akúkoľvek iniciatívu ohľadom

týchto nehnuteľností. Keďže spochybnili jej vlastnícke právo nadobudnuté titulom dedenia predmetné
nehnuteľnosti nadobudla vydržaním v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.2.2008 navrhovateľka upravila petit návrhu tak, aby
označenie parciel zodpovedalo aktuálnemu stavu tak, ako sú zapísané v katastri nehnuteľností.

Odporcovia v 1. a 2. rade žiadali návrh zamietnuť.

Dôvodili tým, že dedičské konanie po ich otcovi H. C. bolo vyporiadané Štátnym notárstvom Bratislava
IV v konaní D XXX/XX rozhodnutím zo dňa 11.7.1985, právoplatným 3.12.1985, ktorým štátne notárstvo

schválilo dedičskú dohodu, podľa ktorej nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k.ú. F. zapísaný v pzkn.
vl. č. XXX, parc. č. XXX, dom č. XXX/b a dvor vo výmere 72š siah vedené na LV č. XXX, parc. č.
XXXX/X zast. plocha vo výmere 155 m2, parc. č. XXXX/X . zast. plocha vo výmere 103 m2, ktoré boli
predmetom dedenia v 1 a poľnohospodársku pôdu v bezplatnom užívaní soc. org., tak, ako sú uvedené
v citovanom rozhodnutí nadobudla navrhovateľka. Zvýraznili, že podľa tohto dedičského rozhodnutia

neboli vyporiadané parcely vedené v pzkn. vl. č. XXXX, parc. č. XXX o výmere 1140 m2 ako orná pôda
a parc. č. XXX o výmere 266 m2 ako dom a dvor. Uviedla, že citované nevyporiadané parcely neboli
pojaté do dedičstva, nebolo o nich konané, v dedičskom spise sa nenachádza pzkn. vl. č. XXXX a
tieto parcely neboli ani zidentifikované. Je síce pravdou, že boli predmetom ocenenia znalcom avšak,
štátnym notárstvom neboli riadne podľa zákona prejednané. Právnym dôvodom bola skutočnosť, že

nebohá matka nechcela, aby aj tieto dve sporné parcely zdedila v celosti navrhovateľka, pretože matka
mala záujem, aby si jej vnučka - jej dcéra postavila na nich spolu s manželom rodinný dom. Odporcovia
vo vyjadrení k návrhu ďalej uviedli, že konanie o vyporiadaní dedičstva po ich nebohej matke V. C.
sa uskutočnilo v konaní D XXX/XX pred Štátnym notárstvom Bratislava IV. Na základe rozhodnutia
vydaného štátnym notárstvom v tomto konaní dňa 22.5.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

22.5.1990bolirovnakoakovdedičskomkonaníponeb.H.C.vyporiadanéibanehnuteľnostiatopolovica
rod. domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele XXXX/X, parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 155
m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 103 m2 podľa LV č. XXX a súčasne nehnuteľnosti v k.ú. F., pôdy
v užívaní soc. org. tak, ako sú uvedené v citovanom uznesení. Žiadne iné nehnuteľnosti predmetným
rozhodnutím neboli vyporiadané, pojaté do predmetu dedičstva a vyporiadané, teda ani sporné parcely

v pzkn. vl. č. XXXX, parc. XXX a parc. XXX. Nikto z prítomných dedičov o vyporiadanie predmetných
sporných nehnuteľností nepožiadal, tieto neoznačil za nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa a tieto
preto notár nepojal do zápisnice, neobstaral ani nevyžiadal o nich potrebné listiny. Odporcovia tiež
uviedli, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že predmetné parcely boli vyporiadané už len tým, že bolipredmetom ocenenia znaleckého posudku č. 260/27 znalca Ing. Eduarda Schreka. V tejto súvislosti
uvedené možno vyhodnotiť iba ako nesprávne ocenenie predmetu dedičstva podľa znaleckého posudku
vypracovaného len na základe informácie dediča. Bez ohľadu na znalecké ocenenie pre prípad riadneho

vyporiadania bol notár povinný uvedené nehnuteľnosti riadne zdokladovať, zaviesť do prejednávaného
predmetu dedičstva a tieto riadne do výroku svojho rozhodnutia určite, zrozumiteľne a nespochybniteľne
uviesť. Napokon odporcovia vo vyjadrení uviedli, že navrhovateľka nespĺňa zákonné predpoklady pre
vydržanie sporných nehnuteľností, pretože nie je oprávnenou držiteľkou predmetných pozemkov iba na
základe jednej jedinej okolnosti, tj. že sporné parcely boli predmetom ocenenia v dedičskom konaní a

všetky ostatné nadobudla v dedičských konaniach dohodou do svojho výlučného vlastníctva. Uvedené
nemôže s ohľadom na absentujúcu časť výrokov dedičských rozhodnutí týkajúcich sa sporných parciel
zakladať subjektívny pocit, čo aj priemerne inteligentného človeka, že tieto nadobudol a preto ich
oprávnene užíva. Navrhovateľka po celú dobu vedela, že predmetné parcely nevlastní už aj s ohľadom
na skutočnosť, že sama na okraji parc. č. XXX neskôr parc. č. XXXX a teraz XXXX/X postavila spolu
s manželom dom, pod ktorým bol pozemok neusporiadaný o čom predložila súdu doklad - výpis z LV

č. XXXX z roku 2000. Keď navrhovateľka žiadala o zápis stavby na parcele muselo jej byť z evidencie
zrejmé, že uvedené parcely sú nevysporiadané. Ďalším dôkazom nedobromyseľnosti navrhovateľky je
tiež, že iba ako domnelá dedička záhrady č. XXXX v k.ú. F. dala k dispozícii tento pozemok svojej
dcére D. D. na výstavbu rodinného domu. Stavebné konanie bolo zastavené z dôvodu nepreukázania
právneho vzťahu stavebníkov k pozemku. Stavba je postavená načierno a doposiaľ k nej nebolo vydané

stavebné povolenie a nebola skolaudovaná. V roku 2003 zaslala dcéra navrhovateľky e-mail svojej
sesternici - jej dcére z obsahu ktorého vyplýva, že im bol zrejmý existujúci nárok odporcov k spornému
pozemku. Napokon dôkazom nedostatku dobromyseľnosti držby navrhovateľkou je aj skutočnosť, že
sama požiadala o vyporiadanie novoobjaveného dedičstva, ktorým návrhom sa domáhala po obidvoch
rodičoch vyporiadať predmetné sporné pozemky. Na podnet notárky boli okresným súdom vydané

opravné uznesenia. Na ich odvolanie boli krajským súdom zrušené. V zrušujúcich uzneseniach krajský
súd zaujal právny názor, že prvostupňový súd bude pokračovať vo vyporiadaní celého novoobjaveného
majetku. Navrhovateľka ju i brata pred súdnou komisárkou nútila, aby uzavreli dedičskú dohodu, podľa
ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudne do svojho vlastníctva. Keďže rodičia nechceli, aby sa výlučnou
vlastníčkou sporných nehnuteľností stala len navrhovateľka, s jej návrhom nesúhlasili, požadovali, aby

sa nehnuteľnosti prejednali ako novoobjavený majetok. Odporcovia záverom vo vyjadrení k návrhu
uviedli, že konaním navrhovateľky sa cítia byť podvedení, jej nárok uplatňovaný v tomto konaní považujú
za neoprávnený a hlavne za nedôvodný.

Právna zástupkyňa odporcov v priebehu konania namietla vecnú legitimáciu navrhovateľky v konaní.

Uviedla, že predmetného nároku sa mala domáhať nielen navrhovateľka, ale aj jej manžel.

Vecná legitimácia uplatňujúca sa v procesnom práve (aktívna a pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného
práva, na základe ktorého sa určuje okruh účastníkov. Bez ohľadu na to, ako sú účastníci v žalobe
označení, vždy je potrebné skúmať, či sú nositeľmi určitých práv (oprávnení), alebo povinností tvrdených

v návrhu a vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy, inými slovami, či sú alebo nie sú aktívne či pasívne
vecne legitimovaní.

Súd je toho názoru, že aktívne legitimovanou osobou v predmetnom spore je len navrhovateľka.
Pominúc skutočnosť, že manžel navrhovateľky Q. C. dňa 10.4.2004 zomrel a teda stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania, len navrhovateľka má právo domáhať sa uplatneného nároku, keď sa nejedná o
právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Jedná sa výslovne o nárok samotnej navrhovateľky, ktorú samú
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že spĺňa zákonné predpoklady pre nadobudnutie sporných
nehnuteľností titulom ich vydržania.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter, keď pomocou neho možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k odpovedajúcej náprave nemožno

dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu a jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriacej určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c) O.s.p. a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že navrhovateľka
nadobudlavydržanímvlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvpzkn.vl.č.XXXX akoparcelač.

XXX, roľa (orná pôda) o výmere 140 m2 a parcela č. XXX, dom a dvor o výmere 266 m2, spolu 1406 m2,
teraz podľa stavu v KN evidované ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere 930 m2, parcela č. XXXX/X.,
zastavaná plocha (dom a dvor) o výmere 362 m2 a parcela č. XXXX/X zastavaná plocha (dom súpisné.
č. XXXX) o výmere 115 m2, spolu 1407 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - F. ktorý
je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania samotnej podstaty určovacej žaloby.

Navrhovateľka, ktorej v konaní svedčilo dôkazné bremeno tvrdila, že bez požadovaného určenia by bola
ukrátená vo svojich právach, nakoľko odporcovia v 1. rade a právny predchodca odporkýň v 2-4 rade
dostali za života rodičov aj po ich smrti majetok, ktorý je zrovnateľný s tým, čo mala zdediť ona. Taktiež by
bola ukrátená preto, že odporcovia výslovne deklarovali, že by prejednávaní novoobjaveného dedičstva
by nesúhlasili, aby tento sporný majetok zdedila len ona, s povinnosťou výplaty v sumách ku dňu smrti

(v tom čase bola hodnota pozemku 2,-Sk za m2), ale požadovali by buď reálnu výmeru každý po 1/3,
alebo výplatu cca 4.600,-Sk za m2.

Súd je toho názoru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď
jej právne postavenie týkajúce sa sporných nehnuteľností je neisté. Navrhovaným určením možno

definitívne vyriešiť právne vzťahy účastníkov k sporným nehnuteľnostiam a dosiahnuť konečné
vyriešenie celého obsahu a dosahu sporného práva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, spismi Štátneho notárstva Bratislava
4 sp. zn. D XXX/XX., D XXX/XX., výpisom z LV č. XXXX a XXX, žiadosťou navrhovateľky zo dňa

14.3.2003, geometrickým plánom zo dna 10.11.2003, poštovými poukážkami, identifikáciou parciel zo
dňa 30.7.2003, mailovou korešpondenciou zo dňa 8.9.2003, výpisom z evidencie pozemkov, listom
Miestneho úradu F. zo dňa 30.1.2006, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23D 646/2003 zo dňa
13.1.2005, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.1.2005 sp. zn. 23D 647/2003, zápisnicou napísanou
na Notárskom úrade JUDr. A. Juríkovej zo dňa 27.6.2006, uzneseniami Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 15.2.2006 č.k. 13 CoD 24/05-89, zo dňa 27.2.2006 č.k. 13 CoD 25/05-97, LV č. XXXX, ako aj
ostatným obsahom spisu, vypočul účastníkov, svedkov J. a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa25.4.1985zomrelH.C.,naposledybytomB.XX,Bratislava. ZpripojenéhospisubývaléhoŠtátneho

notárstva Bratislava 4 sp. zn. D XXX/XX súd zistil, že dňa 16.5.1985 bolo robené predbežné šetrenie
o okruhu dedičov a majetku poručiteľa. Predbežné šetrenie bolo robené s pozostalou manželkou V.
C., ktorá do dedičstva po zomretom manželovi nahlásila rodinný dom so záhradou nachádzajúci sa
v katastrálnom území Bratislava - F. a nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. XX, XXX, XXX a XXX.
Termín pojednávania bol určený na deň 25.6.1985. V uvedený deň sa na štátne notárstvo dostavila

P. C. ( navrhovateľka), ktorá oznámila, že ešte nie je vyhotovené ohodnotenie nehnuteľností, doklad
predloží do 10 dní. Dňa 29.6.1985 na základe žiadosti V. C. vypracoval znalec Ing. Eduard Schrek
znalecký posudok č. 260/27-85. Predmetom ocenenia bol rodinný dom, vedľajšie stavby, vonkajšie
úpravy, oplotenie, trvalé porasty a pozemky, ktorých hodnotu spolu vyčíslil sumou 54.484,-Sk. Okrem
iných, znalec ocenil aj sporné pozemky - parcelu č. XXXX/X. stodolu /šopu/ o výmere 155 m2, parcelu

č. XXXX/X - zbúranisko o výmere 103 m2 a parcelu č. XXXX - zastavanú plochu o výmere 376 m2. Dňa
11.7.1985sakonalopojednávanieodedičstveporučiteľaabolokonštatované,že predmetomdedeniaje
majetok patriaci do BSM poručiteľa a pozostalej manželky a to rodinný dom v k.ú. DNV a dvor vl. č. 141,
parc. č. 520, dom č. 168/b dvor vo výmere 72 š. siah nadobudnutý podľa RI 456/71 v hodnote 54.484,-
Sk a poľnohospodárska pôda v bezplatnom užívaní soc. org. tamtiež, zapísané vo vl. č. XXX, XXX, XXX

v celkovej výmere 4 ha v hodnote 16.000,-Sk. Následne bolo vyhlásené rozhodnutie, že štátne notárstvo
určuje hodnotu v BSM sumou 70.484,-Sk z toho patrí do dedičstva 1 v hodnote 34.153,-Sk. Druhá
polovica patrí pozostalej manželke V. C.. Na to bol urobený súpis aktív a pasív dedičstva tak, že aktívom
dedičstva bola 1 rodinného domu a dvora v k.ú. Devínska Nová Ves Slovinec 20 v hodnote 27.242,-
Sk a pasívom dedičstva boli pohrebné trovy v sume 1.089,-Sk. Dedičia V. uzavreli dedičskú dohodu

podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi nadobudla Anna Turnerová (navrhovateľka) bez povinnosti výplaty
ustupujúcim dedičom. Dedičská dohoda bola štátnym notárstvom schválená, dedičia sa vzdali práva
podať odvolanie. Dňa 3.12.1985 rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Faktom teda je, že
sporné nehnuteľnosti parc. č. XXX a XXX zapísané v pzkn. vl. č. XXXX prejednané neboli.Dňa24.8.1989zomrelaV.C.,naposledybytomB.20,.Bratislava.ZpripojenéhospisubývaléhoŠtátneho
notárstva Bratislava IV sp. zn. D XXX/XX súd zistil, že dňa 28.11.1989 bolo robené predbežné o

okruhu dedičov a majetku poručiteľky. Predbežné šetrenie bolo robené s dcérou poručiteľky P. C.
(navrhovateľkou), ktorá ako majetok po zomretej matke nahlásila rodinný dom nachádzajúci sa v
katastrálnom území Bratislava - F. a nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vl. č. XX, XXX, XXX a XXX. Termín
pojednávania bol určený na deň 13.4.1990. V uvedený deň sa na štátne notárstvo dostavil všetky tri deti
poručiteľky, predložili znalecký posudok o cene nehnuteľností. Bolo im však oznámené, že vzhľadom k

tomu, že došlo k zmene vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností, je potrebné predložiť znalecký posudok,
podľa platnej vyhlášky v čase smrti poručiteľky. Dedičia predložili štátnemu notárstvu Dodatok č. 1
k znaleckému posudku č. 260/27-85 zo dňa 29.6.1985, v ktorom znalec okrem iného uvádza, že po
vykonanej úprave v súlade s vyhláškou č. 205/88 zb. majú nehnuteľnosti nasledovnú hodnotu: rodinný
dom 20.658,-Sk, vedľajšie stavby 6.808,-Sk, vonkajšie úpravy 244,-Sk, oplotenie 412,-Sk , trvalé porasty
1.175,-Sk a pozemky 27.526,-Sk. Hodnotu nehnuteľností spolu znalec vyčíslil sumou 56.823,-Sk. Okrem

iných, znalec ocenil aj sporné pozemky - parcelu č. 1XXX/1 stodolu /šopu/ o výmere 155 m2, parcelu
č. XXXX/X - zbúranisko o výmere 103 m2 a parcelu č. XXXX - zastavanú plochu o výmere 376 m2.
Dňa 22.5.1990 sa konalo pojednávanie o dedičstve poručiteľky a bolo konštatované, že predmetom
dedenia je polovica rodinného domu č.s. XXX v k.ú. F. postavený na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/1
zast. pl., parc. č. XXXX/X, záhrada na poruč. v polovici podľa LV XXX v hodnote 28.411,50,-Sk, a

poľnohospodárska pôda v užívaní soc. org. tamtiež, zapísané vo vl. č. XX na poruč. v 1, vo vl. č.XXX
v 1 , vo vl. č. XXX na poruč. v 1 v hodnote 5.773,40,-Sk. Na to bol urobený súpis aktív a pasív
dedičstva tak, že aktívom dedičstva polovica rodinného domu č.s. 129 v k.ú. DNV postavený na parc.
č. 1870/1, parc. č. 1870/1 zast. pl., parc. č. XXXX/X, záhrada na poruč. v polovici podľa LV XXX v
hodnote 28.411,50,-Sk, a poľnohospodárska pôda v užívaní soc. org. tamtiež, zapísané vo vl. č. 61

na poruč. v 1, vo vl. č.125 v 1 , vo vl. č. 180 na poruč. v 1 v hodnote 5.773,40,-Sk. Dedičia navrhli
schváliť dedičskú dohodu, podľa ktorej nadobúdateľkou nehnuteľností v F. a to polovice rodinného domu
č.s. XXX, polovicu parc. č. XXXX/X, polovicu parc. č. XXXX/X podľa LV XXX v hodnote 28.411,50,-
Sk, nadobudne P. C. (navrhovateľka) s povinnosťou vyplatiť V. C. a T. C. každému sumu 9.470,50,-
Sk ihneď po právoplatnosti rozhodnutia, nadobúdateľmi pôdy v užívaní soc. org. v F. podľa pk.vl. č.

XXX na poruč. v 1, podľa pk. vl. č. XX na poruč. v 1 a podľa pk. vl. č. XXX na poruč. v 1 sú V. C.
a T. C.. Dedičská dohoda bola štátnym notárstvom schválená, dedičia sa vzdali práva podať odvolanie
proti rozhodnutiu. Dňa 22.5.1990 rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Faktom teda je, že
sporné nehnuteľnosti parc. č. XXX a XXX zapísané v pzkn. vl. č. XXXX prejednané neboli.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že celé roky bola v tom, že titulom dedenia po rodičoch sporné
pozemky vlastní. Až keď koncom roku 2002 si jej dcéra D. D. s manželom začali vybavovať územné
rozhodnutie a stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, ktorý mal byť postavený na parcele č.
XXXX, v rámci rodinných vzťahov o tom informovala aj sestru - odporkyňu v 1. rade, ktorá jej však
začiatkom roku 2003 oznámila, že parcela údajne nie je vysporiadaná a že ona navrhovateľka nie je jej

vlastníčkou. Tiež jej oznámila, že nie je evidovaná ani ako vlastníčka parc. č. XXXX. Po tomto oznámení
začala v katastri pátrať po tom, kde sa stala chyba. V dedičských rozhodnutiach, ktoré si vyžiadala z
tunajšiehosúdulistomzodňa19.12.2002skutočnezistila,žeparcelyXXXX aXXXX vrozhodnutiachnie
sú uvedené. Požiadala preto o opravu dedičských rozhodnutí, s čím odporcovia v 1. a 2. rade zásadne
nesúhlasili. Popreli, že by sa v rámci dedičských konaní po rodičoch prejednali i parcely č. XXXX a

XXXX. Popreli aj to, že ich po smrti matky vyplatila a trvali na tom, aby sa sporné pozemky prejednali
ako novoobjavené dedičstvo v rámci ktorého si mienia uplatniť svoj zákonný podiel.

Súd ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava IV dňa 9.2.2004 vydal uznesenie, ktorým opravil výrok
rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 č.k. D XXX/XX-XX, zo dňa 11.7.1985, právoplatné dňa

3.12.1985, ods.2, riadky 9,10 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Proti
tomuto uzneseniu podali dňa 5.3.2004 odvolanie dedičia V. C. a T. C.. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 23.4.2004 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu uložil, v ďalšom konaní pokračovať vo vyporiadavaní celého novoobjaveného
majetku, pričom do jeho podstaty súd zahrnie aj neprejednávané nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vložke

č. 2454, ktoré doposiaľ neboli predmetom dedičstva.

Okresný súd Bratislava IV taktiež dňa 9.2.2004 vydal uznesenie, ktorým opravil výrok rozhodnutia
Štátneho notárstva Bratislava 4 č.k. D XXX/XX-XX., zo dňa 22.5.1990, právoplatné dňa 3.12.1985,ods.2, riadky 9,10 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Proti tomuto
uzneseniu podali dňa 5.3.2004 odvolanie dedičia V. C. a T. C.. Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 23.4.2004 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu

uložil, v ďalšom konaní pokračovať vo vyporiadavaní celého novoobjaveného majetku, pričom do jeho
podstaty súd zahrnie aj neprejednávané nehnuteľnosti zapísané v pzkn. vložke č. XXXX, ktoré doposiaľ
neboli predmetom dedičstva.

Navrhovateľka ďalej vypovedala, že všetkým dedičom bolo zrejmé, že titulom dedenia po rodičoch

nadobudla všetky, teda aj sporné parcely, ktorý stav rešpektovali a sa k nej správali ako k vlastníčke, až
do roku 2003, kedy účelovo začali namietať, že nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Predmetné
nehnuteľnosti - starý dom a záhradu užívala dobromyseľne, ako svoje. Odporcovia sa nikdy nedomáhali,
aby im umožnila nakladať s nehnuteľnosťou, obrábať ju, nikdy nenavrhli, aby sa tieto nehnuteľnosti
dali do poriadku a prípadne sa prejednali ako novoobjavené dedičstvo (hoci po smrti rodičov sa už
novoobjavené dedičstvo prejednávalo). Neplatili daň z nehnuteľnosti. Sami teda na formálne pochybenie

pri prejednávaní dedičstva po rodičoch neprišli. Ona bola tá, ktorá rodičov skutočne doopatrovala,
postarala sa o nich na starobu a dedičov v rámci majetko-právneho vysporiadania vyplatila aj z týchto
nehnuteľností. Nie je pravdivé tvrdenie odporcov, že nebohá matka V. C. nechcela, aby zdedila tieto
parcely. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že po nebohom otcovi, napriek viacerym dedičom dedičstvo
po ňom na základe dohody dedičov prevzala práve ona. Ešte za života jej rodičia darovali pozemok,

na ktorom si s manželom postavila rodinný dom. Rodičia sa teda dávno pred smrťou rozhodli, že na
sporných nehnuteľnostiach zostane práve ona s tým, že ich doopatruje, čo odporcovia akceptovali.
Rodičia ešte za života predali dom v Bratislave na B., peniaze za jeho odpredaj rozdelili medzi odporcov
v 1. 2. rade a časť si ponechali s tým, že nehnuteľný majetok po nich zdedí ona. Predtým, ako sa dom
predal v ňom odporkyňa mala možnosť 15 rokov bývať. S odporkyňou mali pekný súrodenecký vzťah

do roku 2003. Odvtedy je ich vzťah výrazne narušený práve kvôli sporným pozemkom.

Právna zástupkyňa navrhovateľky upriamovala pozornosť súdu okrem iného na skutočnosť, že
nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dedičstva po neb. H. C. nahlasovala jeho manželka a
na jej objednávku bol vypracovaný aj predmetný znalecký posudok. Tento slúžil ako podklad k

prejednaniu dedičstva. Navrhovateľka nikdy netvrdila, že nehnuteľnosti boli vyporiadané už len tým,
že boli predmetom znaleckého posudku. Ale tvrdila, že znalecký posudok bol vyhotovený za účelom
prejednania dedičstva, že sa o nehnuteľnostiach aj jednalo, čo neskôr účastníkom konania potvrdila aj
pôvodné dedičstvo prejednávajúca notárka. Je nesprávne tvrdenie odporcov, že znalecký posudok je
trebavyhodnotiťibaakonesprávneoceneniepredmetudedičstva.Tentoposudokbolvypracovanýpráve

a jedine kvôli prebiehajúcemu dedičskému konaniu po neb. H. C., čo potvrdzuje znalec Ing. Schrek a
nehnuteľnostibolizidentifikovanépodľaevidenčnéholistuč.XXX.Nazákladededičskejdohodyvyplatila
odprcom v 1. a 2 rade každému po 10.000,-Sk.

Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že ich vzťah s navrhovateľkou je vzájomne narušený od roku 2001.

Navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Predmetné pozemky po otcovi H. C. neboli
prejednané preto, lebo ich matka V. C. ich prosto ako dedičstvo po ňom nenahlásila. Matka mala záujem,
aby si na nich jej dcéra Jana postavila dom. S bratom vedeli, že sporné nehnuteľnosti nie sú prejednané,
preto s bratom - T. C. požiadali o ich prejednanie, no doteraz sa to ťahá. Kým to nepotrebovali,
tou záležitosťou sa nezaoberali, no keď vyvstala potreba, sporné nehnuteľnosti žiadali prejednať ako

novoobjavené dedičstvo. Sporné nehnuteľnosti nikdy neužívala, užívala ich len navrhovateľka. Dcéra si
na sporných pozemkoch napokon dom nepostavila preto, lebo im bolo povedané, že tadiaľ pôjde ulica.

Odporca v 2. rade uviedol, že je pravdou, že rodičia predali dom na B. a s odporkyňou im dali po
10.000,-Sk,alezazvyšných25.000,-Skkúpiliparcelu,ktorúponichzdedilanavrhovateľka,takbolivšetci

dohodnutí. Rovnako všetci vedeli, že navrhovateľka nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Matka
V. C. ešte za života sľúbila dcére odporkyne v 2. rade, že si na nich bude môcť postaviť dom. Neskôr sa
však dcéra odporkyne vysťahovala do cudziny, a tak sa jej stavba nerealizovala.

Právna zástupkyňa odporcov okrem iného uviedla, že notárka, ktorá prejednávala dedičstvo po H. C.

vie, resp. vyhlásila, že je to jej chyba, že sporné parcely opomenula uviesť do dedičského rozhodnutia.
Notárku však považuje za výrazne zaujatú, odporcom povedala, že sú nenásytné hyeny.V priebehu konania dňa 30.7.2009 odporca H. C. zomrel. Dedičkami po ňom sa stali jeho tri dcéry: R.
V., F. A. a Y. C.

Svedok J. vypovedal, že pozná navrhovateľku aj odporcov, bývajú v jednej mestskej časti. Poznal
aj ich rodičov. Vypracovával znalecký posudok pre účely dedičského konania po neb. H. C.. O
jeho vypracovanie ho s najväčšou pravdepodobnosťou požiadala navrhovateľka. Znalecký posudok
vypracoval buď na základe podkladov daných mu matkou účastníkov, alebo si potrebné skutočnosti
zisťoval na miestnom úrade. Oceňoval aj parcely XXX a XXX ( pôvodne XXXX, XXXX/X, XXXX/X a

XXXX). Vychádzal z pozemnoknižných vložiek a evidenčného listu.

Svedok Q. K., sused navrhovateľky vypovedal, že záhradu obrábali najprv len rodičia účastníkov, neskôr
len navrhovateľka s rodinou. Navrhovateľku na pozemku fyzicky pracovať nevidel. Záhradu najviac
obrábal syn navrhovateľky.

Svedok V.Z., priateľ syna navrhovateľky vypovedal, že v roku 1995-1998 mal s manželkou bezodplatne
prenajatú zadnú časť pozemku cca 3 áre, kde si s manželkou čo to dopestovali.

Svedok M. V. - kamarát syna navrhovateľky vypovedal, že pomáhal synovi navrhovateľky obrábať
záhradu, on zas pomáhal obrábať záhradu im.

Svedkyňa R. V. - dcéra odporcu v 2. rade vypovedala, že v rodine ako takej boli dobré vzťahy do roku
2003, kedy sa začal spor pre majetok. Vie o tom, že babka mala záujem na tom, aby záhradu zdedili
všetky jej tri deti teda navrhovateľka i odporcovia v 1. a 2. rade rovným dielom. Babka povolila vnučke
Q., dcére odporkyne postaviť si na záhrade dom.

SvedkyňaF.A.,dcéraodporcuv2.radevypovedala,ženazáhradu,kdeboliprevažnestromy,chodievali
všetci. V roku 2003-2004 sa vzťahy v rodine naštrbili kvôli majetku.

Svedok C. C. - syn odporkyne v 1. rade vypovedal, že vie o tom, že babka dovolila jeho sestre Jane na

sporných pozemkoch postaviť si dom. Sestra Q., žijúca v cudzine mu povedala, že babka si želala, aby
sporné pozemky po nich zdedili všetky ich tri deti. Navrhovateľka na záhrade fyzicky nepracovala, bojí
sa jašteríc. Sporné pozemky ležali ľadom.

Svedkyňa D. D. - dcéra navrhovateľky vypovedala, že babka mala veľmi rada záhradu. Bola na nej furt.

Bolo zaužívané, že kto doopatruje rodičov, zostane mu rodičovský dom. A keďže jej mama doopatrovala
rodičov, tak boli v tom, že rodičovský dom zostane jej, aj záhrada pri dome. Boli v tom aj preto, lebo z
druhého domu, ktorý starí rodičia vlastnili tiež v F. a ktorý neskôr predali, mama nedostala nič. Bolo jej
povedané, že tomu tak je preto, lebo jej zostane starý dom po nich, v ktorom babka bývala. V roku 2004
sa so súhlasom mamy s manželom rozhodli, že si postavia dom. Boli v tom, že pozemok, na ktorom chcú

stavaťjevlastníctvomichmamy.Projektnastavbusivybavovaliodzimy2004.Noododporkynev2.rade
zistili, že pozemok údajne jej mame nepatrí. Následne s mamou zistili, že pozemok, na ktorom chceli
s mužom stavať skutočne nie je vlastníctvom ich mamy. Ona potom ďalej už nepátrala, ani neriešila
komu sporné parcely patria. Potrebovala len súhlas odporkyne v 2. rade s tým, aby mohli začať stavať
dom, a odporkyňa jej potrebný súhlas dala. Bola v tom, že v prípade sporných parciel ide len o nejaké

nedorozumenie, ktoré sa dá do poriadku. No ako plynul čas zistila, že to nie je také jednoduché, ako
si predstavovala. Odporcovia v 1. a 2. rade k nim chodievali na návštevu, no nie do záhrady. Záhradu
obrába hlavne jej brat.

Svedkyňa Q. C., dcéra odporkyne v 1. rade vypovedala, že od roku 1992 žije v cudzine - Austrálii. S

navrhovateľkou - svojou tetou mala vždy veľmi pekný vzťah. S manželom si chceli postaviť rodinný dom.
Starých rodičov C. napadlo, že dom by si mohli postaviť na ich dolnej záhrade. V roku 1983 už mali jasnú
predstavu o tom, kde a aký dom si postavia. Na Miestny úrad v F. si dali žiadosť o vydanie stavebného
povolenia, no ako čas plynul, im vydané nebolo. Medzičasom im asi v roku 1985 bol pridelený byt v
Petržalke. V roku 1992 s manželom vycestovali do cudziny, kde žijú.

Svedok W. C. - zať odporkyne v 2. rade vypovedal, že v roku 1983 s manželkou Q. požiadali starých
rodičov C. o možnosť postaviť si dom na ich pozemku. Súhlasili s tým. Ich písomný súhlas pripojili k
žiadosti o vydanie stavebného povolenia podaného na Miestny úrad v F.. Bolo im odpovedané, že saneplánuje výstavba, keď sa plánovať bude, budú vyrozumení. Potom, ako zomreli dedo, babka, on sa
nezaujímal o dedičské konanie. Potom si vyriešili bytovú otázku tak, že im bol pridelený byt v Petržalke,
viac sa o stavebné povolenie nezaujímali, plánovali s manželkou vycestovanie do cudziny. Vedel to, a

bol v tom, že parcela, na ktorej si s manželkou plánovali postaviť dom bol vlastníctvom starých rodičov
jeho manželky, teda vlastníctvom manželov C.. Pokiaľ on vie, žiadne dedičské rozhodnutia po starých
rodičoch C. neexistujú. V roku 1985-1986, keď chceli stavať, si zosumarizovávali všetky podklady pre
stavbu. Vtedy mu jeho priateľ, ktorý to kontroloval povedal, že pozemok, na ktorom chcú stavať, je
nevysporiadaný.Teda,keď to vedel on, ako neúčastník dedičského konania, tak dedičia to vedieť museli.

Zo žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva zo dňa 26.10.1992 súd zistil, že navrhovateľka,
odporkyňa v 1. rade a právny predchodca odporkýň v 3-6. rade žiadali bývalé Štátne notárstvo
Bratislava IV o prejednanie novoobjaveného dedičstva po zomretom otcovi H. C. a to o prejednanie
poľnohospodárskej pôdy a urbárskeho majetku.

Podľapoštovýchpoukážokpredloženýchnavrhovateľkousúdzistil,ženavrhovateľkaodroku1993(kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 317/2004 Zb.) platí daň z nehnuteľnosti aj za sporné pozemky.

Miestny úrad F. listom zo dňa 25.3.2004 potvrdil, že navrhovateľka riadne platí daň za záhradu parc. č.
XXXX vo výmere 930 m2 a miestny úrad u nej nevykazuje žiadne nedoplatky na dani z nehnuteľnosti.

Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods.2 Obč. zák. držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný

výkon.

Podľa § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, a ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods.2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb (§ 125).

Podľa § 33a Notárskeho poriadku (účinného v čase prejednávania dedičstva) účastníci sú povinní
prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Vydržaním nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k veciam,

ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb. Predmetom vydržania sú veci hnuteľné i nehnuteľné.

b) držba musí byť oprávnená. Podmienkou vydržania je držba, a to oprávnená. Držiteľom je ten, kto drží
vec pre seba, a že oprávnený držiteľ musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam (objektívne) v dobrej

viere, že mu vec alebo právo patrí. K vydržaniu teda nestačí len detencia.

c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Vydržacia doba je tri roky, pokiaľ
ide o hnuteľnú vec , a desať rokov, pokiaľ ide o nehnuteľnosť. Zo zákona i z povahy veci vyplýva, že
držba musí byť nepretržitá, držiteľ nesmie držbu stratiť. Musí teda po celú vydržaciu dobu trvať stav,

nazvaný corpus possessionis.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov (§21).Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po
zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec

dlhodoboovládavdobrejviere,žejejejvlastníkom,pričomtátodobrávierajepodľaplatnejúpravydaná,
so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Vydržanie taj hojí najmä vady, alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri

splnení ďalších podmienok ju vydrží. Vydržanie chráni vlastníka, ktorý sa ocitol v dôkaznej núdzi ohľadne
existencie svojho práva.

Účelom vzniku vydržania je teda uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Z vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel

k záveru, že návrh je dôvodný. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
a splnila podmienky vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 Obč.
zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sporné pozemky boli nahlásené ako predmet

dedičstva po zomretých rodičoch navrhovateľky, odporkyne v 1. rade a právneho predchodcu odporkýň
v 2 až 4. rade, v rámci dedičského konania sa o nich konalo, dedičia sa aj o nich dohodli, avšak
pochybením štátneho notárstva neboli formálne prejednané a teda nebolo o nich rozhodnuté. Tento
záver súd vyvodil z nasledovných skutočností:

V predmetnej veci sa jedná o spor medzi súrodencami, neskôr medzi navrhovateľkou a odporkyňou a
právnymi nástupcami zomretého brata navrhovateľky T. C..

V prejednávanej veci v rámci vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia účastníkov a
právneho predchodcu odporkýň v 2-4 rade nebohí H. C. a V. C. za života obdarovali odporkyňu v 1. rade

a právneho predchodcu odporkýň v 2-4 rade z majetku otca neb. H. C., ktorý spolu so svojim slobodným
a bezdetným bratom zdedil rodinný dom so záhradou na B.. XX v Bratislave - F. Keď bol dom predaný,
peniaze zaň boli rozdelené tak, že tretinu dostala odporkyňa v 1. rade, tretinu dostal právny predchodca
odporkýň v 2-4. rade a tretinu si rodičia ponechali. Navrhovateľka nedostala z tohto majetku nič s tým,
že ona zdedí pozemky na B. XX (sporné pozemky) a doopatruje rodičov.

Po smrti otca H. C. všetok majetok po poručiteľovi nadobudla navrhovateľka. Avšak, napriek tomu, že
do dedičstva po poručiteľovi boli nahlásené i sporné nehnuteľnosti parcely č. XXX a XXX zapísané
v pzkn. vl. č. XXXX, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zápisnicou o predbežnom šetrení o majetku
poručiteľa, v rámci ktorého pozostalá manželka ako majetok poručiteľa do dedičstva po ňom nahlásila

dom a záhradu, súčasťou ktorej sú aj sporné parcely a znaleckým posudkom znalca Ing. Schreka,
ktorý na základe požiadavky pozostalej manželky vypracoval znalecký posudok pre účely dedičského
konania po poručiteľovi a v ktorom okrem iných oceňoval aj sporné parcely XXXX a XXXX, tieto
neboli notárkou prejednané a teda nebolo o nich rozhodnuté. Stalo sa to však chybou notárky, ktorá
ich v dôsledku svojej nepozornosti, nesústredenosti a nedôslednosti neuviedla do zápisnice, a teda

de facto neprejednala a o nich nerozhodla. Súd uveril dobromyseľnosti navrhovateľky, že po otcovi
zdedila všetok majetok, vrátane sporných pozemkov, keď aj sporné pozemky boli znalcom ocenené,
dedičia sa nepochybne oboznámili so znaleckým posudkom Ing. Schreka vypracovaným pre účely
dedičského konania, za predpokladu, že by nebola vôľa dedičov, aby všetok majetok po H. C. zdedila
len navrhovateľka, súčasťou dedičskej dohody by boli aj iné dojednania. Na druhej strane súd neuveril

tvrdeniam odporcov, že ich matka V. C. zámerne nenahlásila do dedičstva po jej nebohom mužovi i
sporné pozemky, pretože chcela aby si jej vnučka - dcéra odporkyne v 1. rade postavila na nich spolu
s manželom rodinný dom, keď v rámci dedičského konania účastníci boli povinní prispieť štátnemu
notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Je preto minimálne
pravdepodobné až nepravdepodobné, že by bola pozostalá manželka takýmto spôsobom postupovala.

Za predpokladu, že by bola chcela so spornými nehnuteľnosťami naložiť spôsobom, ako tvrdila, mala
možnosť tieto po mužovi zdediť ona a následne s nimi ako so svojim vlastníctvom naložiť podľa vlastnej
úvahy (darovať ich ktorejkoľvek vnučke a pod.). Je prirodzené, že každý má snahu mať svoje veci v
poriadku. Nepochybne aj V. C. mala záujem na tom, aby dedičstvo po jej mužovi bolo riadne prejednané,a nie časť prejednaná a časť neprejednaná, keď neexistoval racionálny dôvod aj sporné pozemky
do dedičstva po poručiteľovi nenahlásiť a tieto nepredediť. Záver súdu, že sporné pozemky neboli
prejednané a nebolo o nich rozhodnuté chybou notárky mal súd preukázaný nepriamo aj prejavom

notárky, ktorá súc si vedomá svojej chyby, hoci nevhodne a neprofesionálne údajne nazvala odporkyňu
v 1. rade a právneho predchodcu odporkýň v 2-4 rade nenásytnými hyenami. Takéhoto údajného excesu
by sa notárka určite nedopustila, keby si nebola vedomá svojej chyby, ktorú sa formou návrhu opravných
uznesení síce snažila revidovať, no postup, ktorý zvolila nezodpovedal zákonu.

Takisto po smrti V. C., dedičstvo prejednávajúca notárka pravdepodobne vychádzala zo spisu a teda
rozsahu majetku po poručiteľovi H. C., a hoci dedičia uzavreli dohodu, akú uzavreli, opakovala sa
rovnaká situácia, ako v prípade dedičstva po jej nebohom manželovi, teda pochybením notárky neboli
prejednané a teda nebolo rozhodnuté aj o sporných pozemkoch. Zisťovanie majetku poručiteľa (aktív
a pasív) je súčasťou dedičského konania, ktoré je zvláštnym druhom konania vyjadreným samostatnou
úpravou v O.s.p., v ktorom je princíp dispozitívnosti v konaní, na rozdiel od sporového konania,

obmedzený zásadou oficiality a zásadou vyšetrovacou. Ak majetkové zistenia v dedičskom konaní
neboli úplné, zákon počíta s tzv. dodatočným prejednaním dedičstva. Súd zvýrazňuje, ak majetkové
zistenia neboli úplné. V danom prípade však opätovne chybou notárky, ktorá sporné nehnuteľnosti
v dôsledku svojej nepozornosti a nesústredenosti pravdepodobne vychádzajúc z pripojeného spisu
po zomretom manželovi poručiteľky neuviedla do zápisnice, a teda de facto neprejednala a o nich

nerozhodla. Obdobne ako v prvom prípade súd uveril dobromyseľnosti navrhovateľky, že po matke
zdedila aj sporné nehnuteľnosti, keď aj tieto boli znalcom ocenené, dedičia sa nepochybne oboznámili
so znaleckým posudkom Ing. Schreka a dodatkom k nemu vypracovaným pre účely dedičského konania,
za predpokladu, že by nebola vôľa dedičov, aby aj sporné nehnuteľnosti zdedila len navrhovateľka,
súčasťou dedičskej dohody by boli aj iné dojednania. Zápisnica o predbežnom šetrení o okruhu dedičov

a o majetku po neb. V. C. bola spisovaná s navrhovateľkou. Je vysoko nepravdepodobné až nereálne,
aby do dedičstva po matke nenahlásila nehnuteľnosti, ktoré nepochybne mala záujem zdediť. Istotne
aj navrhovateľka chcela mať záležitosti okolo dedičstva po rodičoch v poriadku, a za predpokladu,
že by tomu tak nebolo, by to riešila. Záver súdu, že sporné pozemky neboli prejednané a nebolo o
nich rozhodnuté chybou notárky mal súd opätovne preukázaný nepriamo aj vyššie uvedeným prejavom

notárky, ktorú súd predvolal na pojednávanie a mienil ju k veci vypočuť, odporcovia však nesúhlasili
so zbavením mlčanlivosti notárky a možnosti jej vypočutia pred súdom, z ktorého dôvodu súd tento
dôkaz nevykonal. Vo svetle ostatných dôkazov súd tento dôkaz nepovažoval za dôkaz, ktorý by prispel
k zisteniu skutočností právne významných pre posúdenie predmetného sporu. Podľa názoru súdu
navrhovateľka si dôvodne mohla myslieť a mať za to, že titulom dedenia po rodičoch vlastní aj sporné

pozemky, a že súrodenci akceptovali vôľu rodičov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že sporné pozemky, ktoré sa domnievala, že vlastní titulom dedenia po otcovi v dobrej viere užívala
od 3.12.1985 a po matke od 22.5.1990. Odporcovia sa až do roku 2002, kedy si dcéra navrhovateľky
začala vybavovať územné rozhodnutie a stavebné povolenie na výstavbu domu, kedy sa zistilo, že
pozemok je neusporiadaný, o nehnuteľnosti de facto nezaujímali, nestarali sa o ne, ani sa nedomáhali

možnosti ich obrábať. V tomto smere a až detinsky vyznievajú výpovede svedkov, že navrhovateľka sa
o pozemky nestarala, neobrábala ich, lebo sa bála jašteríc. Za predpokladu, že by odporcovia vedeli a
si boli vedomí toho, že sporné pozemky nie sú usporiadané, nepochybne by tento stav riešili a požiadali
by o ich dodatočné prejednanie, čo sa však nestalo, hoci v roku 1990 a 1992 sa novoobjavené dedičstvo
po ich rodičoch prejednávalo. Odporcovia sa o sporné nehnuteľnosti nestarali ani inak. Nezaujímalo

ich, či sa platí daň z nehnuteľností. Nevieryhodne vyznela aj tá časť výpovede odporkyne v 1. rade
pred súdom, v rámci ktorej uviedla, že v dedičskom konaní po matke pred notárkou predniesla svoj
záujem zdediť nejakú stavebnú parcelu, pritom v písomnom vyjadrení k návrhu okrem iného uviedla, že
nikto o prejednanie sporných nehnuteľností nepožiadal, tieto neoznačil za nehnuteľnosti vo vlastníctve
poručiteľky, notárka ich nepojala do zápisnice, neobstarala ani nevyžiadala o nich potrebné listiny. V

neposlednom rade o dobromyseľnosti držby navrhovateľky svedčí aj fakt, že sa o rodičov postarala, v
starobe ich doopatrovala.

V danej veci s poukazom na vyššie uvedené zistenia je potrebné vyvodiť záver, že účastníkom bolo
zrejmé, že výslovne chybou notárok, resp. štátneho notárstva sporné nehnuteľnosti neboli prejednané a

nebolo o nich rozhodnuté. Navrhovateľka však tieto užívala v dobrej viere, že jej patria titulom dedenia
po rodičoch, súd nemal za to, že odporcovia uniesli dôkazné bremeno na preukázanie opaku.Preto súd považoval nárok navrhovateľky za dôvodný, keď by bolo nespravodlivé, aby v dôsledku
pochybenia štátneho notárstva resp. nesprávneho úradného postupu navrhovateľka utrpela škodu a
bola ukrátená o dedičstvo po rodičoch, ktoré jej s najväčšou pravdepodobnosťou právom patrí.

O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a
ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílo-
hami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon

exekúcie.