Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/1755/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012207662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Nory Majerníkovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného
prostredia SR sp. zn. 6372/2012-1.10 (48/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislavenapadnutérozhodnutieministraživotnéhoprostrediaSRsp.zn.6372/2012-1.10
(48/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 161,75 €, na účet právnej
zástupkyne žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6372/2012-1.10 (48/2012- rozkl.) zo dňa
21.08.2012 , ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o

rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. 5253/2010-2.1 zo 21.09.2010, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 1
písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. b/ ZOPK na základe žiadosti Vojenské lesy a majetky, š.p.,
odštepný závod Malacky povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - bobra vodného
na usmrtenie desiatich jedincov na území v správe žiadateľa. Dôvodom zastavenia rozkladového
konania bola skutočnosť, že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko rozkladom napadnuté rozhodnutie
s ohľadom na dobu, na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť uplynutím času. Uvedený právny

názor považoval žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti
žiadateľa, ale len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak správny orgán s fyzickou
osobounekonáakosúčastníkomkonania,hocitakkonaťmalamalmupredpísanýmspôsobomoznámiť
svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným
účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac, že hoci rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 31.12.2011, nemohlo sa toto rozhodnutie

stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj
žalobcovi.Akboložalobcoviakoúčastníkovikonaniadoručenéprvostupňovérozhodnutieažpočase,na
ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup,
ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavilkonanie ako také, ale len rozkladové konanie, čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane
možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru
žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku.

Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na
žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou
do 31.12.2011, nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v
predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom

žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného
skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom
prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom
dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv
prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela

(tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho
orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí
časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na

dobu určitú do 31.12.2011. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm.
b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania
nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto
prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v

dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto
podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a
nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia.

Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo

možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení
ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného
zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím.

Žalovaný ďalej uviedol, že ani po zmene, ktorá nastala v správnom konaní uznaním žalobcu za

účastníka konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového
rozhodnutia, pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia
vydaného podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď
je ďalším účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasil s povolením výnimky na odstrel 10 jedincov
bobra vodného požadovanej žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti

prvostupňového rozhodnutia.

Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 31.12.2011 a preto
neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom
podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods.

12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo
zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce
ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti

prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným v
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/285/2010-126 zo dňa 23.08.2011, ktorým boli zrušené
rozhodnutia správnych orgánov vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na
základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z
účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiu

podal rozklad. Skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu,
že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za
odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje,
že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie.Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka

konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto
súvislostipripomenulrozhodnutieNSSRvovecisp.zn.4Sž/98-102/02zodňa17.12.2002podľaktorého
„rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho
charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá
spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného
v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré
podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení rozkladového konania
vychádza vzhľadom na zistené okolnosti z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 04.03.2010 doručili Vojenské lesy a
majetky, š.p., odštepný závod Malacky (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky z
podmienok ochrany na usmrtenie chráneného druhu živočícha - bobra vodného na území, na ktorom
žiadateľ vykonáva právo poľovníctva. K účasti v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa
prihlásil žalobca. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 24.05.2010 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka

predmetného konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister životného
prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.06.2010 (právoplatným dňa 01.07.2010)
zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu v konaní potvrdil.

Následne Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 5253/2010-2.1 zo dňa 21.09.2010 povolilo žiadateľovi výnimku zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie (odstrel) 10 jedincov bobra vodného na území
v správe žiadateľa, s tým, že výnimka platí do 31.12.2011. Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle §
82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie rozhodnutia. Na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom
12.10.2010.

Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších
rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka
v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. V predmetných konaniach

sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených
prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu
v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora a
následnýchrozhodnutíNajvyššiehosúduSRKrajskýsúdvBratislaverozhodnutímč.k.3S/285/2010-126
zo dňa 23.08.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania

žalobcovi a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru krajského
súdu doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. 5253/2010-2.1 zo dňa 21.09.2010 a
konal s ním ako s účastníkom správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad
a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp.
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Rozhodnutím zo dňa 21.08.2012 č. 6372/2012-1.10 (48/2012-rozkl.) minister životného prostredia SR
zastavil konania o rozklade žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK
na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s
obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.

Z oznámenia žalovaného súd zistil, že na základe výnimky povolenej preskúmavaným rozhodnutím boli
ulovené dva jedince bobra vodného.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.

najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo
zakázaných činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva

žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu
výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť
(najneskôr do 31.12.2011). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi
nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie
o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 12.10.2010.

Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase čiastočne zrealizoval a usmrtil dvoch jedincov bobra
vodného podľa podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí.

Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/285/2010-126, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.09.2011, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7711/2010-7.2 (84/2010-rozkl.)

zo dňa 28.06.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 5253/2010-2.1 zo dňa 24.05.2010, vo veci
účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku
vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na základe tohto rozsudku boli
žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení
výnimky č. 5253/2010-2.1 zo dňa 21.09.2010, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad,

tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK
na usmrtenie jedincov bobra vodného v danej lokalite.

Žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody
a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách

občianskeho združenia. Keďže povolenú výnimku na usmrtenie 10 jedincov bobra vodného žiadateľ
čiastočne zrealizoval tým, že ulovil dvoch jedincov tohto živočícha, došlo nepochybne k zásahu do
populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čomu sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil
zabrániť.

Krajský súd je toho názoru, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez
meritórneho prejednania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu
o povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody.
Dôsledkom postupu žalovaného je, že ani po pripustení účastníctva žalobcu v konaní sa správny
orgán v žiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z

podmienok ochrany bobra vodného. Senát krajského súdu dospel k záveru, že práve z dôvodu, že na
základe rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený živočích, má žalobca právo vecné prejednanie
a rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti
prvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo
žalobcuzmožnostiúčinneobhajovaťprávaaoprávnenézáujmy,ktoré vsprávnomkonaníreprezentoval

a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného živočícha
aj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sžp/3/2011) nemôže byť interpretované ako
odpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretože takýto výklad by vo
svojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ku ktorémučasto dochádza až po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému
podal účastník správneho konania žalobu na správny súd.

Ani uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemožno považovať
za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre
zastavenie konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného
súdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo
doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným

a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť,
že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa
ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí
aj napriek faktu, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ
ako aj správny orgán za právoplatné dňom 12.10.2010.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie o
zastavenírozkladovéhokonaniavpredmetnejvecivychádzazvyššieopísanýchdôvodovznesprávneho
právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zrušil
napadnutého rozhodnutie ministra životného prostredia SR a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Po právoplatnosti tohto rozsudku bude úlohou žalovaného meritórne rozhodnúť o rozklade žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky a vysporiadať sa s námietkami v ňom uvedenými.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov na nákladoch právneho zastúpenia, ktorých celkovú sumu 323,50 €

vyčíslenú advokátkou za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2x 127,16 € -
príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada, k tomu
20% DPH v sume 26,96 €), krátil o 50% na sumu 161,75 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre

nepriznanie polovice vyčíslených trov právneho zastúpenia videl súd v tom, že žalobca podal na tunajší
súd niekoľko desiatok žalôb proti obdobným rozhodnutiam žalovaného, ktoré sú obsahovo prakticky
identickéarovnakoakorozhodnutiažalovanéhosalíšialenvdátumochavidentifikáciirevíru,ktoréhosa
rozhodnutie o povolení výnimky týkalo. Za týchto okolností by priznanie plnej tarifnej odmeny advokátovi
bolo neprimerané povahe a rozsahu právnej pomoci poskytnutej v konaní úspešnému žalobcovi.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.