Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/29/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200693
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8011200693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu F. M., nar. XX.
augusta XXXX, trvale bytom S. A. XX, XXX XX S. A., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom,
advokátom so sídlom v Prešove, Masaryková 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému generálovi L.. H.
N., Y.., náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní
zastúpenému Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova 8, 832
47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č.k. :
ŠbPO-147/2-44/2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. k. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. apríla 2011 č.
3095 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 1 157,42 Eur, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Remetovi, advokátovi do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej

časti rozsudkuvspojenísprvostupňovýmrozhodnutímsprávnehoorgánuRiaditeľaPersonálnehoúradu
Liptovský Mikuláš zo dňa 18. apríla 2011 pod č. 3 095, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na to, že dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru nie
je daný lebo nebol náležitým spôsobom preukázaný. Spochybnil dôkaz, o ktorý sa opierajú obidve
rozhodnutia - vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu prístrojom ALCOTEST 7410, pričom
konkrétne poukázal na časové meranie o 00:14 hod. a 00:35 hod. a dôvodil tým, že v tomto čase nebol

vovýkoneštátnejslužby,pretoaninemoholnaplniťdôvoduvedenýv§70ods.4písm.a)zákonaakeďže
tento dôvod nebol daný, sú rozhodnutia o prepustení podľa neho nezákonné. V tejto súvislosti uviedol
žalobca, že ak meranie bolo urobené v čase uvedom v rozhodnutiach je celkom zrejmé, že použitý
prístroj nefungoval správne a to bez ohľadu na to či mal alebo nemal platný certifikát o overení. Žalobca
argumentoval tým, že ak bol chybný časový údaj, chybná mohla byť aj pamäť prístroja a nesprávny
mohol byť aj pozitívny výsledok merania a za týchto okolností boli kontrolné orgány povinné zabezpečiť u
žalobcu odber krvi na preukázané zistenie alkoholu v jeho organizme, čo neurobili, preto ani ich zistenia

nie sú objektívne a presné a nemôžu byť dostatočným podkladom pri vydaní rozhodnutí. Iné dôkazné
prostriedky pre objasnenie skutočného stavu zo strany správnych orgánov použité a vykonané neboli.
Ďalej žalobca dôvodil tým, že nebol pod vplyvom alkoholu, alkohol nepožíval pred nástupom do
služby, ani počas nej, nevykazoval žiadne znaky opilosti a ani kontrolné orgány u neho žiadne prejavynezaznamenali. Rovnako je potrebné z jeho strany uviesť, že dôvodom prítomnosti alkoholu v dychu
akejkoľvek osoby môžu byť aj iné činitele, napr. ústna voda, niektoré lieky, potraviny, kompóty či iné
poživatiny.

Žalobca ďalej argumentoval tým, že zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl SR bližšie nevymedzuje legislatívny pojem „výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu“.
Aj prípadne zistený alkohol v určitom množstve u profesionálneho vojaka v službe nepreukazuje sám
o sebe a bez skúmania ďalších okolností, čo správne orgány vôbec nevykonali, že vykonáva službu
pod vplyvom alkoholu. Z tohto hľadiska sa javí dôležitým aj skúmanie činností, ktoré v štátnej službe

mal žalobca vykonávať ( výučba na kurze ). Ďalej žalobca poukázal na lekárske a medicínske hľadiská,
o ktoré sa opiera aj ustálená súdna prax čo sa týka stavu „pod vplyvom alkoholu“ alebo „v stave
vylučujúcom spôsobilosť“.
Žalobca zdôraznil, že počas svojej 21-ročnej kariéry profesionálneho vojaka sa vždy snažil si plniť svoje
povinnosť svedomito, nikdy nemal problémy s vojenskou disciplínou, svoje odborné znalosti neustále
zdokonaľoval a jeho nadriadení hodnotili jeho prácu ako nadštandardne dobrú, čoho dôkazom sú

dosahované výsledky služobného hodnotenia v posledných rokoch. Správne orgány na to žiadnym
spôsobom neprihliadali.
Poukázal na tvrdenia správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca bral na vedomie
prepustenie zo služby, porušenie zákona a svoje konanie oľutoval a tieto tvrdenia sú podľa žalobcu
nepravdivé.

V závere žaloby namietal aj dodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služby a doručenie
tohto rozhodnutia podľa § 72 ods. 2 písm. a) zákona v spojení s § 72 ods. 2 zákona, keď ku údajnému
zisteniu závažného porušenia došlo dňa 15. februára 2011 a rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo
vydané dňa 18. apríla a doručené mu 02. mája 2011. Žalobca na základe vydaných nezákonných
rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu žalovaného, resp. jeho podriadených zložiek bol ukrátený

na svojich právach a vznikla mu z toho dôvodu aj ujma.

K žalobe sa písomným podaním vyjadrilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra
2011 a s poukazom na dôvody napadnutých rozhodnutí, ako aj s poukazom na jednotlivé ustanovenia

zákona č. 346/2005 Z.z., ako aj Služobného predpisu č. 55/2007 Z.z. navrhlo žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Krajský súd v Prešove pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. decembra 2012 č.k. 2S 29/2011
- 32 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. k. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu U. O. zo dňa 18. apríla 2011 č. 3095 podľa
§ 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi trovy
konania.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. januára 2014 pod sp. zn. 5Sžo/20/2013 rozsudok Krajského

súdu v Prešove č.k. 2S 29/2011 - 32 zo dňa 14. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že prvostupňový súd vykonal pojednávania dňa 14. decembra 2012 za prítomnosti nie advokáta
žalobcu, ale koncipienta advokáta, ktorý nebol v čase pojednávania advokátom zapísaným v zozname
advokátov vedeného SAK.

Krajský súd v Prešove vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 14. marca 2014, ktorého sa zúčastnil
advokát žalobcu JUDr. Dušan Remeta osobne a vo veci opätovne rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Z administratívneho spisu, ktorý bol žalovaným predložený vyplýva, že Riaditeľ Personálneho úradu U.
O. L.. A. W. vydal dňa 18. apríla 2011 pod č. 3 095 Personálny rozkaz Riaditeľa Personálneho úradu
a rozhodol podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona o prepustení so služobného pomeru profesionálneho
vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia, ( v ktorom je dopísané perom 02.
mája 2011) tohto profesionálneho vojaka: rotmajstra F. M., nar. XX. augusta XXXX, S., staršieho technika

(A30)Rádiolokačnýpristávacísystém/RotaLPISaKIS/PráporZLP/Jednotkylogistiky/Vrtuľníkovékrídlo
A./Vzdušné sily/Ozbrojené sily SR/bydlisko S. A. XX. V zálohe je pripravený zastávať systemizované
miesto starší technik, číslo špecializácie 412.Výrok rozhodnutia prvostupňový právny orgán odôvodnil tým, že Riaditeľ Personálneho úradu obdržal
dňa 23. marca 2011 návrh na prepustenie rotmajstra F. M. zo služobného pomeru v zmysle § 70 ods.
1 písm. d) zákona, vzhľadom k tomu, že závažným spôsobom porušil základnú povinnosť stanovenú

zákonom spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 písm. a) zákona. R. citoval ustanovenie § 70 ods. 1 písm.
d), § 70 ods. 4 písm. a), § 82 ods. 3 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl SR, ako aj ustanovenie § 6 ods. 2 písm. d) a následne čl. 6 Služobného
predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 Z.z. o určení
služobných úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu

pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého je vo veci oprávnený konať riaditeľ Personálneho úradu.
Riaditeľ Personálneho úradu sa pred vydaním rozhodnutia vo veci zaoberal podkladmi zaslanými
veliteľom Vrtuľníkového krídla A. plk. gšt. L.. O. G.. Ako vyplýva z personálneho pohovoru, ktorý bol s
menovaným vykonaný dňa 07. marca 2011 menovaný závažným spôsobom porušil základnú povinnosť
profesionálneho vojaka tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Dňa 15. februára 2011

bola v objekte kasárni VÚ 1037 O. vykonaná dychová skúška na zistenie alkoholu v krvi u frekventanta
odborného kurzu viazačov bremien u menového na základe žiadosti štábneho poddôstojníka VÚ 1037
O. štábneho nadrotmajstra H. O.. A. prvej dychovej skúške dňa 15. februára 2012 o 08:45 hod.
bola u menovaného nameraná hodnota 0,42 mg/l ( t.j. 0,88 promile ) alkoholu v dychu a opakovanou
dychovou skúškou v čase o 09:05 hod. bola zistená hladina 0,38 mg/l ( t.j. 0,79 promile ) alkoholu

v dychu. Dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu bola vykonaní prístrojom Drager ALCOTEST
7410 ARUK-0068. Z prílohy č. 2 k Úradnému záznamu ČDPR: ÚVPBB-66/3-19/2011, vystaveného
vedúcim starším inšpektorátom Útvaru vojenskej polície Banská Bystrica rotným M. S. vyplýva, že
dňa 15. februára 2011 v dobe vykonania dychovej skúšky u menovaného bol na prístroji ALCOTEST
7410 ARUK-0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod. bol v skutočnosti čas merania 08:45

hod. a pri opakovanej dychovej skúške o 00:35 hod bol v skutočnosti čas merania 09:05 hod. Pri
dychovej skúške boli prítomní náčelník štábu mjr. L.. F. O. a šbnrtm. H. O., príslušníci VÚ 1037 O.. Pri
personálnom pohovore, ktorý s menovaným vykonal dňa 07. marca 2011 veliteľ Vrtuľníkového krídla
A. plk.gšt. Ing O. G., menovaný prehlásil, že predloženie návrhu na jeho prepustenie zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka berie na vedomie a iné požiadavky nevzniesol.

Ďalej prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 101 ods. 1, ods. 3 písm. c), § 102 ods. 1
zákona a argumentoval ďalej tým, že menovaný bol vyslaný na služobnú cestu dňa 14. februára 2011 o
04:00 hod. a skončenie tejto cesty bolo naplánované na deň 18. februára 2011 o 19:00 hod. na základe
Denného rozkazu veliteľa vojenského útvaru 6335 A. č. 29/2011 zo dňa 11. februára 2011. Z výpisu z
vojenského rozkazu veliteľa VÚ 1037 O. č. 27 z 09. februára 2011 príloha č. 5 „Smernica na vykonanie

obslúh viazačov bremien v dňoch 14. februára 2011 - 25. februára 2011, č. 4 Metodické pokyny 2.) Denný
režim kurzu organizovať následovne“ vyplýva, že v čase 08:45 - 09:30 hod. prebiehala 2. vyučovacia
hodina. Z uvedeného vyplýva, že dňa 15. februára 2010 ( správne má byť 2011 ) v čase keď sa podrobil
dvakrát dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, menovaný vykonával dočasnú štátnu
službu tak ako to vyplýva z Prílohy č. 5 uvedeného rozkazu veliteľa VÚ 1037 O..

Riaditeľ Personálneho úradu preskúmal návrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru
spolu s jeho prílohami v celom rozsahu, zhodnotil predložené personálne materiály a vychádzajúc zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a vzhľadom k tomu, že u menovaného bol jasne preukázaný výkon
štátnej služby pod vplyvom alkoholu, svojim konaním naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu
na prepustenie zo služobného pomeru uvedeného v § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm.

a) zákona, nemá správny orgán možnosť rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia, ale je povinný
postupovať tak, ako mu to ukladá zákon.
Na základe uvedeného je zrejmé, že sú naplnené dôvody na prepustenie menovaného v zmysle § 70
ods. 1 písm. d) zákona a ako to vyplýva zo znenia zákona je povinnosťou vedúceho služobného úradu
prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Na základe vyššie uvedených skutočností tak

rozhodol riaditeľ personálneho úradu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto personálneho rozkazu.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe rozhodol Generálny štáb
ozbrojených síl Slovenskej republiky, náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky

L.. H. N., Y.. ako vecne príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní tak,
že odvolanie rotmajstra v zálohe F. M., doručené Riaditeľovi Personálneho úradu dňa 17. mája 2011
zamietol a Personálny rozkaz Riaditeľa Personálneho úradu č. 3 095 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na výrok, ako aj obsah personálneho rozkazu,
akoajnadôvodyodvolaniaodvolateľaprotipersonálnemurozkazuzodňa18.apríla2011.Argumentoval
ďalej tým, že za účelom objektivizácie skutkového stavu veci si Riaditeľ Personálneho úradu vyžiadal

písomné stanovisko veliteľa vojenského útvaru k odvolaniu odvolateľa, ktorý v svojom vyjadrení z
24. mája 2011 uviedol, že vo veci prepustenia žalobcu sa po vydaní napadnutého personálneho
rozkazu nevyskytli žiadne nové skutočnosti, poukázal na obsah personálneho pohovoru i návrhu na
prepustenie, ku ktorému sa odvolateľ nevyjadril ani nevzniesol námietky. Taktiež nepodal odvolanie
proti Disciplinárnemu rozkazu zo dňa 07. marca 2011 č. vkPO-580-1/2011-PravSK, ktorým veliteľ útvaru

uložil odvolateľovi disciplinárne opatrenia - zníženie služobného platu o 5% na obdobie troch mesiacov.
Vyjadrenie veliteľa útvaru v rámci doplneného konania Riaditeľ Personálneho úradu posúdil, podanému
odvolaniu nevyhovel, nerozhodol o odvolaní autoremedúrou a preto odvolanie predložil odvolaciemu
orgánu na konečné rozhodnutie.
Žalovaný ďalej uviedol, že Riaditeľ Personálneho úradu vo vyjadrení k odvolaniu reagoval na všetky
námietky odvolateľa uvedené v odvolaní. Konštatoval, že skutok odvolateľa bol v konaní riadne

preukázaný, pričom reagoval i na námietku odvolateľa týkajúcu sa definície pojmu „pod vplyvom
alkoholu“ a poukázal na stanovisko predsedu Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti doc. O.. T. U. Y..
z 31. októbra 2002 adresované Prezídiu Policajného zboru SR. Ďalej poukázal i na odborné vyjadrenie
primára Psychiatrického oddelenia Nemocnice MO SR O.. O. T. z 16. októbra 2006 ohľadom stavu ľahkej
opilosti, resp. stavu opilosti.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa možnej nefunkčnosti prístroja, keď v čase merania alkoholu
v dychu bol na displeji prístroja iný čas merania, ako ten, v ktorom bolo meranie reálne vykonané, túto
námietku Riaditeľ Personálneho rozkazu neakceptoval a poukázal na vyššie uvedený úradný záznam,
v ktorom sa konštatuje, že na prístroji bol v dobe vykonania dychovej skúšky u odvolateľa nastavený
zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod., no skutočný čas merania dňa 15. februára 2011 bol 08:45 hod a pri

kontrolnej dychovej skúške o 09:05 hod. bol čas merania na prístroji 00:35 hod. K tvrdeniu odvolateľa,
že v napadnutom personálnom rozkaze nie je zmienka o tom, či bolo meranie vykonané prístrojom,
ktorý mal platný certifikát, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o objektivite meraní konštatoval, že
administratívny spis obsahuje fotokópiu „Certifikátu o overení“ č. 1358/260/45/10 zo dňa 02. novembra
2010, platný do 04. mája 2011. Tento dokument je pre správny orgán dostatočne relevantným

dokumentom, na základe ktorého boli v konaní akceptované hodnoty alkoholu zistené u odvolateľa.
Prístroj je jedným z typovo schválených analyzátorov dychu v SR a je meradlom určeným na zistenie
prítomnosti a množstva alkoholu v dychu kontrolovanej osoby. Na základe týchto skutočností a platného
„Certifikátu o overení“ prístroja považoval zistené hodnoty alkoholu v dychu odvolateľa za preukázané,
pričom tento dokument je pri posúdení prítomnosti alkoholu v dychu odvolateľa smerodajným.

Pokiaľ ide o výsledky služobných hodnotení a kvalitné plnenie úloh, tieto skutočnosti nemajú vplyv na
posúdenie veci, nakoľko skutok, ktorého sa odvolateľ dopustil zakladá povinnosť riaditeľa personálneho
úradu prepustiť odvolateľa zo služobného pomeru.
V súvislosti s námietkami odvolateľa, ktoré prezentoval v odvolaní taktiež poukázal riaditeľ personálneho
úradu na skutočnosť, že ako vyplýva z disciplinárneho rozkazu, odvolateľ uviedol, že si je porušenia

zákona plne vedomý a svoje konanie ľutuje. Žiadne námietky nevzniesol ani v rámci personálneho
pohovoru a prerokovania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru.
Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona kvalifikovaný ako
„závažný spôsobom porušenia základnej povinnosti“ podľa ods. 4 písm. a) citovaného ustanovenia
zákona je obligatórnym dôvodom pre skončenie služobného pomeru a vzhľadom na skutočnosť, že

odvolateľ sa protiprávneho konania preukázateľne dopustil počas výkonu štátnej služby neumožňuje
voči odvolateľovi aplikovať iný postup než ten, ktorý je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona.
Napadnutý personálny rozkaz preskúmal žalovaný z vecného i právneho hľadiska a konštatoval, že
prvostupňový správny orgán postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom i zákonom o správnom
konaní. Zároveň nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tento personálny rozkaz zmeniť alebo

zrušiť a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia

žalovaného v spojení s vydaným personálnym rozkazom prvostupňového správneho orgánu podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy ( ďalej len „rozhodnutia a postup správneho orgánu“ ). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôbpriamodotknuté.Postupomsprávnehoorgánusarozumieajjehonečinnosť(§244ods.2,3O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V § 1 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je uvedené, že predmetom tohto zákona je úprava
právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej
len"hlavnýúrad").VedúcimhlavnéhoúradujeministerobranySlovenskejrepubliky(ďalejlen"minister").

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo,
b) organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl,
pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych
vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná zložka
ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b), je veliteľ organizačnej zložky.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí

prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo
porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a) až h), n) a o), § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu

rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, alebo ... .

Podľa § 81 citovaného zákona, na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá
personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 69 ods. 1,
3 a 4, § 70 ods. 1, 2 a 8, § 177 ods. 6, § 205 ods. 3.

Podľa § 101 ods. 3 citovaného zákona, za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa
považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z
a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný,
b) jeho zaradenia do pracovného tímu aleboc) písomného rozkazu vedúceho služobného úradu.

Podľa § 102 ods. 1 citovaného zákona, profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu do iného

miesta výkonu štátnej služby vedúci služobného úradu alebo veliteľ.

Podľa § 124 citovaného zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo
nesplnenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom;
zavineným porušením alebo nesplnením povinnosti sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie

profesionálneho vojaka.

Podľa § 125 citovaného zákona, disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného
platu.

Podľa § 126 ods. 1 citovaného zákona, disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že
profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny
za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia.

Podľa § 126 ods. 2 citovaného zákona, ak je profesionálnemu vojakovi uložených viac disciplinárnych
opatrení, vykonávajú sa postupne až po vykonaní predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia.

Podľa § 128 ods. 1 citovaného zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho

opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 191 ods. 2 citovaného zákona, k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote
vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 72, 129 a 130; na zánik práva sa prihliadne, aj keď
sa to v konaní nenamieta.

Krajský súd opätovne po zrušení rozsudku zo dňa 14. decembra 2012 č.k. 2S 29/2011 - 32 preskúmal
zákonnosť rozhodnutí a postup správnych orgánov podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov

uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že dôvody uvádzané v žalobe sú dôvodné, preto
rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, ako aj z toho dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c ), d) O.s.p. .

Podľa názoru súdu v predmetnom konaní správne orgány, tak prvostupňový, ako aj žalovaný
nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože žalobca už v štádiu odvolania voči prvostupňovému
rozhodnutiu namietal nesprávnosť merania alkoholu dychovou skúškou práve z dôvodu, že prístroj
ALCOTEST zobrazil zlý čas na displeji. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa touto námietkou
dostatočne nevyporiadal, aj keď síce uviedol, že túto námietku akceptuje na č.l. 6 svojho rozhodnutia,

pritom sa ale odvolával na úradný záznam vojenskej polície zo dňa 15. februára 2011, v ktorom je
konštatované, že v dobe vykonania dychovej skúšky u menovaného bol na prístroji ALCOTEST 7410 -
ARUK 0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod, no skutočnosti bol čas merania 15. februára
20118,45hod.Zobsahuúradnéhozáznamuvyplýva,žepridychovejskúškeboliprítomnínáčelníkštábu
major L.. O., ako aj šbnrtm. O., príslušníci Vojenského útvaru 1037 O., avšak ako vyplýva z obsahu

administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil práve na podnet a žiadosť aj šbnrtm. O. bola vykonaná
predmetnádychováskúškaužalobcu.Ichvyjadreniesavtejtoskutočnostivšakvadministratívnomspise
nenachádza a nie je ani súčasťou uvedeného úradného záznamu. Predmetné meranie už s poukazom
na prítomnosť osoby, na základe žiadosti ktorej kontrola alkoholu bola u žalobcu vykonaná vzbudzuje
pochybnosť.

Táto skutočnosť okrem iného vzbudzuje pochybnosť o vierohodnosti nielen samotného vykonaného
dôkazu ale v tejto súvislosti aj pochybnosti o tom, či správny orgán vychádzal zo skutočného času
merania dychovej skúšky, alebo z času uvedeného na prístroji ALCOTEST 7410. Pokiaľ by vychádzal z
času, ktorý bol na prístroji, tak vlastne dôvod okamžitého prepustenia zo služobného pomeru u žalobcuby nemohol byť založený na tých skutkových základoch ako je uvedené v danom prípade, s poukazom
na obsah ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakovSR.Čosatýkasamotnéhočasu,kedydošlokvykonaniudychovejskúšky, jetedanepreukázané

či v tomto čase mal žalobca služobné voľno, alebo či vykonával službu. Diskutabilný je aj údaj o uvedení,
že prístroj na meranie bol opatrený platným certifikátom, o čom v prvostupňovom rozhodnutí nie je
žiadna zmienka a prvostupňový správny orgán sa ani touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nezaoberal. To, že v administratívnom spise sa nachádza Certifikát o overení č. : 1358/260/45/10
zo dňa 02. novembra 2010 ešte nepreukazuje, že prístroj nameral uvedené hodnoty tak, ako to tvrdia

správne orgány.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v tom zmysle, že
žalobca nevzniesol žiadne námietky, resp. že uviedol, že si je porušenia zákona plne vedomý a že
svoje konanie ľutuje je jednostranné vyhodnotenie záverov zo strany správneho orgánu. Odôvodnenia
rozhodnutí podľa názoru súdu nezodpovedajú obsahu ustanovení § 46 a § 47 ods. 3 Správneho

poriadku, v zmysle ktorých musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a z odôvodnenie rozhodnutia musí byť preukázané z akých skutočností správny orgán
vychádzal, akú správnu úvahu použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V
tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pokiaľ aj nenamietal žalobca žiadne skutočnosti voči personálnemu

rozkazu avšak v odvolaní sa vyjadril a podal námietky, s ktorými sa mal žalovaný ako odvolací správny
orgán jednoznačne vyporiadať.
S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, takto žalovaný ako odvolací orgán
nepostupoval a súd sa preto stotožnil so žalobcom, že o jeho námietkach žalovaný riadne nerozhodol,
ani sa nimi dostatočne nezaoberal.

Čo sa týka skutočností, na ktoré poukázal správny orgán v personálnom rozkaze, konkrétne že žalobca
bol v čase od 14. februára 2011 od 04:00 hod. do 18. februára 2011 do 19:00 hod. vyslaný na služobnú
cestu za účelom odborného kurzu, tieto skutočnosti si nemohol súd overiť z obsahu administratívneho
spisu, pretože Denný rozkaz veliteľa vojenského útvaru 6335 A. č. 29/2011 zo dňa 11. februára 2011, na

ktorý prvostupňový správny orgán poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, sa v administratívnom
spise nenachádza ani originál, ani jeho kópia.

Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadom vykonania krvnej skúšky, pričom pri vykonaní
dychovej skúšky nebola zmienka o vykonaní tejto ani v úradnom zázname, ktorý bol spísaný dňa 15.

februára 2011, ani v predloženom administratívnom spise. V tomto prípade podľa názoru súdu vzhľadom
na nereálne ( spochybniteľné ) časy vykonania dychovej skúšky na prístroji ALCOTEST, bolo potrebné k
výkonu krvnej skúšky žalobcu pristúpiť a túto vykonať. Zároveň súd konštatuje, že správnym orgánom
nebolo v tejto súvislosti uvedené ani to, či žalobca bol poučený o takejto možnosti vykonania krvnej
skúšky, ako aj o možnosti sa k úkonu, ktorý bol vykonaný príslušníkmi vojenskej polície dňa 15. februára

2011, či bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť.

K ďalšej námietke s ktorou sa zaoberal žalovaný ako odvolací orgán týkajúcej sa stavu opilosti a
prípadného požitia liekov, k týmto skutočnostiam sa súd nebude vyjadrovať, pretože ide iba o závery z
lekárskej praxe, ako aj z praxe policajných orgánov, ktoré nemajú priamu súvislosť s predmetnou vecou

a s poukazom na to, že žalobca od počiatku namietal vykonaný dôkaz, sú tieto závery irelevantné v
tomto konaní.

Čo sa týka námietky porušenia pracovnej disciplíny spočívajúce vo vykonávaní práce pod vplyvom
alkoholu, resp. dôvod rozviazania služobného pomeru, k tejto námietke sa s poukazom na spochybnenie

samotného vykonaného dôkazu preto súd bližšie nevyjadruje, pretože aj samotný dôvod okamžitého
zrušenia služobného pomeru je týmto vykonaným dôkazom od počiatku spochybnený a na základe
uvedeného preto aj súd sa touto námietkou, uvedenou v žalobe bližšie nezaoberá, nakoľko vyššie
poukázal súd na nezákonne vykonaný dôkaz, o ktorý vlastne správne orgány svoje rozhodnutia
v celom rozsahu opierajú. Na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu, dôsledne

nezabezpečeného dôkazu, z ktorého jednoznačne nevyplývalo, či k porušeniu, ktoré bolo podkladom
na okamžité zrušenie služobného pomeru zo strany žalobcu vôbec došlo alebo nie, pričom vo veci
existuje iba tento jediný dôkaz, o ktorý správne orgány v celom rozsahu opreli odôvodnenia rozhodnutí,
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.V tejto súvislosti sa súd nezaoberal ani námietkou, ktorú žalobca uviedol v žalobe a to nesplnenia
dvojmesačnej lehoty na rozhodnutie vo veci samej, pretože túto námietku neuviedol žalobca jednak v

odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne aj z dôvodu, že v danej veci zrušuje súd prakticky
rozhodnutia správnych orgánov na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu
žerozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,pretotietonámietkyžalobcuvtomtosmere
sú nedôvodné.

Podľa názoru súdu v odôvodnení tak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu personálneho
rozkazu, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentujú základné východiská a právne závery
odôvodňujúce rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu, ktoré by s poukazom na ustanovenie § 46
a § 47 Správneho poriadku bolo možné vziať ako smerodajné pri závere z čoho vlastne správne
orgány vychádzali pri ich vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
s poukazom na rozsudok NS SR ZSP 46/2007 aj krajský súd preskúmaval v tomto prípade s poukazom

na § 245 ods. 2 O.s.p. hlavne to, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom a či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli
zistené úplne a riadnym procesným postupom, pričom dospel jednoznačne k záveru, že v rozhodnutí
absentujú podklady - konkrétne dôkazy, z ktorých by bolo množné jednoznačne dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutia boli vydané zákonne s poukazom na preukázané skutočnosti, hlavne v tom

zmysle akým spôsobom a čím konkrétne sa riadili správne orgány pri hodnotení dôkazov a to z hľadiska
ich závažnosti alebo dôležitosti a či rozhodnutie samotné nevybočilo z medzí a hľadísk ustanoveniach
zákona.

Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru súdu neobsahujú také dôvody odôvodnenia, aby mohol

súd konštatovať, že boli splnené všetky všeobecné princípy pri výklade ustanovenia § 82 ods. 5
písm. g) zákona č. 346/2005 Z.z. ohľadom náležitosti odôvodnenia personálneho rozkazu, ako aj
následne odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a to aj v súlade s obsahom čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a s poukazom na to, že vo veciach riadneho odôvodnenia rozhodnutí orgánov
verejnej správy je každý správny orgán pri vydaní rozhodnutia viazaný týmto článkom, čo vedie

k predchádzajúcemu konštatovaniu, že rozhodnutia boli vydané predčasne a tieto sú arbitrárneho
pôvodu, nakoľko nevychádzajú z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu a ani dôvody, ktoré
sú uvádzané nezodpovedajú tomu, aby mohol súd jednoznačne konštatovať, že dôvody ktorými je
odôvodnené rozhodnutie žalovaného, spôsobujú jeho preskúmateľnosť.

Čo sa týka poukazu žalovaného na tú skutočnosť, že žalobca sa neodvolal ani proti Disciplinárnemu
rozkazu č.:vk PO-580-2/2011-Pravsk zo dňa 21. marca 2011, ktorým bol žalobcovi disciplinárnym
opatrením znížený služobný plat o 5% na obdobie 3 mesiacov, musí súd zdôrazniť, že s poukazom na
vydanie tohto rozhodnutia došlo k potrestaniu žalobcu za jeho „protiprávne konanie“ dvakrát. Avšak aj
pri tomto vydaní rozhodnutia podstatným a jediným dôkazom bolo vykonanie dychovej skúšky prístrojom

ALCOTEST 7410 dňa 15. februára 2011, ktorý žalobca spochybnil.

Súd musí konštatovať, že vnútorné predpisy žalovaného, z ktorých obsahu vychádzali správne orgány
pri vydaní rozhodnutí, konkrétne Služobný predpis HSÚ pre ŠS profesionálnych vojakov č. 55/2007 a
predpis RMO SR č. 14/2005 o zabezpečení ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane

nefajčiarov v rezorte MO nemal súd v administratívnom spise k dispozícii a tieto vnútorné predpisy
sa súdu nepodarilo ani zabezpečiť v plnom znení, preto sa k jednotlivým záverom správnych orgánov
vyplývajúcich z týchto predpisov, súd konkrétne nevyjadruje. Ide o vnútorné predpisy, ktoré v spojení so
zákonom č. 346/2005 Z.z. aplikovali správne orgány vo svojich rozhodnutiach.

Nazákladeuvedenýchdôvodov,pretosúdrozhodnutiasprávnychorgánovzrušilavecvrátilžalovanému
s tým, že žalovaný je v ďalšom konaní povinný riadiť sa právnym názorom súdu s poukazom na
ustanovenie § 250j ods. 7 O.s.p.

V ďalšom konaní je povinný žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu voči Personálnemu rozkazu č.
3095 z 18. apríla 2011 rozhodnúť, posúdiť námietky žalobcu uvedené v odvolaní a vysloviť na základepreukázaných dôkazov svoj právny záver, pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 346/2005 Z.z., ako aj ustanovení Správneho poriadku.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250kods.1O.s.p.vsúvislostistým,žeprávnyzástupcažalobcu
si uplatnil trovy konania v tomto rozsahu:
- za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur,
- za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 12. septembra 2011 podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods.

4 vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 123,50 Eur,
- za podanie žaloby zo dňa 12. septembra 2011 vo výške 123,50 Eur,
- 2 úkony právnej služby za poradu s klientom dňa 13. decembra 2012 a účasť na pojednávaní 14.
decembra 2012 v súlade s § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky za 1 úkon vo výške 127,16 Eur,
- 2 úkony právnej služby ( ďalšia porada s klientom zo dňa 15.02.2013, vyjadrenie k odvolaniu vo veci
samej zo dňa 26.02.2013 - § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky - 1 úkon vo výške 130,16 Eur,

2 úkony právnej služby ( ďalšia porada s klientom dňa 13.03.2014, pojednávanie dňa 14.03.2014 - §
13a ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky ) - 1 úkon vo výške 134 Eur,
- režijný paušál 2 x 7,41 Eur + 2 x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur + 2 x 8,04 Eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.,s.p. a priznal ich úspešnému žalobcovi vo
výške 1 157,42 Eur, ktoré je povinný žalovaný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Remetu, advokáta.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch

vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.