Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110217853
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110217853.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, Bratislava,
proti odporcovi: L.. Y. J., bytom B.T.. U. X, X., zastúpený Advokátska kancelária Dvorská & Mrekajová,
s.r.o., Panenská 33, Bratislava, o zaplatenie 6,64 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 19C 31/2013-61, zo dňa 13.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 31/2013-61 zo

dňa 13. decembra 2013 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 19,61 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 19C 31/2013-61 zo dňa 13.12.2013 zamietol návrh

navrhovateľa o zaplatenie 6,64 eur a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania
vo výške 87,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 6,64 eur (200,- Sk) a trov konania
za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 81,80 eur. Navrhovateľ
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2005 nadobudol pohľadávku Slovenského

rozhlasu voči odporcovi vo výške 840,- Sk. Okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 87,88 eur. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal trovy konania podľa §
9, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Tarifnou hodnotou je výška žalovanej
sumy 6,64 eur, hodnota jedného úkonu právnej služby je 16,60 eur + režijný paušál vo výške 7,80 eur

za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.4.2013, vyjadrenie k žalobe, účasť
na pojednávaní dňa 13.12.2013.

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý
nesúhlasil s rozhodnutím súdu. Výrok považuje za vecne nesprávny a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
vo výroku o trovách konania zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania

vo výške 21,97 eur. V odvolaní namietal, že výška žalovanej istiny je zjavne neprimeraná
výške priznaných trov konania. Poukázal na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže
náhradu trov konania znížiť alebo celkom nepriznať. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť o trovách konania
podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., aby trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia súd znížil na jednu štvrtinu na sumu 21,97 eur s
prihliadnutím na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave. Podľa názoru navrhovateľa, náhrada

trov konania vo výške 21,97 eur je postačujúca, vzhľadom na jednoduchosť veci a v danom prípade nieje možné trovy nepriznať, keďže je právom každého nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, ktorý má
právo na odmenu za poskytnutie právnej služby.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 11.2.2014, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdiť.
Vo vyjadrení uviedol, že argumentácia navrhovateľa v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania je
nelogická a nelegitímna. Navrhovateľ predsa podal nedôvodnú žalobu, proti čomu sa odporca musel
právne brániť a v súvislosti s tým mu vznikli náklady na právne zastúpenie. Nepriznanie náhrady trov

konaniavcelomrozsahuvtomtokonkrétnomprípade,bybolovrozporesprávomnaspravodlivýproces,
keďže právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na
spravodlivýproces.Odporcažiadal,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastipotvrdilavodvolacom
konaní si uplatnil trovy právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v sume 19,61 eur (tarifa 1/2, 8,30 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolanie navrhovateľa je založené na námietke, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o

trovách konania je nesprávne, navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby znášal trovy plne úspešného odporcu,
ktoré mu v konaní vznikli a opodstatnenosť odvolania odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2
O.s.p.

Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ustanovenia
§ 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods.1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v
prípade konaní v drobných sporoch, t.j. konaní, ktorých predmetom je suma neprevyšujúca 1.000,- eur,
čo má odvolací súd za preukázané, nakoľko predmetom konania je istina vo výške 6,64 eur. Účelom
tohto ustanovenia je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania
vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie

alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke.
V prípadoch podania formulárovej žaloby, ide o žalobu, ktorá je spravidla vytvorená automaticky
prostredníctvom počítačového softvéru a vytvára sa len z databázových údajov veriteľa
o svojom dlžníkovi, resp. zjednodušene povedané, mení sa v nej len dlžná suma, čísla dotknutých
zmlúv alebo relevantné dátumy a údaje žalovaného, pričom ostatný text žaloby je v stovkách, ba až

tisíckach žalôb rovnaký, a teda spísanie žaloby je vlastne úkonom administratívneho charakteru. V
mnohých prípadoch ide o tzv. drobné spory, t.j. spory v ktorých istina nepresahuje 1.000,- eur. Práve v
drobných sporoch uplatnené trovy konania (spravidla zahŕňajúce trovy právneho zastúpenia) v mnohých
prípadoch predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná vymáhaná pohľadávka.
Podľa novely Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z., ktorým sa zaviedol nový odsek 2 v §

150 O. s. p., cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími
nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska
odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu
advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, ževeriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo,
zaujímavé.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zaručiť každému
reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS
62/97, II. ÚS 26/96). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v
čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný
postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní

zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu.
Ústavný súd Českej republiky vyhlásil nález v konaní sp. zn. I. ÚS 3623/2011, ktorým zjednotil
rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000 Kč (o tzv. bagateľnej veci)
v prípadoch „formulárových" žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní
o peňažnom plnení do 10.000 Kč ctiť zásahu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 Občanského soudního

řádu). Ak by bol žalobca v spore úplne úspešný, má spravidla právo na náhradu trov konania; to však
neznamená, že súd o ich náhrade rozhodne „mechanicky": naopak, musí zvážiť, či tu neexistujú ďalšie
rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených
trov, resp. aký z možných spôsobov ich určenia využije (viď ustanovenie § 151 ods. 2 časť vety pred
bodkočiarkou a z nej výnimka uvedená v časti vety za bodkočiarkou). Ak však pôjde o konanie v tzv.

bagateľnej veci, ktoré bolo začaté „formulárovou“ žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi,
pričom ten vznikol zo zmluvy, alebo iného právneho dôvodu, avšak spotrebiteľ je fakticky vylúčený z
možnosti dojednať si podmienky plnenia s iným obsahom (typicky pôjde najmä o zmluvu o preprave,
dodávke tepla alebo energií, spotrebiteľskom úvere, bežnom účte, o poskytovaní služieb informačnej
spoločnosti, o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, o poistnú zmluvu), potom s

ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania,
je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená len ako ekvivalent
jednonásobku vymáhanej istiny. Ústavný súd ČR uzavrel, že s ohľadom na naliehavosť a závažnosť
dopadov riešenej právnej otázky je ospravedlniteľné, aby nosné dôvody tohoto nálezu boli aplikované
vo všetkých doposiaľ právoplatne neskončených konaniach.

Význam tohto nálezu pre slovenské procesné právo je v tom, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.
aj napriek tomu, že stanovuje, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči žalovanej
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne
hranice a moderáciu trov konania ponecháva len na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu.
Je nutné zdôrazniť, že právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou

práva na spravodlivý proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa ,k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberalialebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).
V danom prípade odporca v súvislosti s prípadnou aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.

opodstatnenepoukázalnaporušeniesvojhoprávanarovnosťvkonaní,keďtvrdil,ženavrhovateľpredsa
podal nedôvodnú žalobu, proti ktorej sa odporca musel právne brániť, pričom v konaní bol úspešný a
v súvislosti s tým mu vznikli náklady na právne zastúpenie. Odporca zdôraznil, že nepriznanie náhrady
trov konania v celom rozsahu v tomto konkrétnom prípade, by bolo v rozpore s právom na spravodlivý
proces, keďže právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces.

Vychádzajúc z uvedeného, odporca dôvodne namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces,
ktorého integrálnou súčasťou je právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore, v zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktoré sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť
účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv.

Odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti odvolania navrhovateľa vzal na zreteľ, že účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.); zohľadnil tiež, že podľa
§ 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov

konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže
súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny
poriadok v § 150 ods. 2 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení
upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže
súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak

priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p.
napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok
vždy dôsledne neumožňuje. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci, na neprimeranosť trov konania
v drobných sporoch voči pohľadávke a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak

vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha
súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z
posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno
interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o
náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie

tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení
rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Je nutné však zdôrazniť, že moderáciu trov
konania ponecháva len na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu a ako bolo už uvedené
vyššie, účelom ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú

trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je
neprimeraná voči pohľadávke ako v prípadoch podania formulárovej žaloby, v ktorej ide o žalobu, ktorá je
spravidlavytvorenáautomatickyprostredníctvompočítačovéhosoftvéruavytvárasalenzdatabázových
údajov veriteľa o svojom dlžníkovi, resp. zjednodušene povedané, mení sa v nej len dlžná suma, čísla
dotknutých zmlúv alebo relevantné dátumy a údaje žalovaného, pričom ostatný text žaloby je v stovkách,

ba až tisíckach žalôb rovnaký, a teda spísanie žaloby je vlastne úkonom administratívneho charakteru.
V mnohých prípadoch ide o tzv. drobné spory, t. j. spory v ktorých istina nepresahuje 1000 eur. Práve v
drobných sporoch uplatnené trovy konania (spravidla zahŕňajúce trovy právneho zastúpenia) v mnohých
prípadoch predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná vymáhaná pohľadávka. Okrem
toho ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. neukladá súdu povinnosť trovy konania znížiť alebo nepriznať, a

preto nemožno opodstatnenosť odvolania odôvodňovať nesprávnym právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa, za aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorého navrhovateľom v odvolaní
namietaný právny názor nevyplýva. Odvolací súd prihliadol tiež na skutočnosť, že vznik sporu zavinil
navrhovateľ,ktorýpodalpredmetnýnávrh,protiktorémusamuselodporcabrániť,akodôvodnezdôraznilvo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa, tiež mal odporca právo zvoliť si právneho
zástupcu v konaní, vznikli mu nepochybne náklady právneho zastúpenia a nie je zanedbateľná tiež
skutočnosť, že v konaní bol odporca plne úspešný voči navrhovateľovi. Pri skúmaní opodstatnenosti

podaného odvolania, je právne významné pripomenúť nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I.ÚS 3623/2011 a z neho vyplývajúci právny názor, že aj v prípadoch sporov v tzv. bagateľnej veci (v
drobných sporoch) v prípadoch formulárových žalôb, je potrebné ctiť zásadu úspechu vo veci v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol úspešný odporca a podľa zásady úspechu má
právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Podľa právneho názoru odvolacieho

súdu, sama skutočnosť, že ide o drobný spor, nevykazuje znaky, ktoré by opodstatňovali aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. aj s prihliadnutím na to, že cieľom súdneho konania v týchto veciach je
vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z
hľadiskaodmenyadvokáta.Vposudzovanejprávnejvecialeideonamietané,resp.navrhovanézníženie
trov konania na strane odporcu a v tomto prípade nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, prípadne
ich zníženie, by bolo v rozpore s právom odporcu na spravodlivý proces tiež z toho dôvodu, že obsah

spisu svedčí o tom, že odporca sa nepodieľal na vzniku sporu.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní priznal odvolací súd trovy konania v sume 19,61 eur tak,
ako si ich odporca uplatnil za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 13a ods. 2 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby 8,30 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH). Podľa
§ 149 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi odporcu,

ktorý ho v konaní zastupoval.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.