Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

J. D. M. U., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Kubánskej republiky, v krajine pôvodu
bytom H., N. Z. M. Č.. XX, C. R. H. J. J. V. K., zastúpeného Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka,
Brečtanová 21, 831 01 Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný
úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 02.10.2015 proti rozhodnutiu
odporcu ČAS: MU-PO-105-9/2015-Ž zo dňa 04.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-105-9/2015-Ž zo dňa 04.08.2015
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-105-9/2015-Ž zo dňa 04.08.2015 odporca v zmysle § 13
ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil a ani
mu v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu z dôvodu, že
tento nesplnil zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie týchto foriem medzinárodnej ochrany.
Dôvodil, že u navrhovateľa neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu. V zmysle odôvodnenia odporcu

navrhovateľ v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu politickú ani inú činnosť, pre ktorú by mu v nej v súčasnosti
hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu. Vo vzťahu k neposkytnutiu
doplnkovej ochrany uviedol, že na Kube neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný konflikt a že
v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu mu nehrozí žiadna forma vážneho bezprávia.
Odporca uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol, boli komplexne, objektívne a vo
vzájomných súvislostiach vyhodnotené, avšak dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej
ochrany preukázané neboli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 02.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v §
250j ods. 2 písm. a), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Navrhovateľ má za to, že sa dostatočne nezaoberal ním uvádzanými dôvodmi o udelenie azylu, že
nesprávne právne posúdil vec. Takisto je navrhovateľ toho názoru, že odporca dostatočne neskúmal
situáciu v krajine pôvodu, a teda nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa opieral len o

aktualizované správy z roku 2014.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 30.10.2015 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na vlastnej argumentáciia zdôraznil, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku opakuje už (v administratívnom konaní)
tvrdené dôvody - nesúhlas s politickým režimom a neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na zmenu posudzovaného rozhodnutia.

Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.
3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v
prítomnostiúčastníkovkonania.Poriadnompreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaapostupusprávneho
orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu odporcu
ČAS: MU-PO-105/2015-Ž.

Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-PO-105/2015-Ž súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením

dňa 04.06.2015 z politických dôvodov, pretože „sa mu páči politický systém na Slovensku.“ V priebehu
vstupného pohovoru konaného dňa 23.06.2015 uviedol, že o azyl na území Slovenskej republiky žiada
z dôvodu, že tu chce ostať žiť, pretože na Kube je zlý politický systém, s ktorým nesúhlasí, nie je
tam sloboda prejavu, ani voľnosť pohybu. V prípade návratu na Kubu sa obáva prenasledovania zo
strany polície a následného uväznenia, pretože sa mal vrátiť do Havany v júni tohto roku, čo sa nestalo.

Ďalej uviedol, že sa obáva, že bude potom prenasledovaná aj jeho rodina a bude označený za kritika
režimu na Kube. Odporca vyhľadal informácie o krajine pôvodu, najmä ohľadom bezpečnostnej situácie,
pochádzajúce z rozličných zdrojov. Zameral sa aj na informácie týkajúce sa vierovyznania Yoruba, či
majú jeho vyznávači nejaké problémy v krajine, a či sú nejakým spôsobom prenasledovaní. Podľa
správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce odporcu neboli hlásené žiadne správy o

spoločenskom zneužívaní alebo diskriminácii na základe tohto náboženského vyznania, viery alebo
praxe v krajine pôvodu navrhovateľa. Informácie sa tiež zamerali na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na
Kube, na ev. bezpečnostné riziká návratov neúspešných žiadateľov o azyl.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené

v § 8 alebo § 10.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k

určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľaust.§2písm.d)zákonaoazyleprenasledovanímzávažnéaleboopakovanékonaniespôsobujúce
vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca

podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane
sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú
diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré
vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom
trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v

čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6.
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.

mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany

zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne a bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.

K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa
k dôvodom jeho žiadosti o azyl. V priebehu spísania dotazníka - vstupného pohovoru navrhovateľ
uviedol ako dôvod žiadosti o azyl iba to, že chce žiť na Slovensku, že na Kube je zlý politický systém
s ktorým nesúhlasí a že jeho návrat je pre neho neprijateľný, nakoľko sa na Kubu mal vrátiť v júni
tohto roku, čo sa však nestalo z ktorého dôvodu by (v prípade návratu) bol označený za kritika režimu

a následne prenasledovaný. Navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že na Kube sa angažoval
vylepovaním protivládnych plagátov z ktorého dôvodu sa mu tamojšia polícia vyhrážala. V súvislosti
s týmto jeho tvrdením poukázal na dostupné správy, podľa ktorých je možné väznenie politických
oponentov. Navrhovateľ tiež nepriamo poukázal na neaktuálnosť správ vo vzťahu k oponentom režimu
na Kube.

Súd poukazuje (vzhľadom na takto vznesené námietky) na skutočnosť, že tieto námietky sú absolútne
nedôvodné. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo
zamerané na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, spočívajúce v jeho obavách z návratu s poukazom
na skutočnosť, že navrhovateľ sa do krajiny svojho pôvodu nevrátil v čase v ktorom sa (podľa svojho

vyjadrenia) vrátiť mal. Tieto sú datované januárom až júnom 2015, teda sú aktuálne. Pokiaľ ide o správy
o zaobchádzaní kubánskych navrátilcoch - neúspešných žiadateľov o azyl, aktuálne takéto správy k
dispozícii nie sú a preto odporca poukázal aj na obsah týchto správ z roku 2014.

Navrhovateľ nikdy pred odporcom neuviedol, že by na Kube vyvíjal aktívnu politickú činnosť (ako to

prezentoval v podanom návrhu), teda nebolo povinnosťou a ani dôvodom, aby odporca vyhľadať
informácie o správaní sa kubánskych štátnych orgánov k politickým oponentom. Koniec koncov sám
navrhovateľ uviedol, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie, pričom aj vo svojom výsluchu
pred Oddelením azylu PZ Humenné (4.6.2015) o. i. výslovne uviedol, že nebol prenasledovaný. Pokiaľ
teda navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o azyl obavou z prenasledovania z dôvodu, že sa na Kubu

vráti oneskorene (ktorá obava sa viaže k pojmu vážneho bezprávia a teda k ev. poskytnutiu doplnkovej
ochrany), odporca vykonal v tomto smere dostatočné zistenie stavu veci, spočívajúce vo vyhľadaní a
založení informácií, viažucich sa k tejto problematike. Naviac odporca vyhľadal a do spisu založil aj
správy, obsahovo zamerané na navrhovateľovo afrokubánske vierovyznanie Yoruba.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná.K výroku o neudelení azylu: Ako to jednoznačne vyplýva z navrhovateľom prezentovaného dôvodu
jeho žiadosti o azyl (z obsahu vstupného pohovoru) navrhovateľ na Kube nevyvíjal absolútne žiadnu
činnosť politického charakteru, nemal tam žiadne problémy a nikým (zo žiadneho dôvodu) nebol

ani prenasledovaný. Nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, hnutia, ani sa žiadnym spôsobom
neangažoval v politike Objektívne teda neexistuje dôvod udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle.
Navrhovateľovo tvrdenie uvedené v podanom návrhu, že sa už dopustil konania za ktorého je možné
považovať za oponenta režimu (vylepovanie plagátov) považuje súd za účelové a nepodložené, nakoľko
sa o takomto svojom konaní nijakým spôsobom nikdy pred odporcom a ani pre iným slovenským štátnym

orgánom nezmienil. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že na Kube je zlý politický systém, že tam nie je sloboda
prejavu a ani voľnosť pohybu, že nesúhlasí s politikou ktorá je na Kube, tak tieto dôvody nemôžu byť
tak isto dôvodmi na udelenie azylu, nakoľko v nich absentujú predpoklady udelenia azylu podľa ust. §
8 zákona o azyle.

K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Súd ani v tomto výroku nezistil jeho nesprávne právne

posúdenie. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a ani odsúdený, na Kube niet medzinárodného či
vnútroštátnehoozbrojenéhokonfliktu,tedamuvprípadenávratunehrozívážnebezprávievzmysleust.§
2 písm. f) bod 1., 3. zákona o azyle. Navrhovateľ tvrdí, že z dôvodu oneskoreného návratu na Kubu bude
považovaný za oponenta režimu, pričom poukázal na skutočnosť, že ukončenia jeho azylového konania
môže presiahnuť 24 mesiacov. V tomto zmysle poukázal na ev. hroziace vážne bezprávie v zmysle ust. §

2 písm. f) bod 2. zákona o azyle. Aj táto argumentácia nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu informácií
založených v spise, ak sa kubánsky štátny príslušník vráti na Kubu do uplynutia 24 mesiacov (povolený
pobyt mimo Kuby) od vycestovania, nebude mať žiadne problémy. Podobne je tom u v prípade, ak lehotu
nedodrží a kubánske orgány sa nedozvedia o tom, že v zahraničí neúspešne požiadal o azyl. Ak by
sa teda navrhovateľ na Kubu vrátil aj po uplynutí 24-mesačnej lehoty, tamojšie orgány sa nemajú ako

dozvedieť o tom, že na Slovensku požiadal neúspešne o azyl, pretože odporca a ani iné slovenské
štátne orgány takéto informácie nesprístupňujú. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že zo správ o
krajine pôvodu navrhovateľa nevyplýva, že v prípade, ak by sa aj kubánske orgány o azylovej žiadosti
navrátilca dozvedeli (jediným spôsobom by bolo takéto oznámenie samotným navrátilcom), nebol by
tento navrátilec objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestu. Možné

spoločenské odsúdenie či ťažkosti však nie je možné považovať za vážne bezprávie v zmysle ust. § 2
písm. f) bod 2. zákona o azyle. Aktuálne však s poukazom na pozitívny - meniaci sa prístup kubánskych
štátnych orgánov k otázke imigrácie, resp. repatriácie (ako to vyplýva z obsahu založených informácií)
je otázne, či by vôbec došlo k takémuto spoločenskému odsúdeniu. Podľa založených správ kubánska
vláda a úrady zaobchádzajú s občanmi, ktorým boli zamietnuté žiadosti o azyl v ostatných krajinách

veľmi zhovievavo, a to najmä v prípade, ak bol ich predchádzajúci život na Kube bezproblémový, čo je
prípad navrhovateľa.

Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie vychádza
zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní naplnenie

žiadneho z predpokladov udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle, pričom objektívne nebola zistená
ani hrozba vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie trebapredložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).