Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203280
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: X. U., O..
XX.XX.XXXX, V. G., B. X, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07
Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul.
Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 3.382,45 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 14. apríla
2014, č. k. 25C/25/2012-168, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. apríla 2014, č.

k. 25C/25/2012-168 v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.04.2015, č.k. 8Cdo/173/2015-235 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 20.10.2014, sp. zn. 6Co/504/2014, 6Co/513/2014 vo výroku, ktorým bol potvrdený
rozsudoksúduprvéhostupňavovecisamej.Dovolanieprotivýroku,ktorýmpotvrdiluznesenieosúdnom

poplatku odmietol.

Dovolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľka namietala, že postupom odvolacieho
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p..

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou úpravou za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. NS SR uviedol, že z obsahu predmetného
spisu vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej podala odvolanie navrhovateľka,
ktoré bolo doručené odporkyni - úprava súdu na č.l. 189 spisu. K odvolaniu sa odporkyňa písomne
vyjadrila podaním zo 14.07.2014 a spis bol následne predložený krajskému súdu, ktorý po oboznámení
v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vo veci 20.10.2014
rozhodol. Vyjadrenie odporkyne k odvolaniu však nebolo doručené navrhovateľke. NS SR mal za to,
že opomenutím doručenia tohto vyjadrenia navrhovateľke došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý

proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým aj k odňatiu
jej možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. NS SR v tomto závere vychádzal z
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 13.01.2015 vo veci Z. proti Slovenskej republike, v ktorom
ESĽP dospel k záveru, že opomenutie povinnosti doručiť rovnopis odporcovho písomného vyjadreniasťažovateľke, predstavovalo popretie jej práv na spravodlivé konanie. Teda skutočnosť, že vyjadrenie k
odvolaniu nebolo doručené navrhovateľke, bola dôvodom, prečo dovolací súd v zmysle rozsudku ESĽP
rozsudok krajského súdu zrušil.

Návrh o námietke navrhovateľky o nesprávnom prístupe súdov nižších stupňov k dokazovaniu,
o spochybňovaní úplnosti zistenia skutkového stavu o námietke, že súdy nižších stupňov
nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu, ako aj námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, dovolací súd

považoval za nedôvodné. Mal za to, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov predstáv navrhovateľky
nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
K námietke spochybňujúcej úplnosť zistenia skutkového stavu veci uviedol, že dôvodom dovolania
nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, pretože dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním, ale
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných vád.

K námietke navrhovateľky, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, dovolací
súd uviedol, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prístupnými dôvodmi
dovolania, ktoré sú vymedzené v ust. § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľka namietala
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, táto námietka podľa dovolacieho súdu
taktiež nebola dôvodná, keď dovolací súd poukázal na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého

je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom
možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. V danej
vecisaodvolacísúdstotožnilajsodôvodnenímrozhodnutiaprvostupňovéhosúdu.Prezdôrazneniejeho
správnosti poukázal na uvedené skutočnosti, vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami navrhovateľky,

ktoré vyhodnotil za nedôvodné. Dovolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, konkrétne podrobne rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný,
jednoznačný a presvedčivý právny záver o nesplnení predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu
uplatňovanú navrhovateľkou. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je zrozumiteľné

a podrobne objasňujúce v zmysle § 157 ods. 2 skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj
odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu. Nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo
účastníkov na spravodlivý súdny proces. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nesprávneho právneho
posúdenia veci, dovolací súd uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným
dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá, nemá základ vo vade konania

v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ani nesprávnym
právnym posúdením veci súd účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného
oprávnenia.

Nakoľko dovolanie navrhovateľky smerovalo aj proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku,
prípustnosť tohto dovolania dovolací súd posudzoval podľa ust. § 239 O.s.p., avšak mal za to, že
uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti,
vyplývajúci z ust. § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o súdnom poplatku
nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Dovolací súd zároveň uviedol, že v novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova aj o trovách
pôvodného konania a dovolacieho konania podľa § 243d ods. 1 O.s.p.

PozrušenírozsudkuKrajskéhosúduvBratislavedovolacímsúdom,súdprvéhostupňavprílohepodania
zo dňa 04.06.2015 (č.l. 254) doručil vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky, ktorý predmetné vyjadrenie prevzal dňa 08.06.2015, čím súd prvého stupňa
odstránil procesnú vadu a skutočnosť, ktorá bola dôvodom, prečo dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu zrušil.

Odvolací súd následne vo veci samej a to v časti, ktorá bola NS SR, ako súdom dovolacím zrušená,
ďalej konal a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania, ktorým
sa voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 3.382,45 eur s prísl. titulom náhrady škody, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom odporcu podľa § 9 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do
družstva Podielové družstvo Slovenské investície, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
v rámci prospektu investície, schváleného Národnou bankou Slovenska, zhromažďovalo peňažné
prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona číslo 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom CAPITAL INVEST, o. c.

p., a. s., s ktorým družstvo uzatvorilo zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená
a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do družstva
mala byť v súlade s prospektom investície 8 %. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju
činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS
toto povolenie, v rámci výkonu dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre družstvo ku dňu
30.04.2010 obchodník s cennými papiermi družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani

zverené peňažné prostriedky, a preto družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľkou
zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s cennými
papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre družstvo, vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o
sumu do družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Navrhovateľka mala za to, že za
vznik tejto škody zodpovedá odporca, v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu

nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre družstvo podľa zmluvy, keď po zistení
závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi, NBS neurobila riadne
a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z
charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi
zasahujú do práv a právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,

ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávne považovala navrhovateľka aj ten úradný
postup odporcu, pri ktorom 1/ nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody družstvu na
majetku, ktorýboltvorenýprostriedkamijehočlenov,2/neupozornildružstvonamožnérizikáspolupráce
s obchodníkom s cennými papiermi, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak
voči družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi, neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie,

aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky
navrhovateľky a 4/ odporca nereagoval na list družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3
zákona číslo 566/2001 Z. z. dalo podnet na vyhlásenia obchodníka s cennými papiermi za neschopného
plniť záväzky voči klientom.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, tak ako je opísaný v
odôvodnenírozhodnutianastrane8-13,keďsasúdprvéhostupňapodrobne oboznámilspredloženými
rozhodnutiami účastníkov konania, listinnými dôkazmi. Okrem iného sa zároveň oboznámil aj s listinnými
dokladmi predloženými navrhovateľkou na CD nosiči, podrobne špecifikovaných na čísle listu 11
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Okrem iného súdu prvého stupňa zistil, že uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011, bol
v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený konkurz na majetok družstva ako úpadcu a do
funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Tento podal správu o priebehu konkurzu
pre účely prvej schôdze veriteľov, ktorej okrem iného, k podnikateľskej činnosti družstva v súvislosti
so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v

súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo
do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže
niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na
účet družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť
je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako

stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu
k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,

nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu, vedeného
podsp.zn.3K/95/2010zodňa24.02.2014,správcakonkurznejpodstatyuviedol,žekonkurzprebiehaod
19.04.2011,niejeprávoplatneskončený.Dokonkurzuboloprihlásenýchcca2450pohľadávok,približne

2 000 veriteľov, ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac ako 32,5 milióna eur. V
záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných právnych úkonov, vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli
niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody
finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti, patriace do finančnej skupiny

okolo spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, pričom bol uplatnený i nárok voči Advokátskej
kancelárii FUTEJ & Partners, s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne
zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil
úpadok. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska,
voči poisťovni AIG Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom
predstavenstvaúpadcu,vočiSR-Garančnémufonduinvestícií,akoajobchodníkoviscennýmipapiermi.

Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad
majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní súdu zotrvala na

dôvodnosti podanej žaloby navrhovateľky, v znení jej doplnenia zo dňa 11.04.2013, ktorou sa
navrhovateľka domáhala náhrady škody voči odporcovi titulom nesprávneho úradného postupu odporcu
pri výkone dohľadu nad povinne dohliadanými subjektmi finančného trhu v zmysle § 1 ods. 3 zákona
č. 747/2004 Z. z., a to nad Družstvom, ktorého bola navrhovateľka členom a nad obchodníkom s
cennými papiermi, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkoch získaných

aj od navrhovateľky, všetko v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ išlo o bližšiu vecnú a časovú
špecifikáciu nesprávneho úradného postupu odporcu, právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na
podanie - doplnenie žaloby zo dňa 11.04.2013.

K členstvu navrhovateľky v Družstve právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej uviedla, že toto vzniklo

dňa 27.11.2006, pričom dokladom o tom nedisponovala. Členstvo navrhovateľky v Družstve zaniklo
na základe písomnej žiadosti o zrušenie členského podielu v Družstve zo dňa 27.08.2010 ku dňu
15.12.2010 (č. l. 25) v zmysle Dohody o zrušení členského podielu. Navrhovateľke vzniklo právo
na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 3.382,45 eur. Samotná škoda v uplatňovanej výške
zodpovedala finančným prostriedkom, vloženým navrhovateľkou do Družstva, formou členského

vkladu, ktoré jej neboli vyplatené pri zániku členstva v Družstve formou vyrovnacieho podielu.
Právna zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že navrhovateľka preukázala existenciu všetkých troch
predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, a preto nesúhlasila s argumentáciou odporcu o
predčasnostipodanejžaloby.Žiadnaplatnáprávnanormatotižneustanovujezáver opredčasnosti
podanej žaloby, a to i v prípade, keď by si navrhovateľka neuplatnila nárok voči subjektu, ktorý je podľa

odporcu povinný jej plniť.

Navrhovateľka požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval, s negatívnym výsledkom.

Navrhovateľka, ako veriteľka, prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na
OkresnomsúdeBratislavaI,sp.zn.3K/95/2010,vovýške3.382,45eur,ktorápohľadávkabolasprávcom
konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka podala incidenčnú žalobu voči správcovi
konkurznej podstaty; konanie vedené pod sp. zn. 2Cbi/402/2011.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 a § 9, § 15 a § 17 zákona
číslo 514/2003 Z. z.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa stala členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pričom požiadala Družstvo žiadosťou dňa 27.08.2010 o

zrušenie členského podielu a jej členstvo v Družstve zaniklo tak, ako vyplýva z Dohody o zrušení
členského podielu zo dňa 15.12.2010. Navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu
v hodnote 3.382,45 eur.Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie
správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie

pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si formou prihlášky prihlásila
voči Družstvu pohľadávku v sume 3.382,45 eur, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom
rozsahu popretá a navrhovateľka sa obrátila na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej
pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/402/2011 a nie je
právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v tomto štádiu konania navrhovateľka nepreukázala vznik škody.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cz/110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

31.05.2006, sp. zn. 4Cdo/199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25Cdo/1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z. z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak

má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Súd prvého stupňa uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľka sa ako bývalá členka
Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko
Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľke
vydaťzískanýprospechvpodobevyrovnaciehopodielu.Navrhovateľkasisíceuplatnilaformouprihlášky

v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania
súdu (ktorý čas je rozhodujúci pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázala bezúspešnosť
uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V prvom rade, oprávnenosť jej nároku uplatneného v
konkurznom konaní formou prihlášky voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava
I, sp. zn. 2Cbi/402/2011 (konanie o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu -

pozn. súdu). Zároveň, z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.02.2014
vyplýva, že konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych
konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred
vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky
sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií,

vočipoisťovni AIGEurope,členompredstavenstvaDružstva,obchodníkoviscennýmipapiermi,aokrem
toho, vedie i konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol
spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho
vplyvu odstránený podozrivými úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok
úpadcu - Družstva, s ktorým bola navrhovateľka v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť

uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny
úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v
akej výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.). Ak teda neexistuje škoda
v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jeho náhradu, nárok bol uplatnený

predčasne.

I napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu škody, ako majetkovej ujmy, ako jedného z
predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., považuje súd za potrebné uviesť,
že podľa jeho mienky navrhovateľka nepreukázala ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľaverejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím

verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej

skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým

časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001
Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone

dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala navrhovateľka -
pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123

zákona č. 566/2001 Z. z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010,
č. D.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému

predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. D.-
XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala
vrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávnyúradný

postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu, po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka

s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľke. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s
obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení
portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len
jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom

č. 566/2001 Z. z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu
podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku
konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu
neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka

Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila
nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom
období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície
sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná bankaSlovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy
SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a
nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa

24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom
období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať
predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

A napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu, po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi, pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľky, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľky. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. D. XXXX/X/XXXX), vo

výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. D.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná banka
Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo

opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani

povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva patria bdelým“ a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala

existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., na vyvodenie
ktorej je potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď
nepreukázala vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej
súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok navrhovateľky ako
nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zároveň návrh
navrhovateľky na prerušenie konania zamietol.

Pokiaľ sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý bol v predmetnej veci zamietnutý, súd
prvého stupňa takýto návrh zamietol s odôvodnením, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie
je regulovaná smernicou EÚ 2003/71 ES - smernicou o Prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov, alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34

ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Uviedol,
že alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej
ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady
2011/61/EÚ, zo dňa 08.06.2011, o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a Nariadením (ES) č. 1060/2009 (EÚ) č. 1095/2010.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci mal za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie
uvedeného, ako aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej. Aj z tohto dôvodu sa neobrátilna Súdny dvor Európskej únie. Súd návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyhovel aj z
toho dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a z toho dôvodu mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len
súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a napadla ním

výrok, ktorým bol zamietnutý návrh o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrhu vyhovie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý
druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka
namietala, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota
subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu

k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude
zo strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehal sa na to, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože
vychádzalazgarancieodporcu,akoorgánudohľadu.Podľazákona,ktorýpoverilodporcudohľadomnad
subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho investíciou. Navrhovateľka sa spoliehala na riadny výkon dohľadu
zo strany odporcu, pretože nemohla predpokladať, že dohľad napríklad nad prospektom investície je

podľa odporcu len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon o
dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií, nedefinoval. Postup odporcu bol
svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na odporcu z hľadiska stability a
ochrany investície spoľahol.

Uviedla, že odporcov argument, že upozornil družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou
družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001
Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o
takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepoužíva rozlíšenie medzi
„činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ani

ustanovenie § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt investície (2002)
a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Uviedla, že predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými
v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov a ich činností. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t. j. ohľadne činnosti

družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol nemenný a navrhovateľka
sa odôvodnene spoliehala, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok
ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z. z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných
zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou navrhovateľky a porušením zákonných povinností odporcom, spočívajúce v nesprávnom výkone

dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Súd tým, že zamietol návrh navrhovateľky
odobril výklad zákona č. 566/2001 Z. z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Svojim
výkladom súd umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov. Navrhovateľka
mala za to, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad
družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi. Uviedla, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2

ZCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení už
od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových, ako aj obchodných o hodnôt,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Poukázala na skutkovo a právne
totožné konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/206/2011, kde bolo preukázané z

výpovede svedka C.. K. L. N.., že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má
z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jedného
emitenta a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t. j. že
družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne
a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS

po takomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto
portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek
a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI REALITY s.r.o. a Global production,
s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. avo všetkých troch spoločnostiach bol, či už členom predstavenstva, alebo konateľom C.. G. Č., vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka, t. j. NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je
rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Ani po vydaní

tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej pokuty vo výške 10.000,- eur, NBS nevyužila kompetencie v
zmysle ZCP a neprijala žiadne významnejšie opatrenia, ako napr. predbežne, alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi, alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi, alebo napr. udeliť
peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva, alebo obchodníka družstva. NBS umožnila
ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľky vložených

prostriedkov do družstva.

NBS s rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, pod č. D.-XXXXX-X/XXXX zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu
vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené, pričom z výpočtu uvedených nedostatkov
prospektudružstvauvedenýchvrozhodnutíozákazečinnostijenepochybné,žeprospektbolneaktuálny

v základných, ale aj z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľky rozhodujúcich skutočnostiach pričom
skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. Navrhovateľka zároveň uviedla, že družstvo
svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm.
b), c) a h) a ustanovenie § 125c odsek 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona OCP
od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji roku 2011 a to vydaním

rozhodnutia o zákaze činnosti. Navrhovateľka tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky 29Cdo/4968/2009, ktorý podľa nej je úplne aplikovateľný aj na Slovenské právne pomery a
ktorý judikoval, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom,
ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu
predčasnou, pretože súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať či aktuálny stav konkurzného

konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa, ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak
áno v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu. Uviedla, že pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie
vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a

reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i
zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia
konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Takýto záver je neprijateľný. Navrhovateľka
poukázala na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7C/194/2011, kde bol navrhnutý výsluch JUDr. Mareka Letkovského, ktorý je ustanoveným správcom

konkurznej podstaty družstva a výsluchom správcu bolo zistené, že 90 % z objemu prihlásených
pohľadávok je stále popretých. Súčasný stav konkurzu neposkytuje pre navrhovateľku možnosť
uspokojiť sa z výťažku konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnila svoju pohľadávku.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že

listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v §
129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny,
alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala, na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Mcdo11/2010 zo dňa 31. januára 2012.

Kodvolaniunavrhovateľkysapísomnevyjadrilodporca,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdzamietolpodané
odvolanie navrhovateľky a aby rozsudok súdu prvého stupňa, konkrétne druhý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, ako vecne a právne správny potvrdil.

Odporca uviedol, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia

skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny, keď mal k dispozícii 11 právoplatných rozhodnutí
vydanýchodporcom anásledne dospelksprávnemuariadneodôvodnenémurozhodnutiuvpredmetnej
veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 115/03, III ÚS 209/04, I ÚS
241/07,akoajnauznesenieNSSR4Cdo/58/2012.Uviedol,ženavrhovateľkanevyužilavšetky možnosti
na vymoženie svojho nároku, keď nepodala návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej

komisie podielového družstva slovenské investície, ktorí boli zodpovední v zmysle obchodného
zákonníka aj Stanov družstva PDSI za riadenie družstva a tiež za hospodárenie, nakladanie s majetkom
družstva, pričom si ihneď uplatnila nárok na náhradu škody od odporcu.Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, odporca
uviedol, že je vylúčený extenzívny výklad ústavných princípov vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy
SR, pričom zastával stanovisko, že postupoval v súlade s Ústavou SR a s platnými právnymi predpismi.

Odporca nebol nečinný ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI,
ako aj obchodníkovi CI, dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a ZCP.
Uviedol, že navrhovateľke muselo byť známe, že z jej investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.

Pokiaľ sa týka odvolania v ktorom navrhovateľka tvrdila, že odporca údajne zanedbal povinnosti pri
dohľade nad družstvom PDSI a nad obchodníkom CI odporca uviedol, že pre právnu irelevantnosť
dokazovania o údajnom nesprávnom úradnom postupe odporcu nad obchodníkom CI nepovažuje
za potrebné opätovne sa vyjadrovať k tvrdeniam navrhovateľky, uvádzaných v jej odvolaní, následne
odporca poukázal na svoje písomné vyjadrenia v priebehu prvostupňového konania. Zdôraznil, že
odporca môže i vzhľadom na článok II ods. 2 a 3 Ústavy SR a článku 2 a 3 listiny základných práv a

slobôd ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinnosti, ktoré sú
dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobností a kompetencií orgánu
dohľadu. Odporca zároveň zdôraznil, že až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy

mohol odporca dohliadať, či družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, dodržiava
schválený projekt investície, teda, či si plní povinnosť uloženú zákonom. Tiež nešlo o také rozhodnutie
odporcu (udelenie povolenia), ktorým by odporca určil alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt nejaké podmienky. Povinnosť aktualizovať prospekt investície bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného

ustanovenia § 127 ods. 4 ZCP, v znení zákona číslo 558/2008 Z. z. Počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt nepretržite zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v
zmysle § 128 ods. 1 písm. h/ ZCP. Odporca zároveň poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 ZCP
kde sú vymenované viaceré druhy subjektov, pričom na tieto subjekty a ich činnosti sa nevzťahuje

rovnaká zákonná regulácia podľa ZCP. Informačné podklady, ktoré má odporca zisťovať v rámci
predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 ZCP, sa vždy sťahujú výlučne ku konkrétnemu
druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Iná interpretácia
ustanovení § 135 ods. 2, § 137 ods. 2 ZCP by kolidovala s ustanoveniami článku II ods. 3 Ústavy SR
a článku II ods. 3 Ústavy SR a článku II ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Teda žiaden zákon

neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt - ani družstvu PDSI žiadne povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov,
napríklad správcovských spoločností, pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných
subjektov, a preto údajné povinnosti družstva nemohol odporca kontrolovať. Vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal iba jednu informačnú povinnosť podľa § 129 ods. 1, písm. b/ Z. o.

CP, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt musel obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.

Odporca mal za to, že za činnosť družstva v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako

štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých záležitostiach
družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. To znamená, že za dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo zodpovedné
predstavenstvo PDSI, ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v ZCP. Odporca mohol kontrolovať len

to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 - 130 ZCP o
verejných ponukách majetkových hodnôt, a to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú
náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 ZCP a či družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 ZCP. Odporca
nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva. Na túto činnosť

sú oprávnené iné subjekty a to audítori.

Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti s popieraním reálnej predčasnosti žalobného návrhu poukázala na
rozsudok NS ČR 29Cdo/4968/2009, zo dňa 11. 4. 2012 pričom tvrdila, že existujúce konkurzné konaniesamoosebenevylučujemožnosťpodaťveriteľom,ktorísiprihlásilisvojepohľadávkydokonkurzužalobu
o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, toto tvrdenie navrhovateľky považoval odporca
za zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnosti. Uviedol, že citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR

totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá
zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Mal za to, že nie je možné zmiešať
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s
otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona ZKV, teda českého zákona
číslo 328/1991 Sb o konkursu a vyrovnání ve znění pozdejších prědpisů. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR z ktorého vyplýva, že aj zo súdneho rozsudku zverejneného v Zbierke pod
číslom R 48/2011, rozsudok 25Cdo/2601/2010 vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na
majetok dlžníka sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku
škody spôsobenej štátom, odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení
konkurzu. V predmetom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sa navrhovatelia domáhali proti členom

štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu, náhrady škody lebo
členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok danej obchodnej spoločnosti. Odporca zároveň uviedol, že zodpovednosť členov štatutárneho
orgánu je všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu, a je založená na prezumpcii
zavinenia s možnosťou týchto osôb zbaviť sa tejto zodpovednosti.

Navrhovateľke však doposiaľ nevznikla žiadna škoda, a teda chýba tu základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu, pričom nemožno ani odhadnúť, v akej výške navrhovateľke škoda a kedy
v budúcnosti eventuálne táto škoda vznikne, pretože jej vznik, výška závisí od výsledku konkurzného
konania družstva PDSI. Ak pohľadávka konkurzu družstva nebude uspokojená v rámci konkurzu

družstva, až vtedy môže navrhovateľke vzniknúť škoda. Skutočnou škodou by mohla byť iba ujma,
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky voči dlžníkovi, teda voči družstvu PDSI. Táto
škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky ani v okamihu omeškania dlžníka - teda družstva
PDSI, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa, teda navrhovateľky, na plnenie voči
dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.

Zároveň odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012-45 (bod 36
odôvodnenia nálezu), v ktorom Ústavný súd judikoval, že „kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp., kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydaniatohto obohatenia(aktátobezúspešnosťnebolanímzavinená),nie jedanýzákladnýpredpoklad

zodpovednosti štátu za škodu, podľa zákona číslo 58/1969 Zb., od 01.07.2004 v zmysle zákona číslo
514/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov.

Odporca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v konkurze na majetok družstva PDSI (konkurzné
konanie sp. zn. 3K/95/2010), nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca

konkurznej podstaty konštatoval v predmetnom konaní, že účtovníctvo úpadcu PDSI je v katastrofálnom
stave, bolo vedené len do júla 2010, účtovné doklady sú v neporiadku, resp. mnohé z nich chýbajú,
pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi
podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom, a zlého stavu účtovníctva a tým spojenej
nemožnosti jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok.

Odporca mal za to, že navrhovateľka (veriteľ) nepreukázala, že jej vznikla škoda spôsobená štátom -
odporcom, pretože navrhovateľka má vymáhateľnú pohľadávku voči družstvu PDSI ako aj voči orgánom
družstva PDSI a jej žaloba je jednoznačne predčasná.

K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom, upraveným v ust. §
129 ods. 1 O.s.p. odporca uviedol, že zo zápisnice z pojednávania z 29.01.2014 str. 7 jednoznačne
vyplýva, že k oboznámenému právna zástupkyňa navrhovateľky a splnomocnená zástupkyňa odporcu
zhodne udávajú, že obsah oboznámených listinných dôkazov a vyjadrení je im známy, nakoľko ich
majú k dispozícii, nie je potrebné detailne ich oboznamovať čítaním. V tejto súvislosti odporca poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006, ako aj na ust. § 121 O.s.p., v zmysle
ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Uviedol,
že na Okresnom súdu Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a
právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov ktorí sú veriteľmidružstva PDSI Advokátska kancelári FUTEJ & Partners, s.r.o.. Navrhovateľ tendenčne zamlčiava tú časť
judikatúry NS SR podľa ktorej nevyhnutným kumulatívnym predpokladom pre nedostatok je aj to, že
„ani z nich (zo zápisníc), že sudca oboznámil ich obsah.“ Je zrejmé, že zo zápisníc súdu prvého stupňa

jasne vyplýva, že súd oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka v tomto konaní

nepreukázala vznik škody, nepreukázala ani nesprávny úradný postup odporcu v oneskorenom zistení
neaktuálnych údajov, zahrnutých do prospektu investície. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej
banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. Je nesporným, že NBS bola povinná
vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,

avšak je potrebné uviesť, že bol v tomto konaní sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje na tú skutočnosť, že od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona číslo 566/2001 Z. z. (novela zákona číslo 566/2001 Z.
z., vykonávaná zákonom číslo 129/2010 Z. z.) teda až do 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválených prospekt investície.
Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície.
Povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 písm. f/, v spojení s ust. § 127 ods.
4 zákona číslo 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až
od 01.01.2009 a to na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona číslo 566/2001 Z. z. (novela

zákona číslo 566/2001 Z. z., vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte
investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm.
h/ zákona číslo 566/2001 Z. z.), pričom pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zákon číslo 566/2001 Z. z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu žiadne povinnosti v

oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od dohliadaných subjektov (išlo napríklad o správcovské spoločnosti
pre kolektívne investovanie a iné). Preto tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad na finančnými ukazovateľmi družstva, mohla podľa
platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 - § 130
zákona číslo 566/2001 Z. z.. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že navrhovateľka si musela byť

vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21.07.2013, §
126 - § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom číslo 206/2013 Z.
z.,účinnýmdňa22.07.2013).Aksitýchtoskutočnostínavrhovateľkanebolavedomá,nemožnotopričítať
na ťarchu Národnej banky Slovenska, v zmysle zásady podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.

To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že v predmetnom
konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona číslo 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úrad štátu
zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 na ktorý v odvolaní
poukazovala navrhovateľka, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu odporcu,
s ktorou sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka
môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej
správy a ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok s tým, že nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia prirozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu
škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený

neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. V akej výške vznikla veriteľovi škoda možno zistiť už
skôr, než pri rozvrhu, a to napríklad pri vydaní čiastočného rozvrhu alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V predmetnej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k
speňažovaniu majetku z podstaty preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správuospeňažovanímajetkuzpodstatyavzhľadomnato,nemohlodôjsťanikčiastočnémurozvrhu.Za

tohtostavuotázkanedobytnostipohľadávkyniejevyriešená,atedanie jezrejmé,že rámcikonkurzného
konania navrhovateľ nedostane nič a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody.

K ďalšej námietke na navrhovateľky, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom
zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu
dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice zo dňa 14.04.2014

vyplýva,žeúčastnícibolisúdomriadneoboznámenísobsahompredloženýchlistinnýchdôkazov,pričom
sami účastníci na predmetnom pojednávaní zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov,
ktoré sú založené v spise sú im známe. Tak právna zástupkyňa navrhovateľky, ako aj zástupkyňa
odporcu uviedli, že so všetkými vyjadreniami druhej strany, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise,
ako aj s listinami, ktoré boli v priebehu pojednávania doručené súdu sú oboznámené, pretože ide o

vyjadrenia, ktoré sú skutkovo a právne totožné s inými vecami vedenými v súdnom oddelení a preto
uviedli, že nie je potrebné, aby súd prítomných s obsahom týchto všetkých vyjadrení oboznamoval.
Obe prítomné zástupkyne uviedli, že nežiadajú poskytnutie lehoty za účelom oboznámenia sa s
vyjadreniami listinnými dôkazmi predloženými v priebehu pojednávania, pričom právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v predmetnej veci.

Preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa v tejto veci neobstojí.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,
ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody, považuje na vecne správny, a preto ho aj v tejto časti
s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok, ktorým súd rozhodol, že nepožiada súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol,
nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Dovolanie navrhovateľky proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o
súdnom poplatku, dovolací súd odmietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli.

O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 243d ods. 1 O.s.p., v spojení
s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka mala v dovolacom konaní len čiastočný úspech, preto odvolací
súd o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.