Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109011688
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109011688.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanej U. M. pre prečin
ublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2,písm.a/Tr.zák.ainé,oodvolaníprokurátoraapoškodenej
strany proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T/110/2009 zo dňa 11. 2. 2015 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 21. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie poškodenej V. I..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 2T/110/2009 zo dňa 11. 2. 2015 podľa § 285 písm. b/ Tr. zák.
oslobodil obžalovanú spod obžaloby prokurátora, v ktorom sa vidí prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

v Košiciach na Hlinkovej ul. dňa 16. 10. 2008 v čase okolo 17.35 hod. viedla osobné motorové vozidlo
zn. Seat Arosa ev. č. KE 354 AI smerom od Národnej triedy, kde pri zastávke MHD so svetelnou
signalizáciou v riadne vyznačenom prechode pre chodcov, nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer
jazdy pokračovala v jazde a pravou prednou časťou vozidla zachytila chodkyňu V. I., čím poškodenej
V. I. spôsobila ťažké zranenie a to politrálnu so zlomeninou hornej časti ľavého predkolenia s malým
posunom, zlomeninu koncovej časti ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu oboch ramienok

oboch kostí vľavo s natrhnutím močového mechúra a krvácaním do moču, zlomeninu spánkovej kosti
vľavo s nevýrazným krvácaním podpavučnicu a tvrdý obal mozgu, pomliaždenie s odreninou a tržnou
ranou v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti cca 1 a pol cm, opuch s krvnou podliatinou na chrbtovej
strane pravej ruky s drobnou tržnou rankou, pomliaždenie s opuchom a krvnou podliatinou chrbtovej
strany ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou s dobou liečby do 4 mesiacov,

pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor a poškodená V. I..

Prokurátor v písomne podanom odvolaní rozhodnutie súdu o oslobodení obžalovanej nepovažuje za
správne a zákonné, lebo súd pri rozhodovaní prihliadal iba na dôkazy v prospech obžalovanej a
neprihliadol rovnako ku všetkým dôkazom jednotlivo, i v ich súhrne.

Prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, ktorý do konania pribral súd a podľa jeho záveru vyplývajú dva varianty príčiny dopravnej nehody.
Konkretizoval tak záver Ústavu

v bode 1. ak došlo k nehode v čase, ktorý vyplýva z výpovede poškodenej a U. N. vodiča vozidla, ktoré

zastavilo v protismere po rozsvietení pre smer chôdze poškodenej, potom vznik nehody bol vyvolaný
konaním vodičky obžalovanej U. M., v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a oneskorenej reakcie nasvetelnú signalizáciu a ak vodička reagovala včas na žltú svetelný signál mala možnosť plynule bez
náhlej zmeny rýchlosti jazdy zastaviť pred priechodom pre chodcov a tak zabrániť stretu s chodkyňou,

2. ak došlo k nehode v čase, ktorý vyplýva z výpovede obžalovanej U. M., t. j. pred zhasnutím zeleného
signálu pre jej smer jazdy, potom chodkyňa poškodená V. I. musela vojsť na priechod pre chodcov v
čase, keď pre jej smer svietil červený signál a v tomto prípade bol vznik dopravnej nehody vyvolaný
konaním chodkyne, ktorá vstúpila do vozovky v bezprostrednej blízkosti vozidla a vodička ani pri včasnej
a správnej reakcii nemohla zabrániť vzniku dopravnej nehody.

V súvislosti s týmto záverom prokurátor poukázal na výpoveď svedka U. N., ktorý s vozidlom premával v
protismere jazdy obžalovanej, ktorý uviedol, že s vozidlom on zastavil na červený signál pred prechodom
pre chodcov a keď stál, počul náraz a videl, že v protismere tmavomodré vozidlo Seat Ibiza zrazilo na
prechode pre chodcov chodkyňu.

Podľa prokurátora vzhľadom na uvedené je dostatočne preukázané, že obžalovaná U. M. dňa 16. 10.
2008 závažným porušením pravidiel cestnej premávky (nerešpektovanie dopravnej nehody a rýchlosťou
na hranici povolenej rýchlosti pred priechodom pre chodcov) vytvorila kolíznu situáciu na priechode pre
chodcov a tým zavinila dopravnú nehodu s ťažkým ublížením na zdraví druhému účastníkovi dopravnej
nehody.

Podľanázoruprokurátorasúdprirozhodovaníprihliadallennavariantukontrolnéhoznaleckéhoposudku
z odboru cestnej dopravy, ktorá bola v prospech obžalovanej a neprihliadol na variantu kontrolného
znaleckého posudku, ktorá bola v neprospech obžalovanej a ktorú potvrdil nezainteresovaný svedok
U. N..

Prokurátor navrhol, aby krajský súd z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená V. I. v písomne podanom odvolaní poukázala na skutočnosť, že skutok, pre ktorý je
obžalovaná trestne stíhaná nebol zo strany obžalovanej nahlásený príslušnej poisťovni z titulu uzavretej
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel medzi obžalovanou a poisťovňou. V prípade
nahlásenia poistnej udalosti príslušnej poisťovni obžalovanou by poisťovňa voči poškodenej plnila a
uplatnenú škodu uhradila, čím by odpadol dôvod na uplatnenie vzniknutej škody poškodenou v trestnom

konaní. Nekonaním alebo opomenutím konania obžalovanej došlo k znemožneniu plnenia poisťovne
pre poškodenú.

Poškodená poukázala ďalej na skutočnosť, že prokurátor zahlásil odvolanie proti rozsudku, preto bolo
odvolanie zahlásené aj z jej strany ako poškodeného.

V petite podaného odvolania navrhla, že v prípade, ak by odvolací súd rozhodol, že obžalovaná je vinná
zo skutku, ktorý je jej kladený za vinu navrhuje, aby zároveň priznal poškodenej náhradu spôsobenej
škody v celkovej výške 11 034,15 eur, pozostávajúcej zo spôsobenej škody na bolestnom vo výške 5
149,37 eur a spôsobenej škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 884,78 eur, ako

i trovy právneho zastúpenia poškodenej v trestnom konaní.

Vo vyjadrení poškodenej k podanému odvolaniu prokurátora sa poškodená vyjadrila, že dôvody
odvolania okresného prokurátora považuje za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

Obžalovaná U. M. sa k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila v tom smere, že navrhla,
aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

V písomnom vyjadrení poukázala na názor prokurátora, podľa ktorého súd mal prihliadať iba na dôkazy v
prospech obžalovanej a neprihliadal nezávisle rovnako ku všetkým dôkazom jednotlivo, aj v ich súhrne.

Domnieva sa, že súd pristupoval k hodnoteniu dôkazov správne a považuje tak názor prokurátora za
nesprávny. Podľa jej názoru súd prihliadal ku všetkým dôkazom a ona má za to, že nijakým spôsobom
nebola preukázaná jej vina a súd pri využití zásady „in dubio pro reo“ postupoval správne.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský prokurátor zotrval na podanom odvolaní a aj na
dôvodoch v rámci písomne podaného odvolania, ako aj na petite odvolania okresného prokurátora a
navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a

rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného a obžalovaná na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní trvali na svojom
písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu a navrhli, aby súd zamietol odvolanie prokurátora.

Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrval na písomnom odvolaní
a pripojil sa k odvolaniu prokurátora.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a poškodenej

nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanovením
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine, resp. nevine a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a veľmi podrobne rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu

rozhodnutiu.

Záver okresného súdu uvedený vo výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnenie si krajský súd v celom
rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje na zákonné a vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

V prvom rade krajský súd konštatuje a to oproti odvolacej námietke prokurátora v tom smere, že okresný
súd prihliadal len na dôkazy v prospech obžalovanej, že okresný súd v napadnutom rozsudku a aj
v rámci vykonaných dôkazov sa dôsledne zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi ako v prospech,
tak aj v neprospech obžalovanej. Prokurátor v podanom odvolaní sa zaoberal dôkazmi v neprospech

obžalovanej a nezaoberal sa dôkazmi, na ktoré poukázal okresný súd, ktoré boli vykonané v prospech
obžalovanej.

K tomu je potrebné uviesť tak, ako na to správne poukázal okresný súd, že po vykonanom dokazovaní
vo veci v podstate boli dve skupiny dôkazov a to na základe verzie obžalovanej a verzie poškodenej a v

súvislosti s tými vykonané dôkazy, ktoré svedčia jednak v prospech obžalovanej a jednak v neprospech.

Okresný súd veľmi podrobne sa zaoberal jednotlivými vykonanými dôkazmi, ktoré v napadnutom
rozsudku aj podrobne vyhodnocoval a poukázal tak konkrétne na verziu poškodenej a na samotnú
výpoveďpoškodenej,ktorávypovedala,žecezprechodprechádzalanatzv.zelenúanavýpoveďsvedka

U. N., vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo v protismere ako viedla vozidla obžalovaná, ktorý vypovedal,
že chodci prechádzali z pravej strany a či prechádzali aj z opačnej strany to neevidoval, kde podľa jeho
názoru bola pre chodcov „zelená“.

Okresnýsúdďalejveľmipodrobnepoukázalnaverziuavýpoveďobžalovanej,ktorávpriebehutrestného

stíhania sa vyjadrovala, že na svetelnej signalizácii svietilo jasne zelené svetlo, pričom z chodníka z
pravej strany jej vstúpila na vozovku chodkyňa priamo do jazdnej dráhy a na chodníku stálo viacero
chodcov, ale len sama poškodená vstúpila na cestu. K skutočnosti prečo neoznámila poisťovni dopravnú
nehodu sa vyjadrila, že preto, lebo sa necítila vinnou, pretože išla na „zelenú“. Jej verziu mala potvrdiť
aj svedkyňa, ktorá stála vpravo na chodníku medzi chodcami.

Okresný súd v tejto súvislosti poukázal podľa jeho názoru na ďalšiu výpoveď, ktorá bola v prospech
obžalovanej, L. V., ktorá v podstate vypovedala, že premávka bola plynulá, ale chodci pred prechodom
stáli, neprechádzali cez cestu. Táto svedkyňa vypovedala, že poškodená prechádzala tak sama cezprechod a keď bola zrazená motorovým vozidlom ona tesne po nehode prišla za obžalovanou, ktorá
zastavila s motorovým vozidlom a videla pri rozbitom skle zaseknutý za stieračom mobilný telefón. Videla
aj poškodenú a mala dojem, že je pod vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti okresný súd to vyhodnotil

tak, že aj samotná poškodená sa vyjadrila, že požila alkoholické nápoje - pivo.

Okresný súd ďalej poukázal na výpoveď svedka P. M., ktorý bol privolaný k dopravnej nehode, ktorému
mala obžalovaná po opätovnom dotazovaní jednoznačne uviesť, že pri prechádzaní v inkriminovaný
moment na svetelnej signalizácii svietila pre obžalovanú ako vodiča „zelená farba“. Tento svedok dodal,

že jedna zo svedkýň, ktorú bližšie nekonkretizoval uviedla, že na semafore pre vodičov bola zelená,
lebo predchádzala auto. Súd preto vyhodnotil aj túto výpoveď ako výpoveď v prospech obžalovanej v
podstate z dôvodov, že išlo o nezainteresovanú osobu, ktorá nemá dôvod vypovedať v prospech alebo
v neprospech obžalovanej. Podľa jeho názoru išlo „o neutrálnu odpoveď policajta“, ktorý popísal veci
tak, ako ich vnímal svojimi zmyslami.

Tak, ako na to v stručnosti krajský súd poukázal, okresný súd sa zaoberal a vyhodnocoval výpovede,
ktoré podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovanej.

V tomto smere preto nemožno akceptovať námietku prokurátora, že okresný súd vyhodnocoval dôkazy,
ktoré boli vykonané len v prospech obžalovanej a nezaoberal sa dôkazmi v neprospech.

K tomuto záveru krajský súd dospel aj z ďalšieho procesného postupu okresného súdu, keď okresný súd
povykonanídôkazovatovýpovediobžalovanej,poškodenejasvedkov,naktorépoukázalvnapadnutom
rozsudku.PribraldokonaniaÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilinevzmysleustanovenia
§147ods.1Tr.por. azadalÚstavuúlohy,ktorévyplývalizvykonanéhodokazovania,pričomzuznesenia

č.l. 254 vyplýva, aby sa Ústav vyjadril aj k samotným verziám ako obžalovanej, tak aj poškodenej.

Zo znaleckého posudku Ústavu, ktorý podal rozsiahly znalecký posudok na č.l. 270 až 371, vyplýva
záver ako variant A a B, na ktoré v stručnosti poukázal okresný súd a to

variant A, ak priebeh nehodového deja prebiehal spôsobom, ktorý korešponduje s popisom chodkyne,
resp. i zo strany vodiča Michala N., ktorý viedol vozidlo v protismere, potom chodkyňa vstupovala na
vozovku na svetelný signál - zelený a vodička prechádzala na červený signál, v takom prípade príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky, ako i oneskorená reakcia na svetelnú signalizáciu
a vo

variante B, ak vodička prechádzala na „zelený“ signál, potom chodkyňa musela vstúpiť na červený signál
a pri takomto priebehu príčina dopravnej nehody bol nesprávny vstup chodkyne do vozovky.

Podľa názoru okresného súdu, ktorý vyhodnotil znalecký posudok Ústavu sa nedá určiť jednoznačne,

či ide o variantu A alebo B, čo vychádza aj z vyjadrenia Ústavu.

Tento záver Ústavu, na ktorý v stručnosti poukázal okresný súd si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd,
pretože Ústav veľmi podrobne sa zaoberal z technického hľadiska vznikom a možnými príčinami vzniku
dopravnej nehody, čo v posudku z technického hľadiska veľmi podrobne aj rozobral.

Po vykonaní týchto dôkazov, na ktoré stručne krajský súd poukázal, tak aj podľa názoru krajského
súdu vzhľadom na dve skupiny dôkazov, nedalo sa bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že
by jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie obžalovanej popísané v skutku, ktorý bol
predmetom obžaloby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť tak, ako na to správne poukázal aj okresný

súd v napadnutom rozsudku, že výpoveď poškodenej nemožno v celom rozsahu akceptovať, pretože po
vyhodnotení jej výpovede okresný súd správne a logicky vyvodil aj záver, že samotná poškodená mohla
svojounepozornosťouvstúpiťdopriestorovvozovkybeztoho,abysapresvedčila,čiakochodkyňamôže
cez prechod prechádzať na tzv. zelenú signalizáciu.

Tento záver vyplýva z vykonaného dokazovania a tu krajský súd poukazuje na výpoveď obžalovanej
v priamej súvislosti aj na výpoveď svedkyne L. V., ktorá vypovedala, že potom, ako bola poškodená
zrazená motorovým vozidlom zbadala na rozbitom skle zaseknutý za stieračom mobil, ktorý nepatril
obžalovanejajsozáverom,žepoškodenámohlabyťpodvplyvomnejakých„látok“,pretožeajpoškodenásama priznala požitie piva. Názor svedkyne bol síce subjektívny, ale svedkyňa sa vyjadrila, že pracuje
ako opatrovateľka a prichádza do styku s osobami, ktorých opatruje.

Aj zo samotnej výpovede poškodenej vyplýva záver, že keď vyšla na vozovku „jedna pani na ňu kričala,
aby neprechádzala, pretože ide vozidlo“.

Z toho krajský súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že vznikla pochybnosť o konaní
a pohybu poškodenej smerom do vozovky, v dôsledku jej nepozornosti, čomu nasvedčuje používanie

mobilu zo strany poškodenej a tiež skutočnosť, že bola upozorňovaná, že cez vozovku prechádza
motorové vozidlo.

Podľa názoru krajského súdu reagujúc na odvolanie prokurátora odvolací súd dospel k záveru, že záver
okresného súdu o oslobodení obžalovanej spod skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, je za použitia zásady
„in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) správny a zákonný.

Aj na záver krajský súd konštatuje, že po vykonanom dokazovaní vznikli pochybnosti, na ktoré poukázal
okresný súd, ktoré ani po vykonanom rozsiahlom dokazovaní sa nedali odstrániť v tom smere, aby
okresný súd mohol dôjsť k jednoznačnému záveru o vine poškodenej. Zásada in dubio pro reo bola
preto použitá a akceptovaná zákonným spôsobom.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zamietol odvolanie v neprospech obžalovanej ako nedôvodné.

Krajský súd zamietol aj odvolanie poškodenej V. I., poukazujúc na ustanovenie § 285 písm. b/ Tr. por.
a § 283 ods. 3 Tr. por., ktoré kogentne ustanovuje, že ak súd spod obžaloby obžalovaného oslobodí,

odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ide o kogentné ustanovenie, ktorým sa musí súd, keď oslobodzuje obžalovaného riadiť v zmysle tohto
ustanovenia a preto krajský súd ani v tomto smere nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.