Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cb/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202441
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712202441.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom právnej veci navrhovateľa M-
MARKET, a.s. Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 027 146, zast. advokátom JUDr. Alexander Filo,
Dr. Herza 12, Lučenec proti odporcovi Slovak Shipping Enterprise, s.r.o. Merovská 346, Dudince, IČO:
44 789 254, zast. advokátom Mgr. Iankom Troiakom, Dukelských hrdinov 34, Zvolen o zaplatenie 2
048,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 328,95 Eur s 9,50 % úrokmi z omeškania
ročne od 14. 9. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 10. 2. 2012 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2 048,20 Eur

s prísl. na tom základe, že nájomnou zmluvou č. 10709 zo dňa 9. 6. 2009 v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 10. 6. 2009 prenechali odporcovi do nájmu nebytové priestory, nachádzajúce sa v ich areály na
sídlisku Západ, ul. Pražská 1388 na účely prevádzkovania veľkoobchodnej a maloobchodnej predajne
rybárskych potrieb. Odporcovi v súlade s bodom 10 nájomnej zmluvy poskytovali aj služby, spojené
s nájmom (elektrická energia, kúrenie, vodné a stočné). Napriek tomu, že o odbere týchto energií s
nimi osobitnú zmluvu odporca neuzavrel, odporcovi predpisovali jednak mesačné úhrady (zálohy) na

tieto energie, resp. predkladali mu aj ročné vyúčtovanie týchto nákladov podľa splátkového kalendára
č. 709410 zo dňa 14. 8. 2009 za obdobie august 2009, mesačnú zálohovú platbu 88,- Eur, za obdobie
september - december 2009 mesačné zálohové platby po 44,- Eur, ktoré boli splatné vždy do 5-teho dňa
príslušného mesiaca, splátkový kalendár č. 710410 zo dňa 7. 12. 2009 za obdobie január - december
2010 mesačné zálohové platby po 44,- Eur, ktoré boli splatné vždy do 5-teho dňa príslušného mesiaca,
splátkový kalendár č. 711410 zo dňa 15. 12. 2010 za obdobie január - marec 2011 mesačné zálohové
platby po 44,- Eur, ktoré boli splatné vždy do 5-teho dňa príslušného mesiaca, vyúčtovacej faktúry za

obdobie od 1. 7. 2009 do 30. 12. 2009 č. 200098, znejúcu na sumu 503,24 Eur, dobropisu za rovnaké
obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009 na sumu - 47,16 Eur, vyúčtovacej faktúry za obdobie od 1. 1. 2010
do31.12.2010nasumu275,46Eur,vyúčtovacejfaktúryzaobdobieod1.1.2011do31.3.2011nasumu
316,50 Eur a doúčtovacej faktúry za rovnaké obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 3. 2011 na sumu 76,13 Eur.
Uvedené vyúčtovacie faktúry sú spracované tak, že splátkovými kalendármi predpísané všetky mesačné
zálohy za tieto energie sú v nich odrátané nezávisle od toho, či všetky tieto zálohy žalovaný skutočne

aj uhradil alebo nie. Za uvedené obdobie im odporca spolu dlhuje za energie 2 048,20 Eur. Listom zo
dňa 31. 8. 2011 vyzvali odporcu na úhradu dlhu za energie s tým, aby túto sumu uhradil najneskôr
do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Odporca na to listom zo dňa 8. 9. 2011 odpovedal, že za tohtostavu vyúčtovania týchto nákladov za energie, ktoré pokladá za nereálne požadovanú sumu nezaplatí.
Opakovaným listom potom zo dňa 21. 10. 2011 odporcovi podrobne vysvetlil spôsob vyčíslenia ním
spotrebovanej energie a znova vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy 2 048,20 Eur. Napriek opakovanej

výzve však odporca svoj dlh za energie neuhradil. Z tohto dôvodu žiadajú zaplatiť jednak dlžnú sumu
2 048,20 Eur s tým, že v omeškaní so zaplatením tejto sumy je najneskôr od 14. 9. 2011 a z tohto
dôvodu od uvedeného dňa žiadajú aj úroky z omeškania. V priebehu konania však navrhovateľ zobral
svoj návrh čiastočne späť o zaplatenie istiny 366,77 Eur s tým, že pri výsluchu svedka Zdenka Kemeníka
- energetika navrhovateľa bolo zistené, že navrhovateľ omylom naúčtoval odporcovi náhradu za teplo v

roku 2009 v nesprávnej výške a z tohto dôvodu teda zobral svoj návrh v tejto časti späť.

Nakoľko navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť o zaplatenie sumy 366,77 Eur súd konanie v tejto
časti zastavil uznesením č.k. 9Cb 2/2012-268 zo dňa 10. 5. 2013. Po vypracovaní znaleckého posudku
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že znalec vychádzal z toho, aké spotreby by mal odporca na
tejto predajni minimálne, čiže minimálne v tejto sume, ktorú stanovil znalec sa odporca na ich úkor

bezdôvodne obohatil, pretože toto plnenie prijal bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Uviedol, že výška
ich nároku bola odvislá od znaleckého posúdenia podľa ktorého znalec vyčíslil ich nároky na sumu
1 328,95 Eur, pričom oni nemajú námietky voči tomuto znaleckému posudku a navrhol teda odporcu
zaviazať zaplatiť 1 328,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania.

Právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaní dňa 19. 8. 2014 zhodne uviedli, že znalec vo
svojom znaleckom posudku na čl. 28 pri vyúčtovaní elektrickej energie za obdobie od 1. 7. 2009 do 31.
12. 2009 pri nameranej spotrebe 335 kWh zrejme opomenul, že tam bol dobropis vo výške 228 kWh
s tým, že nameraná spotreba má byť za toto obdobie len 107 kWh. V takom prípade spotreba za toto
obdobie je vo výške 16,9595 Eur a za celé obdobie spotreba elektrickej energie je vo výške 130,2909

Eur a celkové náklady sú potom vo výške 1 328,95 Eur. Práve takúto sumu požadoval navrhovateľ, aby
mu odporca podľa znaleckého posudku, ako bezdôvodné obohatenie zaplatil.

Odporca uviedol, že je pravdou, že účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu č. 10709 zo dňa 9. 6.
2009 v znení jej dodatku č. 1. Podľa ustanovenia bodu 10 druhá veta tejto zmluvy v prípade, ak dodávky

energie a služby poskytuje prenajímateľ tak sa nájomca zaväzuje, že s prenajímateľom do jedného
mesiaca odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy uzavrie osobitnú zmluvu o dodávke energie a služieb, čo
sa však nikdy nestalo, nakoľko navrhovateľ ako prenajímateľ nikdy žiadnu takúto zmluvu odporcovi na
podpis nepredložil ani ho nijakým iným spôsobom nevyzval na jeho uzavretie. Takáto zmluva medzi
účastníkmi konania teda nikdy nebola uzavretá. Odporca teda ani nevie na základe čoho mu navrhovateľ

predkladal splátkové kalendáre. Z uvedených listín nie je ani zrejmé, z akých skutočností vychádza
navrhovateľpriurčovanímesačnýchzálohovýchplatiebaajzakýchpodkladovaakýmspôsobomdospel
k sumám požadovaným tzv. vyúčtovacími faktúrami. Vyúčtovanie dodaných služieb obsahujú nejaké
údaje, avšak tieto sú podľa názoru odporcu v predloženej podobe nepreskúmateľné, nakoľko odporcovi
nikdy neboli predložené žiadne iné dokumenty. Po vypracovaní znaleckého posudku právny zástupca

odporcu uviedol, že oni znalecký posudok nenamietajú. Vo svojom vyjadrení k znaleckom posudku
poukázali na to, z akých podkladov vychádzal znalec pri vyhotovení znaleckého posudku. Poukázali na
to, že oni považujú časť nároku navrhovateľa za obdobie do 15. 2. 2010 za premlčanú s tým, že je možné
v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka priznať len 2 roky späť pri bezdôvodnom obohatení. Majú
za to, že samotná zmluva bola uzatvorená podľa zákona o podnájme a prenájme nebytových priestorov

a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že pôvodne žalovaná suma bola vo
výške 2 048,20 Eur a táto bola postupne znižovaná na základe toho, že oni poukazovali na zlé výpočty
keď priamo na pojednávaní vzniesli námietky voči zlým výpočtom a právny zástupca navrhovateľa to
uznal a následne upravil nimi namietanú sumu. Takisto v znaleckom posudku sa preukázalo, že pôvodne
žalovaná suma bola vypočítaná zle a bolo im dané za pravdu.

K námietke premlčania právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa § 261 ods. 1 a ods. 9
Obchodného zákonníka sa jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi s tým, že táto nehnuteľnosť
bola prenajímaná za účelom ďalšieho podnikania a navrhovateľ má v predmete činností prenájom
nehnuteľností s tým, že poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí,

že zmluvy medzi osobami, uvedené v odsekoch, ktoré nie sú upravené v druhej hlave Obchodného
zákonníka a sú upravené ako zmluvy v Občianskom zákonníku, správajú sa príslušnými ustanoveniami
o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku, čo je v tomto prípade Občiansky zákonník, resp. v
tomto prípade Zákonom č. 116/1990 o prenájme a podnájme nehnuteľností. Nim sa riadil len nájomnývzťah, pričom samotná nájomná zmluva v bode 20 hovorí, že pokiaľ niektoré veci nie sú výsledne
upravené v tejto zmluve platí zákon 116/1990 Zb. resp. Občiansky zákonník a iné platné právne predpisy
a teda v súvislosti s týmto došlo pri nájme nehnuteľností k vzniku bezdôvodného obohatenia, tak právne

vzťahy sa riešia ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení a na premlčanie pri bezdôvodnom obohatení
je treba použiť 4-ročnú všeobecnú premlčaciu lehotu podľa Obchodného zákonníka s tým, že s týmito
skutočnostiami sa vysporiadala aj judikatúra.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, zo znaleckého posudku č. 1/2014,

z výpisu z Obchodného registra na účastníkov konania, z nájomnej zmluvy č. 10709, z dodatku č. 1 k
nájomnej zmluve, zo splátkových kalendárov, z faktúr, z písomnej korešpondencie účastníkov konania,
z návrhu zmluvy o dodávke energií a služieb, z poštového podacieho hárku navrhovateľa, z výpovede
svedka Zdenka Kemeníka, z farebných nákresov pôdorysu žalovanej budovy, z výpovede znalca Jozefa
Holjenčíka zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu č. 10709 dňa 9. 6. 2009 a aj dodatok č. 1 k tejto
zmluve a to dňa 10. 6. 2009, na základe ktorej prenechal navrhovateľ odporcovi do nájmu nebytové
priestory, nachádzajúce sa v ich areály vo Zvolene, na sídlisku Západ - Pražská ulica 1388, na účely
prevádzkovania veľkoobchodnej maloobchodnej predajne rybárskych potrieb. Podľa bodu 10 tejto
nájomnej zmluvy náklady za kúrenie, dodávku plynu, spotrebovaný elektrický prúd, za vodu a stočné, za

odvoz smetí, dažďovú vodu a pod. si hradí výlučne nájomca mimo nájomného a to priamo dodávateľom
služieb na základe ich faktúr podľa skutočného odberu. V prípade, že dodávky energie a služieb
poskytuje prenajímateľ tak sa nájomca zaväzuje, že s prenajímateľom do jedného mesiaca odo dňa
uzavretia tejto nájomnej zmluvy uzavrie osobitnú zmluvu o dodávke energií a služieb. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že tieto energie dodával pre odporcu priamo prenajímateľ s tým, že takéto služby

si potom vyúčtovával splátkovými kalendármi č. 709410 zo dňa 14. 8. 2009 za obdobie august 2009
v mesačnej zálohovej platbe 88, - Eur a za obdobie september až december 2009 zálohové platby po
44,- Eur, splátkovým kalendárom č. 710410 za obdobie január až december 2010 stanovil mesačné
zálohové platby po 44,- Eur, splátkovým kalendárom č. 711410 za obdobie január - marec 2011 stanovil
mesačné zálohové platby po 44,- Eur. Následne na to navrhovateľ vystavil pre odporcu aj vyúčtovacie

faktúry za obdobie 1. 7. 2009 do 30. 12. 2009 v celkovej sume 503,24 Eur s tým, že následne k tejto
faktúre vystavil aj dobropis za rovnaké obdobie na sumu - 47,16 Eur. Ďalej vystavil vyúčtovaciu faktúru
za obdobie 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 na sumu 275,46 Eur, vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 1. 1. 2011
do 31. 3. 2011 v sume 316,53 Eur a doúčtovaciu faktúru za rovnaké obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 3. 2011
na sumu 76,13 Eur. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Navrhovateľ uvádzal, že

on zaslal odporcovi návrh zmluvy o dodávkach energie a služieb, ktorá sa mala uzatvoriť na základe
bodu 10 nájomnej zmluvy s tým, že tento návrh je zo dňa 14. 8. 2009. Navrhovateľ do spisu pripojil aj
fotokópiu poštového podacieho hárku o tom, že návrh tejto zmluvy odporcovi zaslal dňa 17. 8. 2009.
Právny zástupca odporcu však uviedol, že im nikdy nebol doručený návrh zmluvy o dodávke energií a
služieb a táto nikdy nebola ani uzavretá. Ďalej uviedol, že oni považujú nárok navrhovateľa za obdobie

od 1. 7. 2009 do 15. 2. 2010 za premlčané, pričom sú toho názoru, že na bezdôvodné obohatenie aj v
tomto prípade by sa mala použiť dvojročná premlčacia lehota, t.j. 2 roky spätne od podania návrhu nie
sú nároky premlčané. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že oni sa domáhajú zaplatenia žalovanej
sumy z titulu bezdôvodného obohatenia s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo z faktického stavu, že
bez uzavretej zmluvy o dodávke energie a služieb odporca prijímal od nich tieto služby v rôznej forme

a to jednak energie, vodné, stočné a podobne tak, ako je to špecifikované. Bezdôvodné obohatenie
vznikalo od 1.7.2009 do 31. 3. 2011. Za toto obdobie odporca nič nezaplatil.

Štatutárny zástupca odporcu Martin Palečka uviedol, že oni sa nikdy nevyhýbali uzavretiu zmluvy o
dodávke energií a služieb ale táto zmluva im nebola doručená. Doručený im bol splátkový kalendár,

s ktorým nesúhlasili a preto ho nepodpísali. Počas trvania nájomnej zmluvy často komunikovali s
energetikom navrhovateľa, keďže pri každom vyúčtovaní boli nezrovnalosti, ktoré namietali.

Svedok Zdenko Kemeník uviedol, že je zamestnaný u navrhovateľa ako energetik. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ mal s odporcom uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom mala byť

uzatvorená medzi zmluvnými stranami aj zmluva o dodávke energií a služieb. Táto zmluva bola
spracovaná a podpísaná zo strany navrhovateľa, zaslaná na adresu odporcu, avšak odporca im nevrátil
tútozmluvupodpísanú.Kuzavretiuzmluvyododávkeslužiebtedanedošlo.Nazákladetoho,žeodporca
ako nájomník tam existoval pristúpili k tomu, že mu vyčíslili nejaké zálohové platby za dodávku energií,pričom stanovili zálohy podľa predpokladu s prihliadnutím na plochu a na podobné činnosti, ktoré ich
spoločnosťuniektorýchnájomníkovvykazuje.Následnenatospracovalisplátkovýkalendár,ktorýzaslali
odporcovi. Každý rok vytvárali nový splátkový kalendár. Čo sa týka dodávky elektrickej energie oni

mali podchytené koľko spotreboval elektrickej energie odporca. Mal zriadený vlastný, čiže podružný
elektromer a spotreba vykázaná na tomto elektromery bola základom na vystavenie vyúčtovacej faktúry.
Navrhovateľ na vyúčtovacej faktúre uvádza konkrétnu vypočítanú spotrebu od nákladov, ktoré táto
spotreba vyvodzovala boli odpočítané základné zálohy a to aj vtedy, keď tieto predpísané zálohy reálne
zaplatené neboli. Nevedel uviesť, či odporca predpísané zálohy platil alebo nie. V priestoroch, ktoré

mal v nájme odporca neboli inštalovaný vodomer a pri stanovení výšky zálohy v tomto splátkovom
kalendári vychádzali zo sumy, ktorú určuje vyhláška o minimálnej hygienickej spotrebe. Oni stanovili
zálohy na dve osoby. Na obdobie druhého polroka roku 2009 teda od 1. 7. 2009 a v takej výške bol
vyúčtovaný aj ten objem. Odporca toto namietal, je tam uvedené jeho čestné slovo, že tam bol iba jeden
človek a preto toto upravili na jednu osobu na rok 2010. V roku 2011 museli navýšiť platby, pretože
tam bola neprimerane vysoká spotreba v rámci celého objektu. Teplo bolo dodávané z centrálneho

dodávaniateplaOkresnýmpodnikombytovéhohospodárstvaZvolenacelkovénákladezosumarizované
podľa faktúr boli rozpočítané podľa vykurovaných m2 pre jednotlivých nájomníkov. Vyjadrenie právneho
zástupcu odporcu, že pri porovnaní s inými nájomníkmi mu vychádza, že pri vyúčtovaní za rok 2009
spotreba tepla vo výške 16 261,24 Eur je spotrebou tepla za celý rok 2009 a nie len za druhý polrok
2009 svedok uviedol, že áno, uznáva to, je to chybný výpočet, takúto čiastku za rok 2009 žiadať nebudú,

ponížia to. Následne na to zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť o sumu 366,77 Eur a v tejto
časti bolo konanie zastavené samostatným uznesením.

Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 1/2014 uviedol, že hodnota spotreby elektriny počas
rozhodného obdobia je stanovená na základe údajov, nameraných podružným elektromerom, má

hodnotu 1 156 kWh. Celková suma nákladov na spotrebu elektriny v rozhodujúcom období podľa
tabuľky č. 15 je 166,4306 Eur bez DPH. Použitie ustanovenia § 39 Zákona č. 656/2004 Z.z. a ostatných
vykonávacích predpisov nie je v tomto prípade správne. Hodnoty spotreby vody a odvod dažďovej
vody sú uvedené v tabuľkách č. 16, 17. Celkový náklad na tieto služby je 64,9477 Eur vodné a
stočné a 50,0969 Eur za odvedenie dažďovej vody. Hodnotu spotreby tepla za rozhodné obdobie nie

je možné stanoviť v technických jednotkách, nakoľko nebola táto spotreba meraná. Stanovená je vo
forme nákladov v peňažnom vyjadrení. Za rozhodné obdobie je 1 083,6319 Eur. Znalec vo svojom
znaleckom posudku teda stanovil hodnotu spotreby elektriny, vody a odvodu dažďovej vody a tepla na
sumu 1 365,09 Eur. Znalec potom na pojednávaní uviedol, že pri vykonaní ohliadky bolo zistené, že
skutkový stav je úplne iný ako v rozhodujúcich časoch, tzn. v rokoch 2009, 2010, 2011 a to preto, lebo

bola vykonaná komplexná rekonštrukcia objektu a nebolo možné verifikovať podiely plôch, na základe
ktorých boli potom vyúčtované spotreby vody, stočného, odvodu dažďových vôd a tepla. Vo svojom
znaleckom posudku potom vychádzal z toho, že zmluvné strany sa dohodli na týchto podieloch, resp.
tieto podiely boli určené v zmluve, teda podiel podlahovej plochy na celkovej úžitkovej ploche objektu. Čo
sa týka vyúčtovania spotreby elektriny v znaleckom posudku je uvedené, že elektrina bola vyúčtovaná

na základe podružného elektromeru. Tie náklady, ktoré potom on uviedol vo svojom znaleckom posudku
potom on považuje za objektívne a správne.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech, získaný bez právneho dôvodu,

plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový
prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmetné bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu, uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčanie práva na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začne plynúť
premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde ak tento zákon neustanovuje niečo iné .

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa prepisov občianskeho
práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi a pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami, uvedenými v odsekoch 1, 2, ktoré

nie sú upravené v II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušné ustanovenia o tom zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 9. 6. 2009
nájomnú zmluvu č. 10709 a dňa 10. 6. 2009 aj dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve. Na základe tejto

nájomnej zmluvy navrhovateľ prenechal odporcovi do nájmu nebytové priestory, nachádzajúce sa v ich
areály vo Zvolene, na sídlisku Západ, ulica Pražská 1388 na účely prevádzkovania veľkoobchodnej a
maloobchodnej predajne rybárskych potrieb. Podľa č. 10 tejto nájomnej zmluvy v prípade, že dodávky
energie a služieb poskytuje navrhovateľ ako prenajímateľ tak odporca ako nájomca sa zaväzuje s
prenajímateľom do jedného mesiaca odo dňa uzavretia tejto zmluvy uzavrieť aj nájomnú zmluvu o

dodávke energie a služieb. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľ odoslal odporcovi návrh zmluvy na
dodávku energií a služieb avšak nebolo preukázané, že tento návrh zmluvy bol aj odporcovi doručený.
Naopak z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že samotná zmluva medzi účastníkmi konania o dodaní
energieslužiebnikdynebolauzavretá.Bolovšakďalejpreukázané,ženavrhovateľvskutočnostidodával
odporcovi energie a služby a to dodávkou elektrickej energie, vody, zabezpečoval odvod dažďovej vody

a dodával mu teplo. Na základe toho je teda zrejmé, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľa, keďže od navrhovateľa bez právneho dôvodu prijímal dodávky elektrickej energie, vody,
stočné, odvod dažďovej vody a dodávku tepla. Nakoniec tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania ani
neboli sporné. Sporná bola výška bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ odosielal odporcovi jednak
splátkové kalendáre za dodávky energií a služieb ako zálohové platby a potom aj vyúčtovacie faktúry za

jednotlivéobdobia.Tietovšakodporcanamietalstým,žeuviedol,ženesúhlasísvýškoutamuvádzaných
súm. Na základe takýchto námietok odporcu nakoniec navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť a
v tejto časti bolo konanie zastavené. Keďže výška bezdôvodného obohatenia bola medzi účastníkmi
konania sporná , súd vo veci nariadil znalecký posudok. Zo znaleckého posudku potom vyplýva, že
hodnota spotreby elektriny počas rozhodného obdobia, hodnota spotreby vody a odvodu dažďovej vody

a hodnota spotreby tepla za toto obdobie je vo výške 1 365,09 Eur. Účastníci konania nakoniec znalecký
posudok ani nenamietali. Právny zástupca odporcu uviedol, že on poukazoval na to, z akých podkladov
vychádzal znalec. Na poslednom pojednávaní dňa 19. 8. 2014 však obaja právni zástupcovia zhodne
uviedli, že znalec vo svojom znaleckom posudku na čl. 28 pri vyúčtovaní elektrickej energie za obdobie
od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009 pri nameranej spotrebe 335 kWh zrejme opomenul, že tam bol dobropis

vo výške 228 kWh s tým, že nameraná spotreba má byť za toto obdobie len 107 kWh. V takom prípade
spotreba za toto obdobie je vo výške 16,9595 Eur a za celé obdobie spotreba elektrickej energie je vo
výške 130,2909 Eur a celkové náklady sú potom vo výške 1 328,95 Eur. Na základe týchto skutočností
potom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že keďže ich výška nároku bola odvislá od znaleckéhoposúdenia a znalec vyčíslil ich nároky na sumu 1328,95 Eur, pričom oni voči znaleckému posudku
nemajú námietku, navrhujú odporcu zaviazať na zaplatenie sumu 1 328,95 Eur s prísl. Súd mal za to, že
samotná výška bezdôvodného obohatenia, ktorá bola vyčíslená znalcom vo svojom znaleckom posudku

po zohľadnení spoločných námietok právnych zástupcov účastníkov konania k spotrebe elektrickej
energie za obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009 bola znalcom vyčíslená správne v celkovej výške 1
328,95 Eur s tým, že námietky voči znaleckému posudku nemali účastníci konania. Právny zástupca
odporcu len poukazoval na podklady, z ktorých vychádzal znalec. Z vykonaného dokazovania je však
zrejmé, že z iných podkladov v súčasnej dobe už nie je možné vychádzať, nakoľko došlo k rekonštrukcii

budovy. Odporca vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1. 7. 2009 do 15. 2. 2010 s tým, že
na bezdôvodné obohatenie je v tomto prípade potrebné uplatniť dvojročnú premlčaciu lehotu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a teda nie sú premlčané len nároky 2 roky spätne od podania návrhu
s tým, že návrh bol podaný dňa 15. 2. 2012. Poukázal na to, že samotná nájomná zmluva je uzavretá
podľa Zákona č. 116/1990 Z.z. . Súd sa však v tomto prípade stotožnil s názorom právneho zástupcu
navrhovateľa, nakoľko v tomto prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi a navrhovateľ

má priamo v predmete podnikateľskej činnosti uvedené prenájom nehnuteľností. Teda navrhovateľ ako
podnikateľ prenajal odporcovi, tiež podnikateľovi nehnuteľnosť a to v rámci predmetu podnikania. Teda
pokiaľ na samotný nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia súd aplikoval ustanovenie Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení tak na vznesenú námietku premlčania súd pri stanovení dĺžky
premlčacej doby sa riadil ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, kde premlčacia lehota je 4

ročná a keďže návrh bol podaný dňa 15. 2. 2012, premlčané by boli nároky iba pred dňom 15.
2. 2008 s tým, že uplatnené nároky sú za obdobie až od 1. 7. 2009. Nárok navrhovateľa v tomto
prípade premlčaný nie je. Podľa názoru súdu obchodno-záväzkovým vzťahom môže byť vzťah, ktorý
je kompletne upravený v inom zákone, napríklad v občianskom zákonníku. Podstatné je, aby išlo o
tzv. relatívny obchod, alebo o tzv. absolútny obchod, alebo o záväzkový vzťah, ktorému strany prisúdili

povahu obchodného vzťahu písomnou voľbou práva podľa § 262 Obchodného zákonníka. Pre riešenie
otázky, či premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho
dôvodu sa riadi právnou úpravou obchodného zákonníka alebo občianskeho zákonníka je určujúca
predovšetkým povaha právneho vzťahu účastníkov, vzniknutého takýmto plnením. K záveru, že vzťah
z bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je obchodno-záväzkovým

vzťahom je nevyhnutný predchádzajúci úsudok, že majetkový prospech, ktorého vydanie sa žiada bol
získaný na základe vzťahu, ktorý svojím poňatím odpovedá ustanoveniam § 261 ods. 1-3 Obchodného
zákonníka a § 262 Obchodného zákonníka. Tak je tomu aj v tomto prípade, keďže sa jedná o vzťah
medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, keď navrhovateľ prenechal odporcovi do prenájmu
nebytové priestory, pričom sám má takúto činnosť v predmete podnikania. Pokiaľ obchodný zákonník

v ustanoveniach § 387 - 408 má kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania, dopadajúcu
napríklad aj na bezdôvodné obohatenie, vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je vylúčené použitie
ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní. Z týchto dôvodov súd potom aplikoval na otázku
premlčania ustanovenia obchodného zákonníka. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že návrh
navrhovateľa nie je premlčaný ani čiastočne a z tohto dôvodu súd potom zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1 328,95 Eur a to z vyššie uvedených dôvodov.
Súčasne súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania a to vo
výške 9,50 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,5 %
a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 9,5 %. Súd určil, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania od 14. 9. 2011 do zaplatenia tak, ako to žiadal navrhovateľ, nakoľko

listom zo dňa 31. 8. 2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, najneskôr do 5 dní od
doručenia výzvy, pričom odporca na tento list navrhovateľa odpovedal listom zo dňa 8. 9. 2011 a teda
najneskôr v tento deň musel byť list právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi doručený a teda od 14.
9. 2011 je už odporca najneskôr v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. V prevyšujúcej časti súd potom
návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno, že by sa bol odporca na jeho úkor

bezdôvodne obohatil vo vyššej sume a to z hore uvedených dôvodov.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)