Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201100
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤs.r.o.,sosídlomPribinovač.25,Bratislava,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Sabinov, katastrálny odbor, so sídlom 17. novembra č. 2, Sabinov, za účasti D. R., bytom D. č. XX,
opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupuodporcuč.k.:V-869/2014/JUzodňa11.júla2014takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 11. júla 2014 č. k.: V-869/2014/JU.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
19.06.2014 a zaevidovanom pod č. k.: V-869/2014/JU, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení

záložného práva č. 228/2014-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi konania POHOTOVOSŤ, s.r.o. a D. R.
tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že citoval § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“), § 31 ods. 1 a § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci,

so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení Peter Mamojka, predseda združenia, ktorým
záložca D. R. splnomocnil združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou,
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., je absolútne neplatné. Je možné predpokladať, že ProHelp-
združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto
možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo
je podľa odporcu absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 OZ.
Postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, a to že splnomocnenca vyberá na štandardnom
zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa §22 ods. 2 OZ, keďže
základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberá aktuálne
nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu

splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť
iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie
veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší
súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr/19/2010). Uvedené konanie nebankovej spoločnostipredstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane
spotrebiteľa zakázaná. V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na
samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ

ovplyvniť. Odporca vyhodnotil takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
(§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to z dôvodu, že spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa., čo považuje za druhý
osobitný dôvod absolútnej neplatnosti. Poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov, napr. na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2011 č. k. 14Co/346/2011, rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 21.02.2013 č. k. 5Sp/3/2013, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 26.07.2011 č. k. 10C/121/2011. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej voľnosti, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná voľba
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/9/2012). Takáto slobodná voľba
splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je ako

splnomocnenec uvedené konkrétne združenie ProHelp. Z obsahu spisu je zrejmé a nepochybné, že
dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa.

Odporca akcentoval, že musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon,

ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 OZ. Kritérium § 22 ods. 2 OZ je potrebné vykladať v
objektivizujúcom zmysle- ako „rozpor záujmov“. Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola
predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná
voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca
uvedeného na tomto formulári vybral záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže základným

prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s
§ 22 ods. 2 OZ, a preto podľa § 39 OZ je absolútne neplatné.
Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či záložca D. R. mal možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej

právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť takúto dohodu bola slobodná a vážna. Odporca konštatoval, že
plnomocenstvo udelené ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci nie je určité a zrozumiteľné a
takýto právny úkon považuje za neplatný.

Odporca citoval ustanovenie § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej

dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo

zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, žezo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené

plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito

a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nestotožnil sa ani
s argumentáciou správneho orgánu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu. Z textu
splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť
splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Text teda
nepripúšťažiadnupochybnosťotom,čomôžebyťpredmetomzálohu.Rozsahsplnomocneniavovzťahu
k predmetu zálohu je dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet

zálohu- nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa s bližšou konkretizáciou a časovým hľadiskom
tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu
uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný.

Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa

neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil, čím vydal nezákonné rozhodnutie, citujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka § 22 ods. 1, 2, §
23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, Správneho poriadku § 32 ods. 2, 2, § 46, Katastrálneho zákona § 31 ods. 1.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a
odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával
vichneprítomnosti.JozefVrankosvojuneprítomnosťneospravedlnil.Súdsaďalejoboznámilsobsahom
administratívneho spisu a s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľa nie je dôvodný.

Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,ženavrhovateľdňa19.06.2014podalnávrhnavkladzmluvyo
zriadenízáložnéhoprávač.228/2014-ŠTEdokatastranehnuteľností.Knávrhusúčasnepripojiluvedenú
zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.05.2014 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ, ktorú za

záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci
v zastúpení Petra Mamojku, predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu
a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného
veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli

a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 808800508 zo dňa 17.09.2012 uzatvorenej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške
400,00 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a
zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky

konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene

splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo oprávach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné

účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou

katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie

prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliadaokresnýúradajnaskutkovéaprávneskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.

ZuvedenéhoustanoveniaKatastrálnehozákona,ajpodľanázorusúdujednoznačnevyplýva,žeodporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy a ako orgán verejnej správy postupoval v rámci
svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj
posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona,

kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je nepochybne aj plnomocenstvo udelené účastníkom
konania.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení

záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiťna vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je

spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6 M Cdo 9/2012). Takáto slobodná
vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači dohody o splnomocnení je
ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené

a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka
splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva vopred predformulované Združenie
ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že
dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale

poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní
záložnej zmluvy zo strany D. R., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa
pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie
plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači
formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o

slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne
a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v

rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca
sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o splnomocnení v uvedenom
prípade bola predložená ako formulárová typová zmluvu, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť,

súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s
tvrdeným rozporom v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené
plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k
platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene D. R. uzavrelo s navrhovateľom
ním vybrané Združenie ProHelp.

Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je ďalej zrejmé a nepochybné, že dlžník
udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochybyurčiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované
obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť
záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia nehnuteľností v

spoluvlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku
určitosti,nakoľkoniejemožnéjednoznačneurčiť,ktoréztamuvedenýchnehnuteľnostíbudúajskutočne
tvoriť predmet zálohu.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 30/2007, ktorý vo svojom
rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď sa prevod
vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza zákon, a
je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv

použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je
však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa
mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z

úverovej zmluvy. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a D.
R. aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.