Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222445
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222445.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Komárno z 3. marca 2015 č. k. 6C/701/2012-62 a proti uzneseniu z 11. júna
2015 č.k. 6C/701/2012-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni

domáhalazaplateniasumy125eurakonáhradyškodyasumy573,48euraakonemajetkovejujmypodľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn.14Er/878/2009.Zároveňnávrhnavrhovateľkynaprerušeniekonaniazamietol.Odporkynináhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1, § 2, § 3, § 6, § 9, § 17 a § 25 zák. č.
514/2003 Z.z., § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania - Exekučný poriadok (ďalej
aj ako „EP“). Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, a to vykonaním dokazovania rozsudkom
Okresného súdu Komárno č.k. 6C/805/2012-45 zo dňa 08.04.2014, že v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 14Er/878/2009 podal súdny exekútor súdu dňa 23.04.2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne uznesením zo dňa 24.11.2010 č.k.
14Er/878/2009-12 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Exekúcia bola zastavená uznesením prvostupňového súdu č.k.14Er/436/2010-18. Zák. č. 514/2003 Z. z.
ustanovuje podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci a ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne,
t.j. nesplnenie čo i len jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká. Žiaden nesprávny

úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zo strany exekučného súdu vo veci sp. zn. 14Er/436/2010
uskutočnený nebol, preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej
súvislosti s ním navrhovateľke žiadna škoda nemohla vzniknúť. Dospel k záveru, že neboli súčasne
splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko si ich nevyčíslila.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnila ust. § 221 ods. 1
OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že v konaní došlo k

vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP), nesprávneho rozhodnutia

súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
V prvom rade navrhovateľka zdôvodnila odvolanie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla,
že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa jej názoru, súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom pred
prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2

zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej jej nárok
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je anulovaný značnou nedôveryhodnosťou a nemôže
založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
na nedôveryhodnosti údajov. Nemala k dispozícii exekučný spis a tak mohla niektoré skutočnosti len

usudzovať. Preto označila ako dôkaz exekučný spis. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič
zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že
rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. K otázke trvania stavu právnej neistoty súd
vôbec nevysvetlil, prečo tento názor zastáva, keď právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania

právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Právna istota ohľadne riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. V závere podotkla, že súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Má aplikovať platné
právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno
založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej
činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo
na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie

vzniknutejkritickejsituácie.Nedostatoktakýchtoopatrenínemôžebyťdávanýzavinujejatovoformetej,
že nepresadzovala vydanie poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť
svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k prerokovaniu veci v primeranej lehote. Ona takýto záväzok nemá.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľkou písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolaním napadnutý
rozsudok a uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, nakoľko je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čím súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni domáhala zaplatenia
sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 573,48 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých jej v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom

na označenom súdu bez uvedenia spisovej značky, iba s uvedením registračného čísla exekučnej
veci EX/3173/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľka vzhliadla v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty tvrdiac, že exekučný súd rozhodol s
omeškaním viac ako 311 dní.

Predmetom odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým uložil navrhovateľke
povinnosť v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur a to
buď v kolkoch alebo príkazom na úhradu na označený účet súdu s tým, že súdny poplatok je vyrubený
podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.V zmysle ust. § 157 OSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy

dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a
dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods.
2 písm. a/ OSP.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáhala

zaplatenia sumy 125 eur ako náhrady škody a sumy 573,48 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá jej vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci EX/3173/2010.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Komárno

č.k.6C/805/2012-45,ktorýjesúčasťouspisunač.l.25až32aztohtopotomcitovalexekučnýspissp.zn.
14Er/436/2010 a 14Er/878/2009 (strana 4-5 napadnutého rozsudku) a na strane 8 už citoval opätovne
exekučný spis 14Er/436/2010. Z vyššie uvedeného postupu prvostupňového súdu, sa odvolaciemu súdu
javí nepreskúmateľný jeho postup, pretože nie je zrejmé, čo bolo predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/436/2010 a sp. zn. 14Er/878/2009 a aké konanie sa

viedlo pod registračným číslom exekučnej veci EX/3173/2010, pretože žiaden z citovaných spisov nebol
odvolaciemu súdu predložený.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v naznačenom smere a vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 OSP.

Musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a v
dôvodoch svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, takisto i
s námietkami uvádzanými odvolateľkou v podanom odvolaní. Bude potrebné ujasniť si predmet sporu,
čoho sa navrhovateľka domáha a z akého titulu, či už nebolo o jej nároku rozhodnuté, preskúmať
obidva exekučné spisy, najmä úverové zmluvy, rozhodcovské rozsudky a dať do súladu s požadovaným

nárokom navrhovateľky (návrhom). Pokiaľ súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania opätovne
dospeje k záveru, že je dôvod na vydanie rozhodnutia, jeho povinnosťou bude svoje rozhodnutie i právne
posúdiť a uviesť výklad právnej normy, podľa ktorej nárok navrhovateľky posúdil.

Odvolací súd pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku nemohol ho preskúmať, preto ho

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zrušil a vrátil na
nové konanie i naň nadväzujúce uznesenie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude znova
rozhodnúť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení s dostatočným odôvodnením. V novom
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.