Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214638
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715214638.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS
PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanému Z. L., H.. XX. XX. XXXX,
C. R. R. - R. Z., X. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 618,75,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 447,75 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 06.

04. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 70,27 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 10. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 618,75 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 13. 08. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 31. 03. 2014 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120140556 na čiastku 450,00 € za úrok vo výške 90 €, pričom si
veriteľ účtoval za poskytnutie úveru aj servisný poplatok vo výške 81 €. Zmluvou sa dlžník zaviazal
celkovú čiastku vo výške 621 € uhradiť v trinástich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných
splátkachvovýške2,25€,ktorépredstavovalisplátkyúrokuaďalejvpravidelných10mesačnýchsplátok
vo výške 61,43 €, z ktorých istina tvorila 73,26 % a úrok 13,55 %, a servisný poplatkov 13,19 % z
každej jednotlivej splátky. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až

do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný do dňa
spísania žaloby však uhradil žalobcovi len sumu 2,25 €, a to dňa 31. 03. 2014. Preto ho žalobca v
predžalobnej upomienke zo dňa 27. 08. 2014 upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 19. 09. 2014 žalobca žalovanému oznámil, že
celý dlh zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty sa stal splatným k 12. 08. 2014. Po zosplatnení
záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu aj s prílohami bola riadne doručená do vlastných rúk.

Vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa §

200ea O. s. p. súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 28. 01. 2016 vyhlásilverejne rozsudok bez nariadenia pojednávania, ktorého výrokovú časť rozsudku zachytáva písomné
vyhotovenie rozsudku.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho
spisu.

Súd zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej číslo bolo uvedené v žalobe, zistil žalobcom tvrdené
skutočnostiatotiž,ženajejzákladebolžalovanémudňa31.03.2014poskytnutýúvervovýške450€,za

úrokvovýške90€,servisnýpoplatokvovýške81€,ktorýsažalovanýzaviazalžalobcovisplácaťtak,ako
žalobca uviedol v žalobe, teda 13-timi splátkami, ktorých výška a zročnosť bola uvedená tak, ako tvrdil
žalobca. Priemerná RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch predstavovala
46,30 % ročne, avšak RPMN tohto úveru predstavovala 67,70 % ročne. Úver bol poskytnutý za celkový
úrok vo výške 20 % istiny a za servisný poplatok vo výške 18% istiny. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli aj obchodné podmienky, ktoré tvorili prílohu zmluvy.

V článku 2 týchto obchodných podmienok bol uvedený aj termín poslednej splátky úveru, čiže konečná
splatnosť úveru, ktorým bol 370-ty deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzavretia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaný bol na úhradu záväzku z tejto úverovej
zmluvyžalobcovizaplatilviacnežsumu2,25€,tedaprvúsplátku,ktorábolazročná10-tydeňpouzavretí
úverovej zmluvy.

O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že 27. 08. 2014 žalobca vyhotovil predžalobnú upomienku a ako výzvu

k úhrade dlžnej sumy, ktorou oznámil žalovanému, že jeho dlh ku dňu spísania upomienku činí 373,08
€ a žiadal žalovaného, aby svoj záväzok uhradil najneskôr do 5 dní od obdržania tejto výzvy, a to buď v
hotovostiobchodnémuzástupcovižalobcu,prípadedopokladnespoločnostialebonaúčettamuvedený.
Súčasne bol žalovaný upozornený, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní žalobca
právo a po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz.

Podľa podacieho poštového hárku mala byť táto predžalobná upomienka odosielaná ako doporučená
poštovázásielka,pričomžalobcaneprodukovaldôkaz,žetentojeholistbolskutočnepoštoužalovanému
doručený tak, ako to predpokladal článok 11 obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, totiž
žeby došlo k skutočnému doručeniu tohto listu žalovanému poštou prípadne, žeby žalovaný bol odoprel

prijaťdoručovanúpísomnosťalebo,žebymárneuplynulaúložnádobaprevyzdvihnutiezásielkynapošte
alebo, žeby sa nedoručená zásielka vrátila s poznámkou, že adresát sa odsťahoval alebo je neznámy.

Dňa 19. 09. 2014 vyhotovil potom žalobca list nazvaný ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“,
ktorým oznámil žalovanému, že jeho záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 120140556,

ktorú žalovaný uzavrel 31. 03. 2014, bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 12. 08. 2014
zosplatnený z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním. Tým sa stal splatný celý dlh žalovaného
vo výške 618,75 € a žalobca ho žiada bezodkladne zaplatiť buď na účet uvedený v oznámení alebo v
hotovosti do pokladne spoločnosti, alebo v hotovosti obchodnému zástupcovi žalobcu. Aj tento list bol
odosielaný podľa poštového podacieho hárku ako doporučená zásielka, avšak žalobca neprodukoval

dôkaz preukazujúci, žeby toto oznámenie bolo žalovanému skutočne doručené a ak áno, kedy sa
tak stalo, prípadne že sa zásielka z nejakého dôvodu, ktorý bol spomínaný v článku 11 obchodných
podmienok žalobcu, vrátila ako nedoručená.

Rovnako nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaný, či už v roku 2014 alebo neskôr ku dňu

vyhlásenia rozsudku, bol svoj dlh vo vzťahu k žalobcovi zaplatil.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v
celom rozsahu.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá vzhľadom na dátum jej uzavretia za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

Absencia platnej dohody o zročnosti splátok istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje potom v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere pre bežného
spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom stanovil termín zročnosti splátok spotrebiteľského úveru. Táto
nezrozumiteľnosť pre bežného spotrebiteľa podľa názoru súdu spôsobuje neplatnosť predmetných
dojednaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.

Spôsob splácania a z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru je totiž v zmluve vyjadrený tak, že k
zisteniu, kedy by mal byť úver splatený a kedy nastáva zročnosť jednotlivých splátok je možné dôjsť
len zložitým napočítavaním dní s prihliadnutím na deň kedy bola zmluva uzavretá. V kontexte s takým
napočítavaním, keď prvá splátka je zročná do 10 dní od uzavretia zmluvy, čo súd považuje za platne
dohodnutý termín zročnosti prvej splátky, a všetky ďalšie splátky sú zročné 30-ty deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky, termín zročnosti splátok sa v ďalších mesiacoch mení a posúva v závislosti od
počtu kalendárnych dní toho, ktorého mesiaca. Podľa presvedčenia súdu veriteľovi, teda žalobcovi nič
nebránilo uviesť presné termíny splatnosti jednotlivých splátok a v nadväznosti naň aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru s uvedením konkrétneho dňa kalendárneho roka.

Vzhľadomnaskutočnosť,žetakžalobca,ktorýpoužilformulárzmluvynímpredtlačenýneurobil,spôsobil
tým, podľa presvedčenia súdu, neplatnosť časti zmluvy, ktorá sa týka jej obligatórnych náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/, teda platného dojednania o zročnosti jednotlivých splátok, čo následne spôsobuje,
že údaj o tom v zmluve absentuje a táto skutočnosť spôsobuje, že poskytnutý úver je nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade, pri skutočnosti, že žalovanému bola poskytnutá reálne

suma 450 € a pri zohľadnení skutočnosti, že zaplatil na úhradu svojho záväzku len sumu 2,25 €,
dlh žalovaného vo vzťahu k žalobcovi predstavuje sumu 447,75 € (žalobcovi totiž nepatria úroky ani
dohodnuté poplatky, vzhľadom na to, čo bolo vyššie konštatované).

Súd preto žalobcovi na istine priznal len sumu 447,75 €.

Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, tak tento nárok nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy je výška
úrokovzomeškaniao5%bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 13. 08. 2014, od
ktorého žalobca žiadal úroky z omeškania priznať. Žalobca totiž neprodukoval dôkaz preukazujúci, žeby
bol žalovanému doručil výzvu na zaplateniu dlhu, ktorou žalovaného súčasne upozornil na možnosť

zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. a rovnako neprodukoval dôkaz, že žalovanému doručil
samotné oznámenie o zosplatnení dlhu.

Preto súd nemal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom, ktorý žalobca uviedol v
žalobe, a to do omeškania s úhradou celej dlžnej sumy ale mal za preukázané, že vzhľadom na končenú

splatnosť úveru 370-ty deň po uzavretí zmluvy bol žalovaný v omeškaní s úhradou celej požadovanej
sumy v 371. deň od uzavretia zmluvy. Týmto dňom podľa prepočtu súdu bol 05. 04. 2015 a 06. 04. 2015
bol prvým dňom kedy bol žalovaný v omeškaní s úhradou celej sumy, ktorú súd žalobcovi ako dôvodnú
priznal. Preto súd úroky z omeškania priznal až od tohto dňa a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol.

K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky len 0,05 %, z čoho
vyplýva, že úroky, ktoré žalobca môže požadovať predstavujú 5,05% ročne.Vo zvyšku uplatneného nároku preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže žalobca nebol v konaní plne

úspešný súd mu náhradu trov konania pomerne krátil v závislosti od pomeru jeho úspechu a neúspechu
v spore. Žalobcovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 37
€ a trovami právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú
tvorenéodmenouprávnehozástupcužalobcuza2úkonyprávnychslužiebpo39,84€,režijnéhopaušálu

za 2 úkony právnych služieb po 8,39 € a 20 % DPH, a spolu predstavujú sumu 115,75 €. Spolu trovy
konania vzniknuté žalobcovi predstavujú sumu 152,75 €. V porovnaní s priznanou istinou oproti istine
žalovanej nárok priznaný žalobcovi na istine predstavuje len približne 73 % celkovo uplatneného nároku,
teda v rozsahu 27 % celkovo uplatneného nároku bol žalobca neúspešný. Čistý úspech žalobcu potom
predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, a predstavuje 46 % celkovo uplatneného nároku.
Preto súd žalobcovi priznal len 46 % účelne vynaložených trov konania, teda 46 % zo sumy 152,75 €,

čo potom predstavuje 70,27 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.