Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208694
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: B. Z.

M., F..M.., K. XX, XXX XX Ž.R., R.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Y. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX/
XXX, XXX XX O., o zaplatenie 4 523,08 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4 452,50 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 4 235,26 eur od 30.06.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 4 235,26 eur,

nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,86 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,72 eur, úroku vo
výške 15,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4 235,26 eur od 30.06.2015 do zaplatenia, úrokov z
omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 4 235,26 eur a nezaplatených úrokov 217,24 eur od
30.06.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 254,- eur.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.11.2013 úverovú zmluvu

Č..XXXXXXXXXXXXXXXX. V zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4 900,-
eur, ktorý sa žalovaný zviazal splatiť v 72 anuitných splátkach vo výške 106,79 eur, pri fixnej úrokovej
sadzbe do splatnosti 15,90% ročne a RPMN vo výške 19,77%. Termín splatnosti prvej splátky bol
dohodnutý na deň 27.12.2013 a splatnosť úveru na deň 25.11.2019. V rámci základných podmienok bol
dohodnutý aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,62 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - úverovou zmluvou
Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX, výpisom z účtu, výzvou na predčasné splatenie úveru, upomienkou,
Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s., sadzobníkom poplatkov a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.11.2013 úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. zák. č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka poskytne klientovi peňažné prostriedky
formousplátkovéhobezúčelovéhoúveruzapodmienokuvedenýchvúverovejzmluveavoVšeobecných
obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. ( ďalej aj „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť.V zmysle úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4 900,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazala splatiť v 72 anuitných splátkach vo výške 106,79 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti

15,90% ročne a RPMN vo výške 19,77%. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň
27.12.2013 a splatnosť úveru na deň 25.11.2019.

V zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy, podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania úrokovej
sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP.

Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri
úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to až do jej
zaplatenia. Sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne ( čl. 4
bod 4.3 a 4.4 zmluvy).

Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovanému bol dňa 22.11.2013 poskytnutý úver vo výške 4 900,-
eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 245,- eur. Žalovaný tak čerpal úver z úverového účtu
vo výške 4 655,- eur.

Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.06.2015 žalobca žalovanému

oznámil, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, nakoľko žalovaný neplnil podmienky úverovej
zmluvy podpísanej dňa 22.11.2013 a vyzval ho, aby jednorázovo uhradil banke celú zostávajúcu sumu
úveru vo výške 4 491,15 eur. V zmysle platného Sadzobníka poplatkov Prima banka Slovensko, a.s je
tátovýzvaspoplatnenásumou30,-Eur.Tedamaluhradiťcelýdlhvovýške4521,15eurspríslušenstvom
najneskôr do 09.07.2015. Zároveň bol žalovaný upozornený, že uvedený dlh sa denne úročí a rastie.

V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s.
účinných od 07.12.2013 ( ďalej len „ VOP“) Prima banka Slovensko, a.s. vydáva v súlade s právnymi
normami platnými na území Slovenskej republiky tieto VOP, ktorými upravuje vzťahy medzi bankou a
klientmi.

Podľa čl. V. bod 1 VOP, ustanovenia článku V. týchto VOP upravujú podmienky a právne vzťahy v
súvislosti s poskytnutím úveru, ktorý je spotrebiteľským úverom s výnimkou úveru formou povoleného
prečerpanianaúčte,ktorýjeupravenývčl.III.časťT.týchtoVOP.Špecificképodmienky úverustanovuje
úverová zmluva uzatvorená medzi bankou a klientom.

Anuitnásplátkajerovnomernásplátkaúveruzahŕňajúcasplácaniepríslušnejčastiistinyiúrokumesačne
vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka bude vykonaná v termíne uvedenom
v úverovej zmluve. Čerpanie úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe
žiadosti o poskytnutie úveru po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a

to jednorázovo na úverový účet. V tento deň sa poskytnutá časť prostriedkov začína úročiť ( čl. V. bod
3 VOP).

Vzmyslečl.V.časťA.bod3VOP,posplnenípodmienokstanovenýchvúverovejzmluveposkytnebanka
klientovi na úverový účet peňažné prostriedky formou úveru, a to jednorazovo do výšky stanovenej v

úverovej zmluve. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo ako bezúčelový.

Peňažné prostriedky poskytnuté bankou sa začínajú úročiť v deň čerpania úveru. Banka je oprávnená
uskutočniť zmenu úrokovej sadzby v prípade , že dôjde k zmene miery rizika klienta, k zmene úverovej
politiky banky, k zmene právnych predpisov, k zmene refinančných nákladov a/alebo k zmene vývoja

na medzibankovom trhu a z dôvodov, z ktorých je banka oprávnená meniť tieto VOP ( čl. V. časť C bod
1 a 2 VOP).

Podľa čl. V. časť D bod 1 VOP, splácanie úveru klientom je vykonávané formou anuitných splátok vo
výške uvedenej v úverovej zmluve, pričom posledná splátka vo výške zostatku úveru s príslušenstvom

musí byť vykonaná najneskôr do dňa splatnosti úveru.V čl. V. časť F bod 2 písm. i) VOP je uvedené, že banka má právo požadovať od klienta sankčné platby
( úroky z omeškania, zmluvné pokuty za omeškanie, poplatky za upomienky- výzvy, pokuty za porušenie
zmluvných podmienok).

Podľa čl. V. časť I bod 1 VOP, v prípade, že klient nezaplatí splátku úveru alebo akýkoľvek iný peňažný
záväzok voči banke vyplývajúci z úverovej zmluvy včas a dostane sa tak do omeškania s ich splatením,
banka má právo požadovať úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za omeškanie v zmysle úverovej
zmluvy, a to od prvého dňa omeškanie klienta s úhradou jeho záväzku v zmysle úverovej zmluvy, resp.

VOP.

Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok, banka je oprávnená a) žiadať splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom, b) požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia úveru, c) uplatniť zvýšenie úrokovej
sadzby, ak je to dohodnuté v úverovej zmluve, d) požadovať pokutu za porušenie zmluvných podmienok
v zmysle Sadzobníka poplatkov, e) zastaviť čerpanie akéhokoľvek úveru z banky. Sankcie uvedené v

úverovej zmluve a v tomto článku VOP môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne (čl. V. časť I bod
2 a 3 VOP).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonaje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Vzmysle§3naradeniavzneníúčinnompo31.1.2013výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za
stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca listom zo dňa 29.06.2015

vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do
09.07.2015.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa úverovej zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4 235,26 eur.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4 900,- eur, pričom žalovaný si neplnil
svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť

istinu vo výške 4 235,26 eur.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
15,90% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2013 )
činila úrok 10,31% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom

prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých
prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver
poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.

Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania . Ide
pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže žalobca pristúpil k
predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo
dojednané.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu
medzi účastníkmi konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k spoplatneniu celého úveru ku dňu 29.06.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd
dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 29.06.2015, potom už nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania. obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn.. 3Co/85/2013 zo

dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru do splatnosti
úveru vo výške 217,24 eur a vo zvyšnej časti úrok vo výške 15,90% ročne z nezaplatenej istiny od
30.06.2015 do zaplatenia zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal nárok na nezaplatené sankčné poplatky vo výške 7,86 eur ani úrok z omeškania
2,72 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom

konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní
práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi

nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na sankčné
poplatky a poplatkov za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu
s príslušenstvom zamietol.

Žalovanásasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostaladoomeškania,pretojusúdzaviazalzaplatiťaj
úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa spísania žaloby t.j. odo dňa 25.08.2015 do zaplatenia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Z uplatnenej istiny spolu príslušenstvom vo výške 4 523,08 eur bolo žalobcovi priznaných 4 452,50 eur.

Žalobcov úspech tak predstavoval 99% a neúspech 1 %.

Keďžežalobcovivzniklitrovykonanialenvsúvislostisozaplatenýmsúdnympoplatkomzažalobnýnávrh
v sume 254,- eur, súd priznal žalobcovi náhradu iných trov konania v tejto sume.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou dňa 12.01.2016

JUDr. Martin Kopina

samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Helena Šimková
vyšší súdny úradník