Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/402/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230921
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114230921.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ U. R., U. XX, J., 2/
F. F., R. G. P. XX J., 3/ A.. B. S., U. XX, J., 4/ E. V., U. XX, J., 5/ D. F., bytom U. XX, J., J., 6/ A.. H. L.,
U. XX, J., proti žalovanému: Spravbytkomfort a.s. Prešov, Volgogradská 88, Prešov, IČO: 31718523, v
konaní o zaplatenie 5.483,97 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2014 sa pôvodní žalobcovia domáhali na žalovanom
zaplatenia spoločne a nerozdielne škody vo výške 5.483,97 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe spotrebiteľskej zmluvy o výkone správy uzavretej
podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa dodávateľ žalovaný
zaviazal žalobcom - majiteľom bytov na U. ulici č. XX C. XX Y. J. vykonávať správu a údržbu ich
majetku a plniť požiadavky a rozhodnutia vlastníkov bytov, ktoré im umožňuje zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.
V zmysle uvedenej zmluvy a príslušných právnych ustanovení správca má ako jednu zo základných
povinností vykonávať správu domu tak, aby boli uspokojené všetky potreby a rozhodnutia vlastníkov
bytov, ktoré spadajú do kompetencie správcu. V rámci týchto kompetencií vypísal správca dňa 18.5.2012
v čase od 18,00 hod. do 19,00 hod. písomné hlasovanie, ktorým sa určili povinnosti dodávateľa správy
a údržby pri obnove ich bytového domu.
Písomné hlasovanie obsahovalo 11 otázok, ktoré boli jednotlivo schválené nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov bytov, čo pre dodávateľa správy a údržby znamenalo, že je povinný na základe týchto
výsledkov bezodkladne konať. Od dňa 25.5.2012 nastala účinnosť tohto hlasovania nakoľko na tunajšom
súde nebolo podané žiadne odvolanie. Zrealizovaných bolo z dôvodu zanedbania povinnosti dodávateľa
správy a údržby len 10 z jedenástich úloh. Povinnosť daná dodávateľovi správy a údržby k otázke č.
4 bola dodávateľom hrubo zanedbaná a tým im vznikla škoda vo výške 5.483,97 eur. V spotrebiteľskej
zmluve so správcom sa v čl. 3.1.c a povinnostiach správcu uvádza, že správca je povinný dbať na
ochranu práv vlastníkov bytov a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými. Správca v ich bytovom
dome nesporne nesplnil svoje povinnosti. Poukázali na to, že hydraulické vyregulovanie vykurovacej
sústavy (ďalej len HRV) malo byť ukončené do konca roka 2013, čo bolo dané zákonom, ale zákon
sa zmenil a vznikol posun nakoniec roka 2015. Dodávateľ prác (správca) zastavil všetky práce na
HRV, alebo splnením úlohy z písomného hlasovania by prišiel o zisk na čas do konca roka 2015. Tým
dodávateľ úmyselne zanedbal plnenie svojich právnych povinností a preto žalobcom vzniklo právo na
náhradu škody. Poukázali na to, že správca neplnením si svojich povinností preukázateľne spôsobil
škodu, tak im vzniklo právo na náhradu celej škody. Podľa zákona o vlastníctve bytov správca zodpovedá
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo
nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona, alebo zo zmluvy o výkone správy.
Pri propagácii zateplenia a HRV správca vydal mnohostranový dokument, kde samostatne garantoval
šetrenie financií do 20 % pri zateplení a samostatne garantoval 20 % pri realizácii HRV. K šetreniu financií
z dôvodu zateplenia bytového domu došlo, ale zanedbaním realizácie HRV formou „produktu VII.“,
ktorý vzišiel z úspešného písomného hlasovania sa garantované šetrenie financií neuskutočnilo, čím im
vznikla vymáhaná škoda vo výške 5.483,97 eur. Správca po úspešnom písomnom hlasovaní mal začať
vykonávať zmapovanie skutočného stavu ústredného kúrenia, ktoré bolo súčasťou odsúhlaseného
„produktu VII“. v bode a/, tým konaním správcu sú presvedčení, že úloha pre dodávateľa správy a údržby
z otázky č. 4 úspešného hlasovania sa realizuje a ďalšie organizovania písomných hlasovaní o HRV
pracovníkmi správcu brali, ako ich osobný prieskum nálad vlastníkov bytov. Výpočet vzniknutej škody
bol vykonaný na základe ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu v oboch vchodoch
jedná sa o 6 bytov s rozlohou 52 m2 so škodou na 1 byt v roku 2012 v sume 86,48 eur, v roku 2013
v sume 178,10 eur a v roku 2014 v sume 178,10 eur, spolu v sume 2656,08 eur, 3 byty s rozlohou 54
m2 so škodou na 1 byt v roku 2012 suma 89,80 eur, v roku 2013 v sume 184,97 eur a v roku 2014 v
sume 184,97 eur, spolu v sume 1.379,12 eur a 3 byty s rozlohou 66 m2 so škodou na 1 byt v roku 2012
v sume 107,55 eur, v roku 2013 v sume 187,67 eur a v roku 2014 v sume 187,67 eur v sume 1.448,67
eur vo vchode č. XX C. Č.. XX na U. ulici v J.. Ostatné vchody v bytovom dome o vymáhanie škody
neprejavili záujem.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a uviedol, že je správcom bytového domu na ulici U., čísla XX - XX
Y. J. v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov a na základe podpísanej zmluvy o výkone správe bytového domu. žalovaný namietal príčinnú
súvislosť ktorá mala údajne vzniknúť medzi porušením jeho povinností a spôsobenou škodou, pretože
zo žalobného návrhu táto súvislosť nebola dostatočne preukázaná. Rovnako považoval za nedostatočne
odôvodnenú výšku náhrady spôsobenej škody, pretože z predložených listín nebolo možné túto
škodu hodnoverne preukázať. Žalovaný poukázal nato, že zák. č. 476/2008 Z.z. o energetickej
efektívnosti nadobudol účinnosť dňom 1.1.2009 a platil do 30.11.2014. Počas svojej existencie bol
3 krát novelizovaný zákonmi č. 136/2010 Z.z., 251/2012 Z.z. A č. 69/2013 Z.z.. Podľa ustanovenia
§ 17 zákona č. 476/2008 Z.z. bol vlastník budovy žalobcovia povinný si plniť úlohy vyplývajúce z
ustanovenia § 6, ods. 1 v termíne do 31.12.2013. Zákonom č. 69/2013 Z.z. sa tento termín predĺžil do
31.12.2015. Základnou úlohou bolo zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu budove
vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov
teplonosnej Látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných
miestnostiach s trvalým pobytom osôb, zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej
vody. Vzhľadom na vyššie uvedenú legislatívu boli žalobcovia už v roku 2009 informovaný žalovaným o
spomínaných povinnostiach. Na odberné miesto, z ktorého je dodávané teplo a teplá voda pre žalobcov,
bol napojený celý bytový dom U. ulica č. XX C. XX a tiež bytové domy na ulici O. F. Č.. X a Č. C.
Č.. XX v J.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné pre dosiahnutie technickej efektívnosti
hydraulického vyregulovania vykonať vyregulovanie všetkých napojených domov. Bytové domy O. F.
Č.. X a Č. C. Č.. XX odsúhlasili v máji v roku 2012 realizáciu hydraulického vyregulovania a spôsob
financovania prostredníctvom splátkového kalendára za obdobie štyroch rokov. Vlastníci v bytovom
dome U. Č.. XX C. XX taktiež odsúhlasili v rovnakom čase ten istý postup, avšak v konečnom dôsledku
sa nepristúpilo k samotnej realizácii diela, pretože v písomnom hlasovaní v máji 2012 nebola uvedená
cena za hydraulické vyregulovanie sústavy. Neskôr práve žalobcovia prišli s vlastnou iniciatívou výlučne
pre vchody č. XX C. XX, ktorá však nenašla pochopenie u zvyšnej časti bytového domu na ulici U.
Č.. XX C. XX Y. J.ove. Žalovaný pritom môže konať len to, k čomu ho splnomocnila vlastníci v dome,
pričom sa koná vždy k zmene a na účet vlastníkov bytového domu. Žalovaný súčasne vzniesol námietku
premlčania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi, a to návrhom,
plnomocenstvom, oznámením o písomnom hlasovaní, označením o produkte č. 7, odpoveďou na list zo
dňa 30.9.2013, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu, vyúčtovaním nákladov spojených s
užívaním bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu
za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, zmluvou o výkone správy, stanoviskom žalovaného, výsledkami
písomného hlasovania, výsledkami písomného hlasovania zo dňa 18.5.2012, programom písomného
hlasovania, zápisnicou zo dňa 18.10.2012, prezenčnou listinou, vyhlásením overovateľov a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Súd z predložených listinných dôkazov mal zistené, že žalovaný je správcom bytového domu na ulici U.
Č.. XX C. XX Y. J. v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších právnych predpisov na základe písomnej zmluvy o výkone správy bytového domu.
Z výsledkov písomného hlasovania zo dňa 18.5.2012 mal súd zistené, že predmetom písomného
hlasovania bolo v bode č. 4 - odsúhlasenia realizácie hydraulického vyregulovania sústavy ústredného
kúrenia prostredníctvom produktu za tento bod hlasovalo 25 hlasov proti 4 hlasy a neplatný bolo 11
hlasov, konštatované bolo, že návrh bol prijatý nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, výsledky
písomného hlasovania boli vyhotovené dňa 25.5.2012.
Podľa oznámenia o písomnom hlasovaní zo dňa 11.5.2012 programom písomného hlasovania na dňa
18.5.2012 v bode 4. bolo: "Odsúhlasenie realizácie hydraulického vyregulovania sústavy ústredného
kúrenia prostredníctvom produktu VII.".
Podľa hlasovacieho lístka v bode 4 bolo konkrétne uvedené "odsúhlasenia realizácie hydraulického
vyregulovania sústavy ústredného kúrenia, prostredníctvom produktu". Bez uvedenia ceny tohto
produktu.
Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici U. č. XX C.
XX zo dňa 18.10.2012 mal súd zistené, že prítomní vlastníci bytov podľa prezenčnej listiny (č.l.sp. 55 až
56) boli oboznámení s podmienkami realizácie hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia
v dome prostredníctvom produktu CP - produkt VII., pre 2 rúrkovú vykurovaciu sústavu ústredného
kúrenia bytového domu O. F. Č.. X, U. Č.. XX - XX, Č. C. Č.. XX, s tým že bol označený predmet
produktu, dodávky a práce, ktoré neboli predmetom produktu, stanovená bola cena produktu, uvedené
boli príklady splátok vlastníka, a príklady úspor tepla a splátok za produkt porovnanie, návratnosť,
prínosy, záruky s poznámkou o povinnosti udržiavať HRV vykurovaciu sústavu a vybaviť každý tepelný
spotrebič automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky, čiže termostatickým ventilom, tým, že
uvedené vyplýva zo zákona č. 476/2008 a to § č. 6 ods. 1 písm. a/, každému vlastníkovi, respektíve
správcovi veľkej budovy s úžitkovou plochou nad 1000 m2 uvedený bol aj termín splnenia tejto povinnosti
podľa § 17 ods. 4 do 31.12.2013. Súčasne v zápisnici z tejto schôdze bolo konštatované, že vzhľadom
tomu, že na tejto domovej schôdzi nebola prítomná nadpolovičná väčšina vlastníkov a nebytových
priestorov, odsúhlasenie vyregulovania tepelnej sústavy a montáže pomerových meračov tepla formou
produktu bude riešenie písomným hlasovaním.
Následne v zmysle tejto schôdze vlastníkov bytov bolo vykonané písomné hlasovanie dňa 18.11.2012
od 18,00 hod do 20,00 hod spoločných priestorov bytového domu, ktorého predmetom malo byť
odsúhlasenia realizácia financovania hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia v
bytovom dome U. Č.. XX - XX prostredníctvom " produktu "SPRAVBYTKOMFORT a.s., Prešov, s
dodávkou termostatických ventilov (TRV) a osadením pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov
(PRVN) na každé vykurovacie teleso v byte náklad na 1 kus vykurovacieho telesa 3,42 eur/mesiac s
dobou splácania 48 mesiacov bez zvyšovania ceny. Podľa vyhlásenia overovateľov z tohto písomného
hlasovania, za odsúhlasenie hlasoval 1 hlas, proti hlasovalo 7 hlasov a nehlasovalo 32 hlasov.
Konštatované teda bolo, že návrh nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v
bytovom dome. Súčasťou vyhlásenia overovateľov písomného hlasovania bolo, že vzhľadom na
výsledok písomného hlasovania, správca bytového domu nemôže v dome zabezpečiť realizáciu HRV
ani montáž TRV na vykurovacích telesách bytoch a touto skutočnosťou dochádza zároveň aj tomu, že
nebude splnené ustanovenie zákona č. 476/2008, § 6 ods. 1 a/, ktoré je potrebné splniť do konca roku
2013, zároveň na základe tohto písomného hlasovania nemal správca realizovať ani HRV v bytových
domoch O. F. Č.. X a Č. C. Č.. XX, ktorý mal jej realizáciu HRV odsúhlasenú, nakoľko vykurovacie
rozvody týchto domov boli spoločné.
Pôvodná žalobkyňa v 1.rade U. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že hlasovanie dňa 18.5.2012 sa
uskutočnilo a uviedla, že označenie produktu č. VII. k dispozícii bol v bytovom dome od 17.4.2012 a
taktiež im bola známa cena tohto produktu 3,42 eur. Pokiaľ ide o ohlasovanie opakované vykonané dňa
18.10.2012, potvrdila, že mala vedomosť o tom, že ide o opakované hlasovanie z toho dôvodu, že za
vykonanie regulácie už boli stanovené konkrétne ceny.
Žalobca v 4.rade uviedol, že informácie o produkte neboli poskytnuté každému vlastníkovi bytov, tento
bol však vyvesený v tom ktorom pochodí bytového domu.
Podľa § 6 zákona č. 182/1993 Z.z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase
hlasovania vlastníkov bytov (ďalej len zák. o vlastníctve bytov)
(1) Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej
len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
(2) Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.
(3) Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom
dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
(4) Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.
Podľa § 8 zák. o vlastníctve bytov
(1) Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete
podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť
vykonávaná len podľa tohto zákona.
(3) Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje.
Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky
fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov
správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom
v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými
prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného
zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov
nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou
spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v
prospech tretích osôb.
(5) Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v
dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo
zo zmluvy o výkone správy.
Podľa § 8b zák. vo vlastníctve bytov
(1) Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom.
(2) Pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na
kalendárny rok,
i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie
pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome,
j) podať návrh na exekučné konanie,
k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o
výkone správy a s týmto zákonom.
(3) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké
sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný
riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere
dodávateľa.
Podľa § 14 zák. o vlastníctve bytov
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo
nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
právnych predpisov O.s.p., sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v
ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. l OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je
dotknutá.
Podľa § 442 ods.1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.
Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady, spojené s liečením.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne a za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak
ide o škodu na zdraví.
Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a
kto ich spáchal.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
t..j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.
Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že žalovaný porušil vyplývajúce zo zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v dôsledku ktorých neplnenia alebo nedostatočného plnenia
by vznikla žalobcom škoda.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 18.5.2012 sa uskutočnilo písomné hlasovanie
vlastníkov bytov na U. ulici č. XX C. XX, ktorého predmetom bolo okrem iného aj odsúhlasenie
realizácie hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia prostredníctvom produktu VII.
Uvedené hlasovanie bolo úspešné. Z obsahu predmetného hlasovania však nie je možné zistiť, za
akých podmienok bola odsúhlasená realizácia hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov tak samy riadne neučili podmienky, ktoré správca by bol povinný
rešpektovať pri realizácii hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia. Naopak, pokiaľ by
za daného stavu správca bytového domu vykonal realizáciu hydraulického vyregulovania bez určitého
vyjadrenia ceny, ktorú by takto odsúhlasili vlastníci bytov, porušil by svoje povinnosti. Následne opätovne
v októbri v roku 2012 bolo vykonané písomné hlasovanie vlastníkmi bytového domu už za riadnych
podmienok, na ktorom hlasovaní sa však vlastníci dotknutých bytov a nebytových priestorov nezúčastnili,
resp. hlasovali proti a správca bytového domu tak bez tohto súhlasu nemohol vykonať realizáciu
hydraulického vyregulovania sústavy ústredného kúrenia.
Podľa názoru súdu v ďalšom žalobcovia nepreukázali ani predpoklad zodpovednosti za škodu, a to
existenciou škody, pokiaľ ide o vyčíslenie tejto škody je potrebné uviesť, že nepostačuje len ich tvrdenie
v tom, že škoda vznikla v rozsahu 20 %, s odkazom na propagáciu zateplenia a HRV v takzvanom limite
šetrenia financií.
Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia, na ktorých ležalo dôkazné bremeno
preukázať súdu, aké povinnosti mal žalovaný porušiť, existenciu škody a navyše skutočnosť, že práve
porušením povinnosti žalovaným došlo k vzniku škody na ich strane, tieto skutočnosti nepreukázali.
V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p. ), sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení;
ale len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak účastník navrhne
vykonať dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd potom
nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci významné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností
podstatných pre zistenie skutkového stavu veci. Súd nie je viazaný návrhom účastníka na vykonanie
dokazovania, nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie vecou
účastníkov konania.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobcovia sa vytýčeného pojednávania dňa 15.12.2015
ani nezúčastnili, hoci o jeho termíne mali vedomosť čo mal súd preukázané.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi
konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav
zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov.
Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. l O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa tohto
ustanovenia O.s.p. súd mal žalobca právo na náhrad trov konania, ktoré si však neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.