Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210359
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112210359.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci žalobcu: Ing. Roman

Hupko-Tlačiareň R&H Labels, Bulharská 37/D, Trnava, IČO: 33 555 010, zastúpený: JUDr. Tibor Sanák,
advokát, Nám. SNP č. 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ B.. D. G., E. XXXX, R.Á. U. R., 2/ B.. N. I., G. XXX,
3/ B.. I. I., G. XXX, 4/ B.. H. E., A. XXX, 5/ G.. K. T., U. T. XX, F., 6/ G. E., A. XXX, všetci zastúpení: Mgr.
Tomáš Baštic, advokát, Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 33.581,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 073,56 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 9 073,56 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní 2 a 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9 073,56 Eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 073,56 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaní 4, 5 a 6 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9 073,56 Eur spolu s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 073,56 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

V. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
1 k povinnosti zaplatiť mu 9.184,46 Eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 27.02.1999 až do
zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, žalovaného 2 a 3 k povinnosti zaplatiť mu 9.184,46 Eur
spoločne a nerozdielne spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 27.02.1999 až do zaplatenia

do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, žalovaného 4 a 5 (žalovaná 5 pri podaní žaloby: H. E.) k povinnosti
zaplatiť mu 9.184,52 Eur spoločne a nerozdielne spolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania od
27.02.1999 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, ďalej všetkých žalovaných k povinnosti
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.027,97 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od
26.01.2012 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.1998, ktorej vklad bol povolený na
Okresnom úrade v F., katastrálnom odbore pod V-503/99 dňa 31,03-1999, ako súkromný podnikateľ
odkúpil od žalovaných podiely v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F., zapísanej na LV č.
XXXX ako parc.č. 8631/1 vo výmere 1491 m2 - zast. plocha, a to od B.. D. G. podiel 1/3, od manželov B..N. I. K. B.. I. I. podiel 1/3 a od manželov B.. H. E. K. D. H. E. podiel 1/3 v predmetnej nehnuteľnosti a to
za kúpnu cenu 820.050,- Sk (27.220,67 Eur). Kúpna cena bola stanovená v zmysle znaleckého posudku
B.. C. N., č. 192/1998, zo dňa 12.11.1998 a v zmysle kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že kúpna cena vo

výške 820.050,- Sk bude vyplatená predávajúcim v dvoch splátkach, prvá splátka vo výške 420.050,- Sk
do 31.01.1999 a druhá splátka vo výške 400.000,- Sk do 28.02.1999. V zmysle pokladničných dokladov
V-44 zo dňa 02.02.1999 a V-94 zo dňa 26.02.1999 vyplýva, že B.. D. G. žalobca vyplatil kúpnu cenu
vo výške 276.691,- Sk (9.184,46 Eur), ďalej v zmysle pokladničných dokladov V-45 zo dňa 02.02.1999
a V-95 zo dňa 26.02.1999 vyplýva, že B.. N. I. žalobca vyplatil kúpnu cenu vo výške 276.691,- Sk

(9.184,46 Eur) a v zmysle pokladničných dokladov V-46 zo dňa 02.02.1999 a V-96 zo dňa 26.02.1999
vyplýva, že B.. H. E. žalobca vyplatil kúpnu cenu vo výške 276.693,- Sk (9.184,52 Eur). Pri súčte
súm uvedených na výdavkových dokladoch vyplýva, že žalobca zaplatil predávajúcim celkovo sumu
830.075,- Sk (27.553,44 Eur) čiže o 10.025,- Sk (332,77 Eur) viac, než je uvedená kúpna cena v kúpnej
zmluve (820.050,- Sk). Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010, č.k. 25Cbi/3/2008-230
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.05.2011, č.k. 21CoKR/24/2010 - 306 súd

zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, v rámci ktorej sa domáhal vylúčenia
nehnuteľnostízapísanýchnaSprávekatastra,naLVč.XXXXakoparc.č.8631/1-zast.plochyanádvoria
o výmere 993 m2, parc. č. 8631/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 455 m2, parc. č. 8631/4 -
zast. plochy a nádvoria o výmere 16m2, parc. č. 8631/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2,
zo súpisu majetku podstát úpadcu v zmysle § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň bol

zaviazaný zaplatiť žalovanému G.. B.. D. L., E. Ú. F. K. Q., Š. H. L., B.: XX XXX XXX, zastúpený G..
K. E., advokátkou trovy konania, a to prvostopňové vo výške 1.837,70 Eur a druhostupňové vo výške
810,27 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu. Podstata problému spočívala v tom, že od žalovaných
žalobca kupoval vyššie uvedenú nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXXX, parc. č. 8631/1 vo výmere
1491 m2- zast. plocha za 820.050,- Sk, kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.1998, kupoval ju od nevlastníkov,

a teda kúpna zmluva bola absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. od samého
začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby vôbec nebola uzavretá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 10.06.2011 a vykonateľnosť dňa 14.06.2011. V dôsledku tohto rozsudku sa stal úpadca Trnavské
automobilovézávody,š.p.vkonkurzesosídlomTrnava,IČO:00009199,výlučnýmvlastníkomsporných
nehnuteľností,ktoréžalobcakúpnouzmluvouodžalovanýchkúpil.NazákladevýzvyG..K.U.E.,žalobca

jej zaplatil trovy konania spolu 2.647,97 Eur a jeho právnemu zástupcovi v konaní č.k. 25Cbi/3/2008
sumu 3380 Eur, a to na základe faktúry č. 9037 zo dňa 27.04.2010 sumu 1.000 Eur a na základe faktúry
č.93078zodňa13.07.2010sumu2.380Eur.Vsúvislostisabsolútneneplatnouvyššieuvedenoukúpnou
zmluvou si žalobca uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny od žalovaných a to titulom bezdôvodného
obohatenia a tiež nárok vo výške 6.027,97 Eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej

súvislostiskonanímžalovanýchpriuzavretíkúpnejzmluvyzodňa24.11.1998.Listomzodňa30.12.2011
vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie príslušných súm v zmysle príjmových dokladov vrátane úrokov
z omeškania a poskytol im lehotu na zaplatenie do 25.01.2012. Opakovane ich vyzval listom zo dňa
14.02.2012 a poskytol im lehotu do 24.02.2012. Na záver uviedol, že voči žalovaným sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia pre plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Podľa jeho názoru žalovaní

tiež porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998,
vznikla mu v príčinnej súvislosti v konaní Okresného súdu Trnava, sp. zn. 25Cbi/3/2008, pri bránení
svojho vlastníckeho práva škoda, ako reálna ujma na majetku, v dôsledku toho, že bol vzhľadom na
rozhodnutie, zaviazaný zaplatiť trovy konania G.. B.. D. L. a tiež zaplatil sumu 3.380 Eur svojmu
právnemu zástupcovi za zastupovanie v naposledy označenom konaní. Úroky z omeškania pri vrátení

kúpnej ceny si uplatnil odo dňa 27.02.1999 dôvodiac, že dňa 26.02.1999 došlo k úplnému zaplateniu
kúpnej ceny. Pri náhrade škody považoval žalobca za prvý deň omeškania deň 26.01.2012, nakoľko
boli vyzvaní prvýkrát k náhrade škody listom zo dňa 30.12.2011, aby v lehote do 25.01.2012 zaplatili
mu sumu 6.027,97 Eur.

K návrhu sa vyjadrili žalovaní 1 - 4 (pôvodne žalovaná 5 B.. H. E. dňa XX.XX.XXXX zomrela) tak, že
žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že Okresný
súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cbi/3/2008 a Krajský súd v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 21CoKR/24/2010 posudzoval neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 ako otázku

predbežnú a nie ako otázku meritórnu. Okolnosťami vylučujúcimi zaradenie nehnuteľnosti do súpisu
majetku patriaceho do konkurznej podstaty bola existencia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti
na základe vydržania. Postup správcu konkurznej podstaty ale aj rozhodnutie Okresného súdu vo veci
sp. zn. 25Cbi/3/2008 zo dňa 27.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave považujú zanezákonné. Zároveň vzniesli námietku premlčania odôvodňujúc ju tak, že objektívna lehota uplynula
najneskôr v roku 2002, keďže v roku 1999 žalobca im poskytol poslednú tranžu splátky kúpnej ceny.
Upozornili na to, že námietka premlčania je dôvodná a nič na tom nemôže zmeniť ani dikcia § 107 ods.

3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca sa nedomáha vrátenia plnenia zo synalagmatického vzťahu.
Podľaichnázorutotoustanoveniemázacieľzabezpečiťvyváženosťavylúčiťneprípustnúnevyváženosť
v právnych vzťahoch a v tejto veci by táto neprípustná vyváženosť nastala, ak by súd žalobe vyhovel a
nepripustil by námietku premlčania. Podanou žalobou sa žalobca domáha iba vydania bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho v úhrade kúpnej ceny bez toho, aby zároveň sledoval naplnenie povinnosti

upravenej v § 457 Občianskeho zákonníka (každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal). A teda splnenia záväzku sa môže domáhať len ten, kto sám
už plnil alebo prinajmenšom je pripravený svoj záväzok voči druhému splniť a zároveň s uplatnením
svojho práva vracia alebo aspoň ponúka vrátenie toho čo prijal. Pre prípad iného názoru súdu žalovaní
si vyhradili vzájomným návrhom uplatniť bezdôvodné obohatenie proti žalobcovi, ku ktorému došlo u
neho v dôsledku užívania predmetnej nehnuteľnosti po dobu 12 rokov. K nároku na náhradu škody vo

výške 6.027,97 Eur uviedli, že z ich strany nebola porušená žiadna právna povinnosť a už vôbec nie tzv.
prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka.

Na základe tohto vyjadrenia potom žalobca vo svojom podaní zo dňa 27.09.2012 a 31.12.2012 uviedol,

že platným dôvodom zamietnutia jeho žaloby o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku podstát
úpadcu v zmysle § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol záver súdov o neplatnosti rozhodnutia
o privatizácii časti majetku Trnavské automobilové závody š.p. Trnava z roku 1992 a tak právoplatným
rozhodnutím súdov v tejto veci sa vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Správe katastra, na LV
č. XXXX ako parc.č. 8631/1 - zast. plochy a nádvoria o výmere 993 m2, parc. č. 8631/3 - zast.

plochy a nádvoria o výmere 455 m2, parc. č. 8631/4 - zast. plochy a nádvoria o výmere 16m2, parc.
č. 8631/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2, stal úpadca Trnavské automobilové závody
š.p. v konkurze. Jednalo sa len o zmenené parcelné čísla v dôsledku rozdelenia a prečíslovania
pôvodnej jednej parcely č. 8631, ktoré boli v čase kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 zapísané ako
parc. č. 8631/1. V zmysle § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je tak prvostupňový súd

viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010, č.k. 25Cbi/3/2008-230,
pretože o základnej otázke (vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti) bolo právoplatne rozhodnuté
príslušným orgánom. K vznesenej námietke premlčania žalovaným žalobca uviedol, že dňa 10.06.2011
(právoplatnosť naposledy citovaného rozsudku) sa dozvedel, že došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam a zároveň, že žalovaným vyplatil kúpnu cenu ako nevlastníkom. Podľa jeho

názoru tak až dňom 11.06.2011 začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie jeho nároku voči žalovaným a tiež objektívna trojročná
premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd tiež musí prihliadnuť na § 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka. A ďalej uviedol, že jeho povinnosť vrátiť žalovaným kúpenú nehnuteľnosť
zanikla zo zákona pre nemožnosť vrátenia, pretože už nie je jej vlastníkom. K vzájomnému návrhu

žalovaných uviedol, že sa bezdôvodne neobohatil a už v žiadnom prípade nie na úkor žalovaných. Ich
kompenzačná námietka za situácie, že nepoznajú presnú výšku obohatenia je právne irelevantná. K
náhrade škody sa vyjadril tak, že žalovaní boli vo vrcholných funkciách TAZ a.s. (B.. N. I. pracoval na
vrcholnej funkcii TAZ a.s. ako technický riaditeľ a B.. H. E. pracoval ako vedúci projekcie a investičnej
výstavby) a mali možnosť a teda mohli vedieť, akým spôsobom bola vykonaná privatizácia TAZ štátny

podnik a bolo ich povinnosťou pri kupovaní spornej nehnuteľnosti pre seba v roku 1997, ako aj pri
nasledovnom predaji, zvážiť možné dôsledky sporného zápisu predmetnej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. V tomto smere poukázal na to, že TAZ, a.s. listinou zo dňa 15.11.1993 (podpísanou B.. H.
E.),označenejakoNávrhnavkladvlastníckehoprávadoKatastranehnuteľností,zasielaSprávekatastra
F. upresnenú špecifikáciu majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ Trnava, na základe ktorej

sa prevádzajú pozemky a objekty v nej špecifikované z TAZ, štátny podnik na TAZ, a.s.

Z ďalšieho vyjadrenia žalovaných zo dňa 07.11.2012 vyplýva, že podľa ich názoru skutočnosť, že
súd v excindančnom konaní rozhodol o zamietnutí žaloby o vylúčenie vecí zo súpisu všeobecnej

podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. nemôže byť predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia a už vôbec nie na skutkovom základe vymedzenom žalobcom v žalobe. V prípade ak na
námietku premlčania žalovaných súd neprihliadne, má si súd otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy
posúdiť sám. Sú presvedčení, že táto je platná a na jej základe prijaté plnenie nie je bezdôvodnýmobohatením. Ich právo domáhať sa peňažnej náhrady (relutárna náhrada) voči žalobcovi je právom
premlčateľným. A tak proti sebe stoja dve premlčateľné práva (právo žalobcu domáhať sa vrátenia
kúpnej ceny a ich právo na relutárnu náhradu). Zákonná úprava v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka

sa preto na riešený prípad nevzťahuje a súd musí na námietku premlčania prihliadnuť. Ďalej poukázali
na to, že Ústavný súd Českej republiky ako aj Najvyšší súd Českej republiky sa zaoberal otázkou,
či je možné riadne nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka a dospel pritom k záveru, že
áno (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 78/06 zo dňa 16.10.2007, rozsudok veľkého senátu
občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 31 Odo 1424/2006 zo dňa

09.12.2006, nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 165/11 zo dňa 11.5.2011 a nález Ústavného súdu
ČR, sp. zn. I. ÚS 306/11 zo dňa 13.08.2012). Z čoho potom vyvodili, že boli podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a kúpna zmluva zo dňa 24.11.1998 je platným právnym úkonom. V závere k náhrade
škody sa vyjadril tak, že listinné dôkazy ním predložené, nepreukazujú tvrdenia o tom, že žalovaní mali
pri odpredaji nehnuteľnosti konať s vedomím, že prevádzaná nehnuteľnosť im v skutočnosti nepatrí.

Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 20.12.2012 a zo dňa 07.02.2013 vyplýva, že títo zotrvali na svojich
doterajších prednesoch a vyjadreniach. Navyše uviedli ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním, že samotná skutočnosť, že na Okresnom súde Trnava je pod sp. zn. 11C/292/99 vedené
konanie o určenie vlastníckeho práva okrem iných aj k predmetnej nehnuteľnosti nespochybňuje

možnosť vydržania nehnuteľnosti žalobcom.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,výsluchomžalovaných,oboznámenímlistinnýchdôkazov,
pričom dňa 15.10.2014 pojednával v neprítomnosti žalovaných 3, 5 a 6 v súlade s § 101 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku a zistil tento skutkový stav:

Pôvodne označená žalovaná 5 H. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX, t.j. po podaní žaloby a teda stratila
spôsobilosť byť účastníkom konania a preto súd ďalej pokračoval v konaní s jej dedičmi v zmysle § 107

ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť potom žalovanými 5 a 6 sa
stali G.. K. T.Á. K. G. E. tak ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2012 žalovaní 2 a 4 uviedli, že sa zúčastnili mimosúdneho

rokovania so žalobcom, avšak od začiatku jeho nárok neuznávali a žalovaný 1 uviedol, že nebol zo
strany žalobcu oslovený a nijakého mimosúdneho jednania sa nezúčastnil.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 uviedol, že pred uzatvorením zmluvy si overil na

katastrálnom úrade či táto nie je zaťažená a keďže na liste vlastníctva neboli uvedené žiadne ťarchy,
kúpnu zmluvu uzatvoril. Dňa 31.03.1999 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaný
1 uviedol, že od žalobcu dostal zaplatené a namieta premlčanie pohľadávky. Žalovaný 2 namietol
tiež premlčanie pohľadávky a uviedol, že necíti ani najmenšiu morálnu a právnu zodpovednosť na
vrátenie kúpnej ceny. Nemal žiadne informácie o nejakých nezrovnalostiach s predmetnými pozemkami.

Bola mu vyplatená jedna tretina kúpnej ceny zo strany žalobcu. Žalovaná 3 uviedla, že nebola
prítomná pri žiadnom riešení mimosúdneho riešenia predmetného sporu, nie je ochotná vrátiť peniaze
a vznáša námietku premlčania. Žalovaný 4 sa pripojil k námietke premlčania pohľadávky. Ďalej uviedol,
že je pravdou, že po doručení listu z Fondu národného majetku podniku TAZ a.s., kde pracoval,
predstavenstvo podniku obdržalo tento list. Keďže mal túto agendu v referáte, bolo mu dané vec vybaviť.

Napísal sprievodný list k tomuto listu z fondu národného majetku a postúpil ho katastru. Poukázal na to,
že žalobca nehnuteľnosti do roku 2011 vlastnil a riadne užíval, realizoval podnikateľskú činnosť, až do
doby, kedy mu bola odňatá rozhodnutím súdu. Pokiaľ by súhlasil s vrátením peňazí, v období 13 rokov
by vlastne užíval žalobca predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene. Žalovaná 5 a aj žalovaný 6 uviedli,
že nevedia nič o predmetnej veci, lebo sú iba dedičmi po ich zomrelej matke. Zároveň sa stotožnili s

názorom právneho zástupcu, ktorý vzniesol námietku premlčania v predmetnej veci.Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 žalobca uviedol, že plnil viac ako mu prikazovala kúpna
zmluva z dôvodu, že sa pomýlil pri druhej splátke. Žalovaný 1 uviedol, že o výzve zo dňa 30.12.2011
nevedel a žalovaní 2 a 4 uviedli, že o nej vedeli a vedeli aj o tom, že majú plniť do 25.01.2014.

Na tomto pojednávaní v rámci § 118 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku právny zástupca žalobcu
uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby s tým, že základný nárok je nesporný. Pokiaľ ide o úrok z
omeškania , tento by sa mal priznať odo dňa 27.02.1999, pretože k druhej splátke kúpnej ceny došlo

dňa 26.02.1999. Neplatnosť zmluvy nenapadli účastníci konania, ale tretí subjekt a to správca C.. B..
D. L.. Pokiaľ ide o náhradu škody vo výške 6 027,97 Eur poukázal na vyjadrenie zo dňa 31.12.2012.
Ak právny zástupca žalovaných poukazuje na konanie 31Cbi/3/2008 tak tento poukaz je v tomto konaní
irelevantný. Kompenzačná námietka zo strany žalovaných je premlčaná a amorálna. Žalovaní vyvolali
tento stav a preto kompenzačnú námietku podať môžu, ale keďže je amorálna, súd na ňu prihliadnuť
nemôže. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z nasledovných

dôvodov. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že právo žalobcu domáhať sa vydania ním tvrdeného
bezdôvodného obohatenia je premlčané, nakoľko márne uplynula premlčacia doba . Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobca zaplatil poslednú splátku kúpnej ceny dňa 26.02.1999. Žaloba, ktorou
sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia bola na súd podľa pečiatky súdu podaná dňa
21.05.2012 t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktorá začala plynúť od okamžiku zaplatenia kúpnej ceny a uplynula 26.02.2002. Ak žalobca
od žalovaných uplatňuje zaplatenie úrokov z omeškania od 27.02.1999, sám tým potvrdil premlčanie
uplatneného nároku. Žalobca sa nedomáha vrátenia plnenia zo synalagmatického vzťahu t.j. vzájomne
podmieneného a zákonná úprava v ustanovení § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa preto na
riešený prípad nevzťahuje a súd musí na vznesenú námietku prihliadať. Žaloba z uvedených dôvodov

nebola podaná včas a námietka premlčania je preto dôvodná. V súvislosti s názorom žalobcu, že
prvostupňový súd je v zmysle § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v tomto konaní viazaný
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010 č.k. 25Cbi/3/2008 - 230, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave mám za to, že v prípade ak má súd iný právny názor na
otázku premlčania uplatneného nároku a na námietku premlčania neprihliadne, nič nebráni súdu,

aby sám posúdil otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998. Uvedené rozhodnutie nemá vo
vzťahu k vzájomnému súkromnoprávnemu vzťahu žalobcu a žalovaných založenému kúpnou zmluvou
zo dňa 24.11.1998 žiadny význam. Konajúci súd totiž vôbec nie je viazaný uvedeným rozhodnutím
a navyše zdôraznil, že žiadny súd doposiaľ v merite veci o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
nerozhodol. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.

23Cdo/1454/2009 zo dňa 11.06.2009, podľa ktorého súd nie je viazaný posúdením predbežnej otázky
iba v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca v konaní nepreukázal, že predmetná kúpna zmluva je neplatná
a na jej základe prijaté plnenie je bezdôvodným obohatením. Naopak žalovaní v konaní preukázali, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom prevodu a boli preto oprávnení riadne využívať všetky ich vlastnícke oprávnenia vo

vzťahu k predmetu vlastníctva t.j. okrem iného aj kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.1998 previesť vlastnícke
právo k predmetu prevodu na žalobcu. Žalovaní v konaní preukázali, že predmetná kúpna zmluva je
platná a na jej základe prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením a to z dôvodov uvedených v
našich písomných vyjadreniach, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Postup správcu konkurznej podstaty
úpadcu TAZ š.p. Trnava ale aj rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci sp.zn. 25Cbi/3/2008 zo

dňa 27.04.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave treba považovať za nezákonné. K
úrokom z omeškania v prípade bezdôvodného obohatenia poukázal na to, že tieto nie sú uplatnené
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K nároku na náhradu škody uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplýva , že pri odpredaji predmetnej nehnuteľnosti nebola zo strany
žalovaných porušená žiadna právna povinnosť a už vôbec nie tzv. prevenčná povinnosť podľa § 450

Občianskeho zákonníka. Žalobcom produkované listinné dôkazy nepreukazujú jeho tvrdenia o tom, že
žalovaní mali pri odpredaji predmetnej nehnuteľnosti konať vo vedomí, že prevádzaná nehnuteľnosť im
v skutočnosti nepatrí. Naopak môžu slúžiť k preukázaniu tej skutočnosti, že pri nadobúdaní predmetnej
nehnuteľnosti a neskôr aj pri jej odpredaji žalobcovi, žalovaní konali v dobrej viere a s vedomím, že
sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti, pričom ich vlastnícke právo nebolo ničím a

nikým spochybňované. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie základných zákonných predpokladov k
vzniku zodpovednosti za škodu. Nepreukázal, že pri odpredaji predmetnej nehnuteľnosti porušili právnu
povinnosť, nepreukázal ani nemohol preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Žalobca preto nepreukázal vznik nároku na nárok škody.Súd vo veci vykonával aj dokazovanie ohľadom zaplatenia kúpnej ceny žalovanými vo výške 4.013.670,-

Sk podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1996, na základe ktorej sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Avšak v odôvodnení rozsudku sa týmto súd bližšie nezaoberá, nakoľko dospel k záveru o irelevantnosti
vykonávania takýchto dôkazov, pretože akékoľvek výsledky z tohto dokazovania by nemali žiaden vplyv
na rozhodnutie v predmetnej veci. A sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa
12.05.2014 uviedol, že nežiada pokračovať v dokazovaní ohľadom zaplatenia alebo nezaplatenia kúpnej

ceny predchádzajúcemu vlastníkovi žalovanými (č.l. 251).

Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 vyplýva, že predávajúci: B.. D. G., B.. N. I. a jeho manželka B.. I.
I. a B.. H. E. a jeho manželka H. E. predali kupujúcemu - žalobcovi, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v
katastrálnom území F., zapísanú na LV č. XXXX, par.č. 8631/1 vo výmere 1491 m2 - zastavaná plocha

za kúpnu cenu 820.050,- Sk.

Z výdavkových pokladničných dokladov V-44 zo dňa 02.02.1999 a V-94 zo dňa 26.02.1999 vyplýva, že
B.. D. G. žalobca vyplatil kúpnu cenu vo výške 276.691,- Sk (9.184,46 Eur), pokladničných dokladov

V-45 zo dňa 02.02.1999 a V-95 zo dňa 26.02.1999 vyplýva, že B.. N. I. žalobca vyplatil kúpnu cenu vo
výške 276.691,- Sk (9.184,46 Eur) a v zmysle pokladničných dokladov V-46 zo dňa 02.02.1999 a V-96 zo
dňa 26.02.1999 vyplýva, že B.. H. E. žalobca vyplatil kúpnu cenu vo výške 276.693,- Sk (9.184,52 Eur).

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 06.02.2002 vyplýva, že žalobca je okrem iného vlastníkom
nehnuteľností: pozemok - zastavané plochy parc. č. 8631/1 o výmere 1117 m2, pozemok - zastavané
plochy parc. č. 8631/3 o výmere 333 m2, pozemok - zastavané plochy parc. č. 8631/4 o výmere 16 m2
a pozemok - zastavané plochy parc. č. 8631/5 o výmere 25 m2.

Z predexekučnej výzvy G.. K. E. zo dňa 02.08.2011 vyplýva, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie sumy
2.647,97 Eur, ktoré zaplatil dňa 08.08.2011 (výpis z podnikateľského účtu vedeného v F., a.s., č.l. 21).

Z faktúr č. 9307 a 93078 vystavených C.. F. E. vyplýva, že žalobcovi tieto vystavil za právnu
pomoc - vylúčenie veci zo súpisu podstaty a žalobca mu zaplatil 1.000 Eur dňa 09.05.2010 (výpis z
podnikateľského účtu vedeného v F., a.s., č.l. 23) a 2.380 Eur dňa 15.07.2010 (výpis z podnikateľského
účtu vedeného v F., a.s., č.l. 25).

Z listiny zo dňa 30.12.2011 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie jeho nároku
uplatneného v tomto konaní s lehotou na zaplatenie do 25.01.2012 a z listiny zo dňa 14.02.2012 vyplýva,
že žalovaní boli opätovne vyzvaní na zaplatenie s lehotou na plnenie najneskôr do 24.02.2012.

Z podacích lístkov predložených súdu na pojednávaní dňa 15.10.2014 právnym zástupcom žalobcu
vyplýva, že žalovanému 1, 2 a 4 zaslal písomnosť (výzvu na vrátenie kúpnej ceny) a to dňa 30.12.2011.

Z (pripojeného spisu) odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010, č.k.
25Cbi/3/2008-230 vyplýva, že súd žalobu žalobcu (v tomto konaní tiež ako žalobca) zamietol, pretože
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (platné,
prevod vlastníctva na žalobcu spôsobilé úkony). Súd sa zaoberal aj otázkou vydržania vlastníckeho
práva a dospel k záveru, že žalobca svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nepreukázal.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania
žalovaných, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovaných výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti
navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené

viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu

alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej
je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,
môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z
neho vychádza.

Súd si najprv vyriešil otázku viazanosti s rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010, č.k.
25Cbi/3/2008-230 ohľadom vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, ako parc.č. 8631/1 - zast. plochy a nádvoria o
výmere 993 m2, parc. č. 8631/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 455 m2, parc. č. 8631/4 - zast.
plochy a nádvoria o výmere 16m2, parc. č. 8631/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2 (predtým

ako parc.č. 8631/1 vo výmere 1491 m2 - zastavaná plocha), nakoľko žalobca svoje právo na vrátenie
kúpnej ceny vyvodil práve zo skutočnosti, že mu bolo jeho vlastnícke právo odňaté a teda má právo voči
žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenie kúpnej ceny. Súd je v zmysle § 135 ods.
1 Občianskeho súdneho priadku viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/), rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, tiež rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Ak je predbežnou
otázkou otázka, ktorej rozhodnutie je v právomoci súdov, je pri aplikácii § 135 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku významné tiež ustanovenie § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého ak zákon neustanoví inak, je výrok právoplatného rozsudku záväzný len pre účastníkov konania.
V rozsahu, v akom je výrok právoplatného rozsudku záväzný len pre účastníkov konania a prípade iné

osoby, je záväzný tiež pre všetky orgány. Ďalej tiež § 159a Občianskeho súdneho poriadku nemožno
na tento prípad aplikovať, pretože toto ustanovenie bolo pridané do Občianskeho súdneho poriadku
zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 a rozširuje subjektívne hranice záväznosti
súdneho rozhodnutia na určitý okruh subjektov (tento však tiež nerieši otázku viazanosti predbežnou
otázkou). Z vyššie uvedeného potom by bolo možné prijať záver, že súd nie je viazaný posúdením

predbežnej otázky vyjadrenej len v odôvodnení rozhodnutia bez toho, aby posúdenie tejto otázky bolo
priamo predmetom sporu. Aby bolo riešenie predbežnej otázky záväzné pre ďalšie spory, musí byť
táto otázka riešená priamo vo výroku rozhodnutia. Na druhej strane súd z takéhoto rozhodnutia, ktoré
už riešilo spornú otázku ako predbežnú, musí vychádzať. Preto súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2010, č.k. 25Cbi/3/2008-230 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.05.2011, č.k. 25Cbi/3/2008-306, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňuje a má tiež za to, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanými (pôvodne žalovanou
5 H. E.) je absolútne neplatná, pretože predávajúci neboli vlastníkmi nehnuteľnosti uvedenej v tejto
kúpnej zmluve a tiež nebolo preukázané, žeby žalobca vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Tu tiež
súd prihliadol na princíp právnej istoty. Z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011,

č. k. IV. ÚS 499/2011-25 vyplýva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako
aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,

ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecnýchsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú

k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

Žalobca si uplatňuje svoj nárok z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože plnil žalovaným na
základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka a teda žalovaní sú tak povinní vydať obohatenie žalobcovi v zmysle § 456 Občianskeho
zákonníka.

Žalovaní vzniesli námietku premlčania a preto sa súd ďalej zaoberal aplikáciou §107 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácie sa

žalobca dovoláva sa vzťahuje na prípady synalagmatických záväzkov, kde na jednej strane stojí právo,
ktoré sa premlčuje a na druhej strane právo nepremlčateľné, teda predovšetkým na prípady, keď proti
sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, teda jedinému majetkovému
právu, ktoré sa podľa Občianskeho zákonníka nepremlčuje (s výnimkou práv z vkladov na vkladných
knižkách po dobu trvania vkladového vzťahu).

V posudzovanom prípade u absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1998 vznikol medzi
žalobcom a žalovanými synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, pretože
obe zmluvné strany si podľa tejto kúpnej zmluvy plnili (predávajúci zaplatil kúpnu cenu a vlastnícke

právo kupujúceho bolo zapísané) a boli teda povinní si tieto plnenia spôsobom ustanoveným v § 457
Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Na charakteru ich synalagmatického záväzku nič nemení
okolnosť, že vlastnícke právo nebolo vrátené žalovaným, ale skutočnému vlastníkovi a teda, že žalovaní
v dobe rozhodnutia súdu v tejto veci žiadne právo z neplatnej kúpnej zmluvy proti žalobcovi nemajú.

Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom je zachovanie rovnováhy
práv oboch zmluvných strán neplatnej či neskôr zrušenej zmluvy, dopadá na všetky prípady, kde
synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Ostatne opačný záver, totiž že v prípade absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy nejde o synalagmatický vzťah podľa § 457 Občianskeho zákonníka, by urobil ustanovenie

§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v časti pamätajúcej na „neplatné zmluvy“ celkom nadbytočným.
Kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie účastníkovi zmluvy, ale priamo vlastníkovi, splní si
tým povinnosť vydať vec za predávajúcich, a tým súčasne splní i svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
synalagmatického záväzku voči predávajúcim, ktorí nie sú vlastníkom prevádzanej veci (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.07.2010, sp.zn. 31Cdo/2250/2009).

Podľa názoru súdu tak žalobcovi prislúcha právo na vrátenie kúpnej ceny v rozsahu v akom bola táto
dojednaná v neplatnej kúpnej zmluve zo dňa 24.11.1998 (820.050 Sk - 27.220,68 Eur /3 = 9.073,56 Eur)
a preto súd zaviazal žalovaných na vrátenie len sumy 9.073,56 Eur žalobcovi.

Pri zvyšku zaplatenej kúpnej cene nastala situácia iná, nakoľko právo na vydanie kúpnej ceny, ktorú
žalobca plnil bez právneho dôvodu vo výške 10.025 Sk (sám na pojednávaní uviedol, že sa pri
druhej splátke pomýlil) je premlčané. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek

závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade je to
deň prijatia druhej časti kúpnej ceny, t.j. deň 26.02.1999, t.j. od tohto dňa začala žalobcovi plynúť 3-
ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 26.02.2002 a žaloba bola podaná na súd až dňa 21.05.2012,

teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby (keďže nebolo preukázané, že by išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenie). Preto musel súd v tejto časti žalobu zamietnuť.Ďalej sa bolo treba vysporiadať s požadovanými úrokmi z omeškania žalobcom. Podľa § 563
Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik
omeškaniaspojenýsnárokomveriteľanaúrokzomeškania.Rozhodujúcejetedakedynastalasplatnosť
dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od
toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia

nie je ustanovená právnym predpisom a ak žalobca vyzval žalovaných na plnenie tak, že im poskytol
lehotu na plnenie do 25.01.2012, žalovaní sa tak dostala do omeškania nasledujúci deň, t.j. 26.01.2012.
Z obsahu spisu vyplýva, že výzvy boli žalovaným zaslané (súd tvrdenie žalobcu 1 o tom, že mu doručená
výzva nebola považoval za účelové) a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 9.073,56 Eur od 26. 01. 2012 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády
Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľ má
tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % (8,00 % + 1,00 %) ročne. Keďže žalobca sa
domáhal priznania mu úroku vyššieho, keď považoval deň 27.02.1999 za prvý deň omeškania, musel
súd vo zvyšku žalobu aj v časti príslušenstva zamietnuť.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd sa s názorom žalobcu nestotožnil. Skutkovo vymedzený nárok na
náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti,

2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou,
4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V konaní žalobca nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko

nepreukázal, žeby žalovaní 1 až 6 porušili akúkoľvek právnu povinnosť. Žalobca dôvodí len tým, že
žalovaní B.. N. I. pracoval na vrcholnej funkcii F. K..E.. ako technický riaditeľ a B.. H. E. pracoval ako
vedúci projekcie a investičnej výstavby a mali možnosť a teda mohli vedieť, akým spôsobom bola
vykonaná privatizácia TAZ štátny podnik a bolo ich povinnosťou pri kupovaní spornej nehnuteľnosti pre
seba v roku 1997, ako aj pri nasledovnom predaji, zvážiť možné dôsledky sporného zápisu predmetnej

nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že žalobca označuje len dvoch žalovaných, ktorí
maliporušiťvšeobecnúprevenčnúpovinnosťpodľa§415Občianskehozákonníka,žiadanahradiťškodu
od všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne. Na preukázanie svojho tvrdenia poukázal na to, že TAZ,
a.s. listinou zo dňa 15.11.1993 (podpísanou B.. H. E.), označenej ako Návrh na vklad vlastníckeho práva
do Katastra nehnuteľností, zasiela Správe katastra F. upresnenú špecifikáciu majetku vstupujúceho do

akciovej spoločnosti TAZ Trnava, na základe ktorej sa prevádzajú pozemky a objekty v nej špecifikované
z TAZ, štátny podnik na TAZ, a.s. Z tohto konania bez ďalšieho nemožno vyvodiť žiadne porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaných. Navyše ide o trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli
v konaní, kde žalovaní neboli účastníkmi konania. Podľa názoru súdu tak žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom náhrady škody a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu žalovaných, keď žiadal
vypočuť žalovaných 1,2 a 4 ohľadom ich dobromyseľnosti pri vstupe do držby nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1996 uzatvorenej medzi TAZ spol. s r.o. Trnava,

IČO: 34134107 ako predávajúcim a žalovanými v 1 až 4 rade ako kupujúcimi a pripojiť spis tunajšieho
súdu sp. zn. 31Cbi/3/2008. Pripojenie tohto spisu sp. zn. 31Cbi/3/2008, kde žalovaní podali vylučovacia
žalobu voči TAZ š.p. považoval súd za irelevantné, nakoľko tento spor sa netýka nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania (ako sám uviedol na pojednávaní dňa 15.10.2014). Z odôvodnenia uzneseniaKrajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2013, č.k. 3CoKR/1/2011-482 (č.l. 211) vyplýva, že ide o
určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra F., nachádzajúce sa
v katastrálnom území F. ako parc. č. 8629/2 o výmere 3.286 m2 - ostatná plocha, parc. č. 8631/2 o

výmere 651 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 8632/2 - o výmere 975 m2 - zastavané plochy a
nádvoriaananejstojacastavba-materskáškola,súpisnéhočísla2274,nepatriadomajetkovejpodstaty
úpadcu, t.j. uvedené nehnuteľnosti nie sú predmetom tohto prejednávaného prípadu. Takisto zamietol
výsluch žalovaných ohľadom ich dobromyseľnosti pri vstupe do držby nehnuteľnosti, nakoľko otázku
vlastníckeho práva si súd posúdil tak ako je uvedené vyššie v tomto konaní a podľa názoru súdu nebolo

potrebné vykonávať dokazovanie v tomto smere.

Žalovaní počas konania uplatnili kompenzačnú námietku v rozsahu pohľadávky žalobcu a žiadali
ich pohľadávku (nájomné počas doby užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom) započítať na
pohľadávku žalobcu. Dôvodili, že žalobca užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Podľa názoru súdu
je procesná obrana žalovaných nedôvodná, nakoľko žalovaní neboli nikdy vlastníkmi nehnuteľnosti a

preto nemôžu od žalobcu žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške všeobecnej ceny nájmu
predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ by
súd bral do úvahy úspech len v istine bol by výsledok nasledovný: žalobca bol úspešný v časti konania
o zaplatenie sumy 27 220,68 Eur a vo zvyšnej časti nebol úspešný. Potom podľa výsledku konania ako
celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 81 % (27 220,68 Eur : 33 581,41 Eur x 100) a hrubý úspech

žalovaných v rozsahu 19 % (100 % - 81 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 62 %
(81 % - 19 %), čo v konečnom dôsledku by znamenalo právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania práve takýmto percentom. Avšak súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca žiadal
priznať mu úrok vo výške 17,6 % ročne zo sumy 27 553,44 od 27.02.1999, čo ročne činí sumu 4
849,40 Eur, čo možno považovať ako neúspech v časti príslušenstva žalobcu. A preto súd vyslovil, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, keď pomer úspechu a neúspechu účastníkov
konania považoval za rovnaký (prevažná časť úspechu žalobcu v časti istiny a prevažná časť úspechu
žalovaných v časti príslušenstva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.