Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101893643
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7101893643.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, proti povinnému Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X, E.Š., zastúpeného opatrovníkom A.. S. M., zamestnancom Okresného súdu
Košice - okolie, o vymoženie 165,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery
Uhríkovej, Exekútorsky úrad Košice, Letná 40, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k.

0Er/1017/2001-12 zo dňa 25.06.2013, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a určil, že povinnosť zaplatiť trovy

exekúcie účastníci konania nemajú.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 11.04.2001 poveril
súdnu exekútorku JUDr. Vieru Uhríkovú vykonaním exekúcie vymožením pohľadávky v prospech
oprávneného ako aj trov exekúcie. Následne oprávnený dňa 03.04.2013 navrhol exekúciu zastaviť z
dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky nakoľko povinný je z hľadiska exekučného konania na základe

zistenia súdnej exekútorky v rámci svojej činnosti v tomto konaní nemajetný. Následne súd prvého
stupňa citoval § 57 ods. 1 písm. c/ z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a konštatoval, že v súlade
so zákonným ustanovením a prejavenou vôľou oprávneného exekúciu zastavil.

Súd prvého stupňa vo väzbe na § 203 Exekučného poriadku skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie

oprávneným. Bol toho názoru že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného niekoľko rokov
po začatí exekučného konania. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného
konania, teda súd prvého stupňa nekonštatoval. Nakoľko konania, ktoré začali pred 01.02.2002 nie je
možné zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písmena h/ z. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok,
súd prvého stupňa neuložil náhradu trov exekúcie oprávnenému podľa ustanovenia § 203 ods. 2
Exekučného poriadku.

Opravným uznesením č. k. 0Er/1017/2001-32 zo dňa 08.10.2014 súd prvého stupňa opravil dátum
rozhodnutia uznesenia č. k. 0Er/1017/2001-12 zo dňa 19.02.2014 tak, že správne má znieť 19.02.2014.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 0Er/1017/2001-12 zo dňa 25.06.2013, podala odvolanie súdna
exekútorka. Namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci všeobecným súdom, ktorá vyplýva z

chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav. V exekučných konaniach, ktoré začali do 01.02.2002,
ak sa exekúcia zastavuje z podnetu súdneho exekútora na základe skutočnosti, že v priebehuexekučného konania exekútor pri zisťovaní majetkových pomerov povinného jednoznačne zistí jeho
nemajetnosť, je exekučný súd povinný skúmať vždy dôvod zastavenia exekúcie. Pokiaľ je dôvodom
zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, t.j. že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie je

exekučný súd povinný exekúciu v tomto prípade zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku v aktuálnom platnom znení. Na základe vyššie uvedeného mala súdna exekútorka za to, že v
tomto exekučnom konaní, ktoré začalo pred 01.02.2002 takýto právny stav nastal. Zároveň namietala
skutočnosť, že nakoľko oprávnený prejavil vôľu zastaviť exekúciu podaním návrhu na zastavenie
exekúcie, nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie a preto nie je dôvod, aby súd nemohol

oprávnenéhozaviazaťnaúhradutrovexekúcievzmysleustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadku.

Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 17.04.2014, doručenom súdu prvého stupňa dňa 25.04.2014
nesúhlasil s tvrdením súdnej exekútorky, pretože mal za to, že postup vyššieho súdneho úradníka bol
správny, vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých správne vyvodil právne závery a správne aplikoval
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Z obsahu odvolania súdnej exekútorsky vyplýva, že ním napáda uznesenie v celom rozsahu. Krajskému
súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, predložil súd prvého stupňa odvolanie súdnej exekútorsky iba

v rozsahu proti I. výroku uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, v zmysle § 374 ods.4
O.s.p. sa II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa určil, že povinnosť zaplatiť trovy
exekúcie účastníci konania nemajú, priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu

prvého stupňa. Odvolací súd sa preto ďalej zaoberal odvolaním súdnej exekútorky proti I. výroku, ktorým
súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa oprávnením súdnej
exekútorky na podanie odvolania proti I. výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa

exekúciu zastavil.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkom konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.V zmysle citovaného § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom exekučného konania je len
oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi konania len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva Exekučný poriadok, pričom súdnemu exekútorovi explicitne Exekučný poriadok priznáva

právne postavenie účastníka konania len ak rozhoduje o trovách exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že súdna exekútorka nie je účastníkom konania, a teda
nie je ani osobou oprávnenou na podanie odvolania. Odvolací súd preto odvolanie súdnej exekútorky v
zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, nakoľko bolo podané niekým, kto na odvolanie

nie je oprávnený, čím je zároveň vylúčený postup v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.