Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Doležajová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209732
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214209732.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., U. XX, a F. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. N., Ľ. Q. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 09. 03. 2015 č. k. 9P/295/2014-33, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. Q., nar. XX. XX.
XXXX zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01. 03. 2015, čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 01. 2008 č. k. 11P/433/2007-17 v časti vyživovacej povinnosti
otca k maloletému dieťaťu. Návrh matky vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svojerozhodnutieprávneopreloust.§62ods.1,2,4,5,§65ods.1,§75ods.1,§77ods.1a§78ods.1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne,
pretože od poslednej úpravy výživného na mal. Cynthiu uplynulo 7 rokov a zmenili sa pomery na strane
maloletej, ktorá nastúpila od 01. 09. 2014 na povinnú školskú dochádzku, s čím sú spojené zvýšené
výdavkynajejoblečenie,školsképotreby,aleaj mimoškolskéaktivity.Umatkymaloletejzmenupomerov
vzhliadol v tom, že aktuálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku a osobne sa stará o svoju chorú
matku. Na strane otca mal preukázané, že v súčasnej dobe je na starobnom dôchodku s príjmom 414,20
euramesačneainúvyživovaciupovinnosťnemá.Dospelkzáveru,žejev schopnostiacha možnostiach
otca prispievať na výživu mal. Cynthie mesačne sumou 80,- eur, so zohľadnením skutočnosti, že aj
doposiaľ prispieval na jej výživu sumou 60,- eur mesačne a príležitostne aj jednorazovými sumami 10,-
až 20,- eur. Návrh matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 90,- eur mesačne, vo zvyšku zamietol ako
nedôvodný dôvodiac, že priznané výživné, rodinné prídavky a daňový bonus sú postačujúce na výživu
maloletej s ohľadom na jej vek. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zvýšenia vyživovacej
povinnosti na sumu 65 eur mesačne. Dôvodil, že zmena potrieb maloletej bola zohľadnená už tým, že
dobrovoľne prispieval na jej výživu sumou 60 eur mesačne a teda o 1/5 viac, než mu bolo uložené
súdnym rozhodnutím. Poukázal na skutočnosť, že od posledného určenia výživného došlo k zmenámna strane oboch rodičov, keď naposledy príjem matky bol 151,36 eura a mala ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, ktoré jej v súčasnosti zanikli, čím sa výrazne zvýšili jej zdroje. Namietal, že súd prvého
stupňa sa nezaoberal výškou matkinho opatrovateľského príspevku a skutočnosťou, že matka maloletej
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a teda jej pribudol ďalší príjem a tiež nezisťoval, či
matka žije v spoločnej domácnosti s ďalšou plnoletou osobou a ako sa táto podieľa na nákladoch
domácnosti. Poukázal ďalej na pokles jeho príjmu, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom
bol v sume 465,58 eura, a v súčasnosti je poberateľom starobného dôchodku v sume 414,20 eura.
Vytkol tiež prvostupňovému súdu, že nevyhodnotil, ktoré potreby maloletej a v akej výške považuje za
odôvodnené a preukázané a v akej miere sa na ich úhrade môže podieľať každý z rodičov. Mal za
to, že v súčasnosti nie je už osobná starostlivosť matky potrebná v rozsahu ako v dobe posledného
rozhodovania o výživnom, a preto je dôvodné od matky požadovať, aby úbytok osobnej starostlivosti
nahrádzala finančným príspevkom na výživu dieťaťa.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Uviedla, že poberá invalidný dôchodok v sume 147,40 eura, rodinné prídavky v sume 23,- eur a žiaden
iný príjem nemá. Má ďalšie dve deti, s ktorými žije v ťažkých podmienkach, dcéra nepracuje a syn
má dlžoby. Opatrovateľský príspevok na svoju matku nepoberá, táto je sebestačná, aj keď má vážne
zdravotné problémy. Byt, v ktorom bývala predala pred 5 rokmi a zo získaných peňazí vyplatila dlžoby
a odkúpila polovicu rodičovského domu. Ako prílohu pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, podľa
ktorého jej matka O. F. je poberateľkou starobného dôchodku v sume 284,40 eura mesačne a vdovského
dôchodku v sume 100,70 eura mesačne.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 19. 05. 2014 na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej I. nar. XX. XX. XXXX zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu
130,- eur mesačne, ktorý matka v priebehu konania modifikovala a požadovala výživné zvýšiť na sumu
90,- eur mesačne od 01. 03. 2015.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k
zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa
zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia
zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov
môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami
prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť
v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností
povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných
príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky
čas.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov,
ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného
rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako
tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní
o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkovépomerypovinného.Odôvodnenépotrebydieťaťazávisiapredovšetkýmodjehoveku,zdravotnéhostavu,
fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby
úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak
berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo
od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná
úprava výživného na mal. I. Q., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 11. 01. 2008 č. k. 11P/433/2007-17, ktorým bola maloletá I. zverená do osobnej
starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej v sume 49,79 eura. V tej
dobe otec mal príjem vo výške 465,58 eura a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka poberala
rodičovský príspevok v sume 151,36 eura a mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V čase terajšieho
rozhodovaniaovýživnomžiadenzrodičovmaloletejnemáďalšiuvyživovaciupovinnosť.Matkamaloletej
je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 147,40 eura a poberá na dieťa rodinné
prídavky v sume 23,- eur mesačne. Otec maloletej má starobný dôchodok v sume 414,20 eura. Maloletá
I., ktorá v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 3 mesiace, v súčasnosti má 8 rokov a je
žiačkou 2 triedy základnej školy.
S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť
otca voči mal. I. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa. Bezpochyby
totiž od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s uplynutím takmer 8-ročného obdobia na
strane maloletej k prirodzenému prenikavému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen
v dôsledku jeho fyzickej vyspelosti, ale i v súvislosti s jeho vzdelávaním. Životné náklady maloletej
tak bezpochyby výrazne vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie
dokazovať. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov zodpovedá
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 80 eur mesačne. Táto zohľadňuje nielen potreby maloletej
zodpovedajúce jej veku, fyzickej vyspelosti, ale i skutočnosť, že potreby dieťaťa sú čiastočne kryté
prídavkami na dieťa a okolnosť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vyvažuje čiastočne
svojou osobnou starostlivosťou o ňu. Rovnako tak zohľadňuje možnosti a schopnosti otca a jeho
majetkové pomery a to i za situácie, že od posledného rozhodovania došlo k miernemu poklesu jeho
príjmu (o 50 eur mesačne). Obdobne však i na strane matky pomery zostali zachované (pokles o 4
eura mesačne), pričom s ohľadom na jej status invalidnej dôchodkyne sú úvahy otca o možnostiach
matky zapojiť sa do pracovného procesu bez ponúknutia dôkazu o tom len v rovine teoretickej. Odvolací
súd, reagujúci na námietky otca v jeho odvolaní tiež dodáva, že vyživovacia povinnosť prináleží výlučne
rodičom detí (okrem výnimiek zákonom upravených), a preto zohľadnenie príjmov ostatných členov
domácnosti, v ktorej matka žije, je v tomto smere bez právneho významu. Rovnako tak nedôvodný je
jeho poukaz na to ako matka naložila s bytom v ktorom bývala, keď finančné prostriedky nadobudnuté
jeho odpredajom primárne použila na získanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorýuspokojuje potrebu bývania jej aj maloletého dieťaťa. Zvýšené výživné takto nielenže plne zodpovedá
zákonnej úprave, ale predovšetkým zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov.
Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je plne súladné s ust. § 77 ods. 1 a § 78
ods.1Zákonaorodine,keďnielenžekuvedenémudňumatkapožadovalazvýšiťvýživné,alenajmäbola
preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a to aj
so zohľadnením, že otec už aj v predchádzajúcom období prispieval na výživu mal. dieťaťa dobrovoľne
zvýšeným výživným v sume 60 eur mesačne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
i správny právny záver.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.