Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209512
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobkyne O., s. r. o., so
sídlom v K., O. XX, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej A. republike, za ktorú koná
M. spravodlivosti A. republiky, so sídlom v K., J. námestie XX, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 2. decembra 2014
č.k. 8C/131/2012-155

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu zamietol a rovnako zamietol aj
návrh žalobcu na prerušenie konania. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy na
základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených pred
Okresným súdom Rožňava, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. K nesprávnemu úradnému

postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené MP), alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 písm. a) § 5 ods. 1,3, § 6 ods. 1, 4, § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 4, § 19 ods.
1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, 3, 8, § 41
ods. 2 písm. c) a d), zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 3

zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uzavrel, že
žalobca doručil žalovanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý zo strany
žalovanej nebol do rozhodnutia súdu uspokojený. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že v
prípadoch,kdeboližiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuté,boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny vzťah medzi
oprávneným a povinným hodnotený ako spotrebiteľský. Exekučný súd postupoval v zmysle § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého je nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek

štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutím exekučného súdu,
ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nedošlo ani k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský
súd. Žalobca má totiž v daných prípadoch právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorým v

občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným
titulom. Uzavrel, že v prípadoch uvedených žalobcom nie je možné konštatovať ani nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ani jedno rozhodnutie
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím
súdom zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. Nezistil ani to, že by exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote. Okrem

toho zákonná 15 dňová lehota podľa názoru súdu prvého stupňa platí len v prípadoch, kedy exekučný
súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca nepreukázal v konaniach ani existenciu
rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v uvedených exekučných konaniach, teda nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti súdu. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že zo
strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených

exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky
uplatnenia nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
preto neboli preukázané. Z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní žalovaná bola úspešná, táto však v

zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a
žalobca bol v danom prípade neúspešný. Preto rozhodol tak, že nepriznáva žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v uvedenom

rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1
písm. f) O.s.p]; v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca
[ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.]; v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [ust. § 205 ods.
1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.]; súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. O.i.
odvolateľ namietal, že bolo porušené jeho právo na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval

všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného
systému. Ďalej zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať na
presvedčivosť svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotiť svoje rozhodnutie tak, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre širšiu
právnickú verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo

nedošlo k porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase a pre
túto nečinnosť aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod. Súd
prvého stupňa vydal rozhodnutie vnútorne rozporné - síce zistil porušenie práva, nekonštatoval ho,
a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujme žalobcovi. Rozhodnutie

založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné sú úvahy
súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal,
že aj iný súd, t.j. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11Ncc/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj

na Ústavný súd SR nález IV.ÚS/345/09). Konštatoval, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie
veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom
konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. Súd sa nedostatočne oboznámil s
podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie)nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom

zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom,
ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje
rozhodnutie.Zatakejtoprocesnejsituáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniupráva

žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), c), f) O.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.2.2016 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.2.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalobcapodľaobsahuodvolanianamietaodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.a),c)af)O.s.p.,
teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), g), h), súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie
je jeho odvolanie dôvodné ani pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne

rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo

vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými

dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa
8.2.2013 (č.l. 63 a nasl. spisu), ktorej vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu
dňa 13.3. 2013 (doručenka na č.l. 75 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho

právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 2.12.2014, ktoré
prevzal dňa 23.9. 2014 (doručenka na č.l. 149 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci
dňa 2.12. 2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním z 3.10.2013 z dôvodu podania návrhu na

prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd. Prvostupňový súd uznesením z 8. októbra 2013, sp.zn. 8C/131/2012 prerušil
konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti zo dňa 10.1.2013
podanej sťažovateľom O., s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti porušovaniu základného práva

sťažovateľa, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci z 22. októbra 2012, sp. zn. 5NcC36/2013.
Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podala odvolanie žalovaná dňa 29.11.2013. O odvolaní
žalovanej rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 11. júla 2014 , č.k. 6Co16/2014-147 tak, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne a

preto nemal odvolací súd inú možnosť ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v konaní pokračoval a predmetnú vec dňa 2.12.2014 prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pričom týmto svojim postupom neodňal žalobcovi možnosť

konať pred súdom.

Pokiaľsažalobcanapojednávaniedňa2.12.2014nedostavil,takýmtospôsobomsasámvzdalmožnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto
pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu ochranu

v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanémudokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.12.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, k tomu odvolací súd dodáva, že o

tejto v konaní už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 2012, č.k.
5NcC/36/2012-16 tak, že sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Jarmila Dušáková nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 8C/131/2012. Ani
podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý
by opodstatňoval odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.