Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220816
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212220816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 10C/390/2012-76 zo dňa 27.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/390/2012-76 zo dňa 27.02.2015 p o

t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.237,56 eura z titulu majetkovej škody a sumy 247,51 eura

z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX
15002/2010. Súdny exekútor mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým bol Okresný súd Komárno,
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd prijal
túto žiadosť na ďalšie konanie a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal o nej rozhodnúť do 15

dní odo dňa jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nemala vykazovať prvky
nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.02.2011, t. j. po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, a to rozhodnutím o poverení, pričom omeškanie trvalo viac ako 142 dní. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v

predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vcelkovej výške 1.237,56 eura ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať ani akceptácia

návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Nemajetkovú ujmu
v peniazoch vyčíslil žalobca vo výške 247,51 eura ako 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci

v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik

povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy žalobcu
a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobnémunávrhupoukázalnazmätočnosťpodaniažalobcu,vktorom
nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,

keď nie je zrejmé, či si ju uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa 28.09.2012
bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný adresoval žalobcovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SR, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej upozornil na príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003
Z. z., ktoré upravujú všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik

škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K
nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) zák.

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii
a zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V otázke existencie prieťahov v konaní
poukázal na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013, pričom konštatoval,
že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného

súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva
zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel
dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009 a ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnymúradným postupom spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej
lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a uplynula po 3 rokoch od uvedeného dňa. V tejto súvislosti preto

vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V časti materiálnej
škody vo výške 1.237,56 eura poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., v
zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre

úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody
a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a
výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako
podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému,

administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje a poštovné. Na základe ustálených
definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno
tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie
vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.
Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa

žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 247,51 eura, čo predstavuje
20 % z vymáhanej istiny u exekučného súdu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že nemajetková ujma
u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná výška nie je podložená reálnymi
skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s originálom
exekučného spisu Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 9Er/968/2010 a fotokópiami znaleckých
posudkov č. 1/2013 a 1/2014, pričom z exekučného spisu zistil, že dňa 09.12.2010 bola Okresnému
súdu Komárno doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. F., pre vymoženie istiny vo výške
276 eur s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.07.2010 pod sp. zn. SR 05740/10. Uznesením exekučného
súdu č.k. 9Er/968/2010-12 zo dňa 19.01.2011, právoplatným dňa 15.02.2011, bola žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Ďalším

uznesením č.k. 9Er/968/2010-21 zo dňa 08.02.2012, bolo exekučné konanie zastavené. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2012.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný.
Žalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z
tej skutočnosti, že exekúcia bola začatá dňa 27.09.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 09.12.2010, pričom o tejto žiadosti súdneho

exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté dňa 19.01.2011. Trojročná subjektívna premlčacia doba
začala plynúť dňa 28.01.2011, ktorý nasleduje po dni, kedy bolo predmetné uznesenie doručené
právnemu zástupcovi oprávneného (27.01.2011), pretože dňom doručenia tohto uznesenia právnemu
zástupcovi oprávneného oprávnený nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu
zodpovedá,ktorýorgánštátujuspôsobilaakýjejejorientačnýrozsah.Návrhnapredbežnéprerokovanie

nárokunanáhraduškodysižalobcauplatniluodporcudňa23.04.2012,odkedypremlčaciadobapočas6
mesiacov neplynula a návrh na začatie konania podal na súde dňa 27.09.2012, v dôsledku čoho nedošlo
k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená
žalovaným nie je dôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu
nároku na náhradu škody príslušným orgánom súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia žalovaného

mu boli prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené dňa 23.04.2012
a aj keď bol návrh vo veci samej doručený súdu už dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty, je nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
dňa 27.02.2015, uvedená lehota už uplynula.Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že dňa 09.12.2010
bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 9Er/968/2010-12 zo dňa 19.01.2011. Súd
posudzoval predmetnú žiadosť podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia

exekúcie. Hoci uvedené ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej žalobca tvrdí, že nebola
dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi
navykonanieexekúcie.Súdvosvojejrozhodovacejčinnostinazákonomstanovenélehotysíceprihliada,
ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. Ústavy
SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy

preto nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem "zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok

a podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd aj bez návrhu
zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.05.2011 je extrémne krátka na

to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a
materiálnych predpokladov vedenia exekúcie, ako aj spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo 143/2011 z 18.01.2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 z 21.03.2012). Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je významné,
že žiadosť súdneho exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 09.12.2010, exekučným titulom

bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinného na plnenie zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a preto
v postupe exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia po
tom, čo si od oprávneného vyžiadal zmenku, nedošlo s prihliadnutím na okolnosti danej veci k žiadnym
prieťahom. S prihliadnutím na osobitný charakter exekučného konania preto nemožno považovať postup
exekučného súdu za nesprávny úradný postup. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným

titulom, nemohol sa v rámci exekúcie domôcť nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy na podklade
rozhodcovského rozsudku ako nulitného aktu a spájať s ním vznik akejkoľvek škody pre samotnú
nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej „na nepráve nemožno stavať
právo“. Nie je preto splnený ani ďalší predpoklad, ktorým je existencia škody a ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a škoda

zistené neboli. K znaleckým posudkom č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca a ktoré majú charakter listinného dôkazu prvostupňový súd uviedol, že sú pre súdenú vec bez
väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného toho názoru,
že uznesenie exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, nič mu nebránilo napadnúť ho odvolaním. Žalobca však
takýmto spôsobom nepostupoval, v dôsledku čoho predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
následne bola exekúcia zastavená. Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody
žalobcu. Tento znalecký posudok nie je pre súdenú vec dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože
v konaní nebol zistený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť.

Súd preto žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19
ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010, podľa § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 do 31.05.2011 a podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s
použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje

vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že
prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č.
1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.01.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal

dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
K procesnej lehote 15 dní upravenej v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku odvolací súd
poznamenáva, že táto je v predmetnom ustanovení upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota
mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS

248/2013). V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej
veci konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote. Keďže zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá
kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.