Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202011
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813202011.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Z. R., s.r.o., so sídlom v Z., F. X/A, IČO: XX
XXX XXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o.. so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti
povinnému:MilanK.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvB.,J..F.XXovymoženie1.216,57eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 9Er/282/2013-13 zo dňa
30.05.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej,
Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenie proti povinnému zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému pre uspokojenie pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.,
so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp.zn. BW-B/0112/0139 zo dňa 17.08.2012. Pohľadávka
proti povinnému vznikla zo Zmluvy o úvere zo dňa 06.09.2007 uzavretej s právnym predchodcom

oprávneného, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver ktorý sa povinný zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa
18.02.2013. Súd následne citoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a § 44, § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že citované ustanovenia ukladajú povinnosť exekučnému

súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, pričom súladom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné vykonať exekúciu. Súd zmluvu o
úvere, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka preskúmal a zistil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustanovenia § 52, 53 ods. 1,2,3 a 4 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy
uplatnil na rozhodcovskom súde. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.,
ktorý svoju právomoc na rozhodnutie o žalobe žalobcu odvodil z článku /3/ bodu /6/ Zmluvy o úvere a
záverečnéustanovenia.Vuvedenomčlánkujeobsiahnutározhodcovskádoložka,podľaktorej:"Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné." Podľa názoru

súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože nebola osobitne vyjednaná,
je súčasťou predtlačeného formulára spotrebiteľskej zmluvy a od spotrebiteľa vyžaduje, aby všetkyspory riešil v rozhodcovskom konaní. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a táto situácia ho

viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby zásadným spôsobom
mohol ovplyvniť ch obsah. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným

titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, preto súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu
zákonný sudca podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bude vyhovené alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval ust. § 35 a § 44

ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd
viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z ust. § 159 ods. 2 O.s.p.,

v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté
platí aj pre rozsudok rozhodcovského orgánu. Uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani
rozsudku súdu rozhodcovského. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvody uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na samotné plnenie a nie

na to, či zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, plnenie z ktorej je predmetom
konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá pôsobí
v Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Oprávnený
na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 a na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2011, sp.

zn. 9CoE/27/2011. Zároveň poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré
zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si
B. a.s. splnila svoju povinnosť uloženú citovaným zákonom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval

žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade s definíciou rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní a ustálenou praxou. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a
dojednaná v zmysle zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku a preto vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a

dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky s ohľadom na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.08.2012, sp. zn.
BW-B/0112/0139 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava vydaný rozhodcom JUDr. Adriánom
Knežom, Mgr. Branislavom Legátom a JUDr. Marekom Baňasom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 04.09.2012 a vykonateľnosť dňa 08.09.2012. Právomoc rozhodcovského súdu vo

veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 3 bod 6
(Záverečné ustanovenia) k Zmluve o úvere uzavretej medzi B., a.s. (právny predchodca oprávneného)
a povinným. V zmysle tejto zmluvy B. banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške 40 000,00 Sk
(1327,76 eur).

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,

že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje

spotrebiteľský úver, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací
súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti zapísané poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2
písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk),

čo znamená, že aj výška predmetného úveru (1327,76 eur) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno
poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru
v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o
úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom -

všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§
2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a táto, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, je
zmluvou spotrebiteľskou, preto je na právny vzťah medzi oprávneným a povinným potrebné aplikovať
ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. 3 bod 6 Záverečných ustanovení k Zmluve o úvere, ktoré tvorili neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o úvere.

Podľa bodu 18. sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z
tejto zmluvy bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až novelou
účinnou od 01.01.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej

podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohlimaťiinépodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľavustanovení

§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa, teda

povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

Prvostupňový súd tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadnýneskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa(dlžníka).Spotrebiteľsapodpisomzmluvy,obsahom

ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.