Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010428
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115010428.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2015, v
trestnej veci Y. X., obvineného pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1 Tr. zák., o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 17. apríla 2015, sp.
zn. 5T/21/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 17. apríla 2015 sp. zn. 5T/21/2015 podľa § 241 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému Y. X., nar. XX. 9. XXXX v W., trvale bytom W., J.
XX, prechodne bytom S. C. T. L., podnikateľovi, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako osoba oprávnená konať za spoločnosť H. L. s.r.o., so sídlom H. X, W., IČO: XX XXX XXX
zrazil z miezd svojich zamestnancov poistné za zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie,
ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1 aj napriek tomu, že
spoločnosť H. L., s.r.o. W. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného na sociálne
poistenie za obdobie máj 2009 vo výške 32,90 eur, splatného dňa 30. 6. 2009, jún 2009 vo výške 94,80

eur, splatného dňa 31. 7. 2009, júl 2009 vo výške 86,20 eur, splatného dňa 31. 8. 2009, august 2009 vo
výške 90,- eur, splatného dňa 30. 9. 2009, september 2009 vo výške 88,50 eur, splatného dňa 2. 11.
2009, október 2009 vo výške 91,50 eur, splatného dňa 30. 11. 2009, teda mal finančné prostriedky na
úhradu poistného na sociálne poistenie za zamestnancov za označené obdobia v celkovej výške 483,90
eur, ktoré sociálnej poisťovni neodviedol,

pretože sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods.1 Tr. por.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť okresný prokurátor. V písomných
dôvodoch sťažnosti navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že za prečin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, teda v znení účinnom do 30. 9. 2012,

ktoré znenie je podľa názoru prokuratúry pre páchateľa priaznivejšie, bol protiprávnym konaním a úlohou
súdu je vychádzať z celého znenia trestného zákona, teda aj z právnej úpravy o účinnej ľútosti podľa
§ 86 Tr.zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, keďže účinná ľútosť v čase spáchania skutku
neobsahovala teraz platnú zužujúcu úpravu ods. 2 tohto ustanovenia a preto bolo prihliadané v danej
veci práve na znenie Trestného zákona účinného do 30. 9. 2012.

Pokiaľ by nadriadený krajský súd, rozhodujúc o sťažnosti prokurátora bol ale toho názoru, že pre
páchateľa je priaznivejšia kvalifikácia skutku v znení účinnom po 30.9.2012, sťažovateľ uviedol, ženepreukázanie špeciálneho úmyslu páchateľa pri žalovanom trestnom čine nemohlo byť dôvodom pre
zastavenie trestného stíhania, ale malo byť vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kde pre
podanie obžaloby existuje dôkaz, a to závery znaleckého posudku z odboru ekonómie. Rovnako z

výsluchu zamestnankýň obchodnej spoločnosti obvineného Y. X. vyplýva, že mzdy v žalovanom období
im v celom rozsahu vyplatené boli.

V ďalšom sťažovateľ poukázal na objekt prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1
Tr.zák. účinného nielen do 30. 9. 2012, ale aj po tomto dátume, že štát má záujem, aby povinný subjekt

riadne odvádzal dane, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok
na starobné dôchodkové poistenie. V podstate ide o špecifický druh sprenevery. Na trestnosť činu
sa vyžaduje, aby páchateľ zadržal a neodviedol uvedené splatné odvody určenému príjemcovi, a to
sociálnej poisťovni. Táto podmienka je splnená vtedy, ak páchateľ zadrží a súčasne neodvedie splatné
odvody, ktoré má k dispozícii určenému príjemcovi.

Zo znaleckého posudku z odboru ekonómie nepochybne vyplýva, že obchodná spoločnosť
obžalovaného Y. X. nebola v čase splatnosti poistného na sociálne poistenie insolventná a mala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu hrubej mzdy všetkým zamestnancom spoločnosti, čo je základným
predpokladom trestnej zodpovednosti pri žalovanom trestnom čine.

K námietke okresného súdu, že doposiaľ nebol skúmaný a preukázaný špecifický úmysel páchateľa,
spočívajúci v zadovážení sebe alebo inému neoprávneného prospechu, sťažovateľ uviedol, že skutková
podstata žalovaného trestného činu nevyžaduje, aby si konateľ právnickej osoby tieto odvody ponechal
a použil pre svoju vlastnú potrebu ako fyzická osoba, ale postačuje, aby ich použil v prospech iného,
teda napríklad aj v prospech spoločnosti, v ktorej je konateľom.

Záverom sťažovateľ poukázal na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti obvineného Y. X., z
ktorého vyplýva, že spoločníčkou bola aj jeho manželka Q. X., a tak neodvedením poistného na sociálne
poistenie za svojich zamestnancov obvinený Y. X. získal prospech aj v podobe odmeny, t.j. podielu na
zisku, a to svojom a svojej manželky.

Na podklade sťažnosti okresného prokurátora krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.por. ako nadriadený
orgán pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia na podklade doposiaľ nazhromaždených dôkazov
obsiahnutých v trestnom spise aj nadriadený krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu
prvéhostupňa,ktorývdôvodochnapadnutéhorozhodnutiapodrobnerozobralskutkovúpodstatuprečinu
neodvedenia dane a poistného v zmysle ustanovenia § 277 ods.1 Tr. zák., a to tak účinného do 30. 9.

2012 a podľa novely tohto ustanovenia Trestného zákona účinnej po 30. 9. 2012.

K námietke sťažovateľa vzhľadom na novelu Trestného zákona zák. č. 246/2012 Z.z., považuje
nadriadený súd uviesť, že skutková podstata prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1
Tr. zák. v teraz platnom znení znie:

ktovmalomrozsahuzadržíaneodvedieurčenémupríjemcovisplatnúdaň,poistnénasociálnepoistenie,
verejnézdravotnépoisteniealebopríspevoknastarobnédôchodkovésporenie,ktorézrazíalebovyberie
podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím
slobody na 1 až 5 rokov.

Predchádzajúca právna úprava ustanovenia § 277 ods.1 Tr.zák. obsahovala prvú a druhú alineu, kde
druhá alinea znela, že kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potresce
sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov. Teda až pri tejto alinee sa vyžadovalo preukázať osobitný motív
páchateľa spočívajúci v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Pre obvineného Y. X. je preto novelizované znenie skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods.1 Tr. zák., ktoré nadobudlo účinnosť od 1. 10. 2012 priaznivejšie.Z vyššie citovaného ustanovenia skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods.1 Tr. zák. účinnej do 30. 9. 2012, až podľa druhej aliney sa vyžadovalo zadováženie sebe alebo
inému získanie neoprávneného prospechu, čo pri prvej alinee potrebné nebolo.

Tak, ako už vyššie bolo uvedené zákonom č. 246/2012 Z.z. sa skutková podstata trestného činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. upravila tak, že je potrebné preukazovať osobitný
úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, t.j. motív takéhoto konania aj pri tomto
konaní, čo výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovanie preukázané nebolo.

Podľa ustálenej súdnej praxe za zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému sa rozumie
napríklad vyplácanie odmien zamestnancom alebo štatutárnym zástupcom zamestnávateľa, resp.
poskytnutie inej výhody, napr. zaplatenie dovolenky a podobne.

Samotnáskutočnosť,žeobvinenýakopovinnáosoba-konateľžalovanejobchodnejspoločnostizrazené

peniaze v prospech poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevku na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, ako je mu to dávané za vinu,
neodviedol oprávnenému subjektu, ale použil na chod firmy, v žiadnom prípade nie je možné považovať
za naplnenie zákonného znaku žalovaného prečinu z pohľadu osobitného motívu konania páchateľa,
t.j. úmyselného zadováženia sebe alebo inému neoprávneného prospechu.

K námietke sťažovateľa ohľadne ustanovenia § 86 ods. 2 Tr. zák. o účinnej ľútosti nadriadený krajský sú
považuje za nutné uviesť, že ods. 2 citovaného ustanovenia vstúpil do platnosti až novelou Trestného
zákona z. č. 334/2012 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2013 a znenie tohto ustanovenia je
nasledovné:

trestnosť trestného činu podľa § 86 ods.1 písm. e/ Tr. zák. nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie
páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu
zániku trestnosti trestného činu podľa § 86 ods. 1 Tr. zák.

Ani ustanovenie § 86 ods. 2 Tr. zák. tak, ako na to poukazuje v dôvodoch sťažnosti prokurátor, vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenia obvineného Y. X. poukazujúc na poslednú vetu ustanovenia § 128 ods. 5
Tr. zák., nie je možné vykladať v jeho neprospech, nakoľko jeho predchádzajúce odsúdenie je s účinkom
zahladenia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nadriadený krajský súd sťažnosti okresného prokurátora nevyhovel
a ním podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, pričom v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody
napadnutého rozhodnutia, ktoré si už okrem vyššie uvedeného v celom rozsahu osvojuje a ničím viac
nedopĺňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.