Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202860
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202860.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Bencont Investments, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková, advokátka so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému: O. E., bytom G., A. Y. č. XXX/XX, o vymoženie 1.320,25
eurspríslušenstvom,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.Ing.JánGasper,PhD.naExekútorskomúrade
so sídlom Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod značkou Ex 443/2015, o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. augusta 2015, č. k. 2Er/477/2015-17, v senáte jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zastavil exekučné konanie, keď z úradnej činnosti mal preukázané, že nie sú splnené

podmienky konania podľa § 103 O.s.p. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vyvodil, že pre exekučné
konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-
nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o
neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve
vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na

exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej -
res iudicata, dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. o tej istej veci. S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie

pod bodmi 1. a 2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v
ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného
konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie). Zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej
už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté. V exekučnom konaní je takouto vecou

samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne
rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.
Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo

preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následnemôže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak
exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané.
Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný už prekážku res iudicata.
V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a
totožným povinným) bolo už vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 4Er/593/2012 exekučné konanie
pre vymoženie rovnakého práva na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., sp. zn. WH-

A/0411/0231 Podľa názoru súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje
prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je

potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov
súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na
skutočnosť, že súdny exekútor nežiadal priznať náhradu trov exekúcie, súd mu túto náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal včas odvolanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody

podľa§205ods.2písm.a),d),f),e)O.s.p. Žiadaluznesenie okresnéhosúdu zrušiť prevadypodľaust.
§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Vytýkal okresnému súdu, že ho ani nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V predmetnej
veci bolo úlohou súdu v súlade s ust. § 44 ods. 2 preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tejto fáze konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len
dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia

zamietne. Napriek tomu súd v predmetnom konaní nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov,
ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej
veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý
má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu

adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
vykonávať exekúcie (k tomu viď bližšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/205/2011). Exekučný súd
nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,

o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by
sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu,
sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi
aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach

účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé
založiť vadukonaniavzmysle§237 písm.d)O.s.p. vovzťahu kinému akoexekučnému konaniu,teda
ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza (hľadá), t. j. ktorého účastníci
za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Podľa
ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako

dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z povahy veci nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné

historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už
vôbecniepokiaľsanevysporiadalsotázkou oudelení resp.neudelenípoverenianavykonanieexekúcie
súdnemu exekútorovi. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie , ktorým sa žiadosť o
udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Obsah právana spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/04). Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 - k

úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických záruk uplatňovania a ochrany základných
práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné
uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, je úlohou štátu zabezpečiť takú právnu úpravu týchto
konaní, ktorá zaručuje každému nositeľovi základných práv a slobôd prostredníctvom procesných
záruk reálny výkon a ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá

aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konanie uskutočňuje, koná nestranne, nezávisle
a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných
postupov. Ústavný súd osobitne upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci (napr. II.
ÚS 143/02, III. ÚS 60/04). Len objektívnym prístupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa,
ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych hraníc,
ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre prijatie rozhodnutia.

Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu , či neexistenciu práva, skúmať podmienky
predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Oprávnený je
tohoprávnehonázoru,žepostupomexekučnéhosúdubolporušenýprincíprovnostiúčastníkovkonania,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe

jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojím konaní a svojou vôľou, bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Práve
súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov,
ktorýsavlastnýmkonanímocitolnaprahuexekúcie. Exekučný súdsvojimpostupomznemožnil uplatniť
svojeprávo priznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinky savzásadezhodujú súčinkamiprávoplatného

rozsudku. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu
je vecne správne, a preto je potrebné toto potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní oprávneného
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ktorým rozhodol o zastavení exekučného konania v

dôsledku prekážky veci rozsúdenej, odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu je správne a
odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je
úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s nim odvolací súd plne stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje.

Súčasne akcentuje, že posudzovanie negatívnych procesných podmienok t. j. existenciu veci
právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a prekážky veci začatej (§ 83 O.s.p.), na rozdiel od
hmotnoprávneho výkladu pojmu totožnej veci v občianskom súdnom konaní, v exekučnom konaní je
potrebné vykladať pojem totožnosti vecne procesne. V exekučnom konaní ide totiž o nútený výkon
povinnosti, judikovanej exekučným titulom. To znamená, že totožnosť exekučného konania je potrebné

posudzovať nielen z aspektu, či ide medzi identickými subjektmi o identický nárok, ale exekučný súd
musí prihliadnuť aj na spôsob núteného výkonu povinnosti uloženej v titule.

V prejednávanej veci okresný súd zistil, že o totožnom návrhu na nútený výkon uloženej povinnosti už
raz právoplatne rozhodol tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil, keď zistil, že ide o nespôsobilý

exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Prvostupňový súd rozhodol takto vo veci sp. zn. 4Er/593/2012,
jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd v konaní sp. zn. 16CoE/167/2012. Okresný súd teda správne
posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže v exekučnom konaní konať (§ 103 v spojení §
251 ods. 4 O.s.p.) a keď zistil, že tu existuje negatívna procesná podmienka v podobe veci rozsúdenej
- res iudicata podľa § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., ktorá je neodstrániteľnou prekážkou

konania, v dôsledku ktorej správne exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .