Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207957.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: R. N., bytom C. E. č. XXX, o vymoženie sumy
62,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
14Er/699/2015-32 zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
14.04.2015, vedenej pod č. 14Er/699/2015 (EX 3061/2015). Zamietnutie žiadosti odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom od 01.01.2008), § 52 ods. 2,3,4 Občianskeho zákonníka (v znení zákona č. 161/2011 Z. z.),
§ 39, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1,2, čl. 6
a prílohou ods. 1 písm. e), písm. q) smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský

rozsudok vydaný pred Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PC-A/0913/0784 zo dňa 07.11.2014, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 62,62 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že
právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 28.11.2008 zmluvu o
osobnom účte č. 00382174, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky
(VOP), preskúmaním ktorých zistil, že v čl. 10.2.1 sa účastníci zmluvy dohodli na riešení sporov

tak, že: „a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu. 10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy

nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju
prijal.“ Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ
zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
všeobecných podmienok. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia

prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Podľa názoru súdu
jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorýdefinuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie

rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, súd dospel k záveru,
že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v dôsledku čoho exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok - nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd prvého stupňa preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f),
h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako
aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/
EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu
Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyako
právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré
právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na

uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by oprávnený takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok
disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je
vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený
nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, resp. namietal aj to, že

súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s
exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej

doložkyobsiahnutejvobchodnýchpodmienkachprávnehopredchodcuoprávnenéhotak,akojecitovaná
vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania
o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach

veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola
priamo zakomponovaná do žiadnej zmluvy podpísanej povinnou, pričom doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinnej. Predmetná formulácia bodu
9.2. obchodných podmienok veriteľa nevykazuje znaky platného právneho úkonu. Možným vylúčením
všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu,

prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedené
ustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je vzmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa
prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej
doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto

postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd
výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov

konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať

povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny

predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť
danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o

tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade
je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal
spotrebiteľovimožnosťprejaviťvôľu,čirozhodcovskúdoložkuakosúčasťobchodnýchpodmienokprijme
alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnej boli poskytnuté aj jasné a

zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s ďalšími
argumentmi odvolania oprávneného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.