Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112232508.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 3131,17 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 626,23 eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho
v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia,
pričom súd rozhodol o tejto žiadosti dňa 21.6.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac

ako 63 dní!).

Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 402100207 s dlžníkom: A. D., R.. XX.XX.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 6444/2011.

Súdnyexekútorvsnahepostupovaťprinútenomvymáhanípohľadávkynavrhovateľaefektívneaúčinne,
predložil návrh navrhovateľa spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v

zákonom ustanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Postup
exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Nečinnosťokresnéhosúduniejeničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konanianachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesústredenou
činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi majetková

škoda a nemajetková ujma, ktorá je špecifikovaná v žalobnom návrhu. Navrhovateľ požiadal odporcu
o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu jeho nároku nedošlo.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 10.10.2014 navrhol žalobný návrh zamietnuť. Poukázal na to, že
návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišné uvedené dátumy narodenia, navrhovateľ nedokázal
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a
dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Z návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody. Jednak si navrhovateľ uplatňuje nárok z

titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobný návrh považuje za podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu
exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou

toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V
samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku

uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá

a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred
1.6.2011. Uviedol, že

samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Odporca poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Odporca namietol i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom

uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí
15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odporca má skôr za to, že
stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej

ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.04.2016 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.Navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť neospravedlnili avšak v emailovom
podaní zo dňa 08.04.2016 navrhli pojednávanie odročiť na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní súdu

zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010. Vzhľadom na to, že súd o tomto návrhu musí rozhodnúť
písomným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, je zrejmé, že nariadené pojednávanie musí

byť odročené. Preto považujú účasť na takomto pojednávaní za nehospodárnu.

Súd však návrh navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania nepovažoval za kvalifikované
ospravedlnenie z titulu dôležitého dôvodu. Účastníci konania boli na termín pojednávania riadne a včas
predvolaní a zároveň boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to
najneskôr do vyhlásenia uznesenia , ktorým sa končí dokazovanie. Súd je toho názoru, že ak prejednal

na pojednávaní vec a vo veci samej rozhodol, pričom sa zaoberal i procesným návrhom o prerušenie
konania, neodňal mu

možnosť konať pred súdom , nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám, tým že sa na pojednávanie
nedostavil.

Odporca neúčasť emailom zo dňa 08.04.2016 ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s návrhom, uznesením č.l. 12, vyjadrením

odporcu č.l. 30, návrhom na prerušenie konania č.l. 49, fotokópiu exekučného spisu 11Er/497/2011,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Krajský súd Nitra uznesením č.k. 8NcC/110/2012-12 zo dňa 19.10.2012 prikázal vec Okresnému súdu
v Leviciach.

Navrhovateľ doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 08.04.2016 návrh na prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Návrh odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého
sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti

odporcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní
vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:

35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box
13, Bratislava, IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013
v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní

prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca
i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. Navrhovateľ návrh na prerušenie konania podal elektronicky, bez

opatrenia zaručeným elektronickým podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej,
preto súd sa zaoberal týmto procesným návrhom.
Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený v ustanoveniach § 109. Odsek 1
tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a odsek 2 upravuje
prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo aksúd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie
preruší alebo v ňom bude

pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Má
za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010
sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká
teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu. Takou otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať
vplyv na rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z
uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/497/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 30.05.2011, a to na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 19.04.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 13726/10 zo dňa 15.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.3.2011 a vykonateľnosť dňa 10.03.2011. Okresný súd Nitra dňa 31.05.2011 vydal uznesenie

č.k. 11Er/497/2011-10, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 3131,17 Eur titulom majetkovej škody a

sumy 626,23 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu predstavujúcu
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa navrhovateľa viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy

má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženou pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 626,23 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom ä hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Navrhovateľ
požiadal u odporcu o predbežné prerokovanie nároku. Odporca do podania žalobného návrhu na súd
nereagoval pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej cit. zákona) v znení účinnom v čase doručenia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (30.05.2011) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra ( pripojená fotokópia) pod sp. zn. 11Er/497/2011 súd zistil, že
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúciedňa30.05.2011(spis zn.EX6444/11),povinný:A.D.,R..XX.XX.XXXX
pre vymoženie 914,87 Eur istiny s príslušenstvom priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 15.02.2011 spisová značka zn: SR 13726/10. Dňa 31.05.2011 vydal Okresný súd Nitra uznesenie
č.k. 11Er/497/2010-10, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011. Z uvedeného teda nesporne
vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté exekučným súdom
v zákonnej lehote t.j. jeden deň po prijatí žiadosti o udelenie poverenia a rozhodne nie s omeškaním
viac ako 63 dní, ako uvádza navrhovateľ.

Súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu
na nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na navrhovateľovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších

podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu a teda k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako s 2 mesačným omeškaním. Súd zistil, že

rozhodnutie bolo vydané 1 deň od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie teda v zákonnej lehote.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v takomto
trvaní je sama o sebe expresná, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, keď okresnému súdu je zjeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie hromadne, teda v rovnako čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom
načo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré

spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských

zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom na vykonané úkony
smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo
možnévdanejvecivysloviťnamietanéporušenieprávanavrhovateľanarozhodnutieožiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe.

Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodnutím o
žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia rozhodol v zákonnej 15 dňovej lehote. Vzhľadom
na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Nitra v danej veci nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť návrhom uplatnený nárok navrhovateľa, ani nadväzne

nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu. Súd nevidel
dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná

existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde
predčasne. Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, pričom podal návrh na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto

žiadosti. Aj keď žalobný návrh bol podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu
o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno návrh považovať za predčasne
podaný.

K námietke premlčania vznesenej odporcom súd udáva, že nárok navrhovateľa za premlčaný
nepovažuje, keďže od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (30.05.2011) do
podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota 3
rokov (samotný žalobný návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 28.09.2012).

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo navrhovateľa na súdnu
ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je

zabezpečená tým, že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu,
ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho
žalobný návrh vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.