Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/243/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228951
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1207228951.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej

veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava- Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, proti
odporcovi: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, K., o určenie prechodu nájmu bytu a vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti o určenie, že k prechodu nájmu bytu č. XX., nachádzajúceho sa na T.. O. (X. G. O.Í.)
bytovéhodomusúpisnéčísloXXXXnaC.F.Č..XXvK.,zapísanéhonaLVč.XXXX,ležiacehonaparcele
č. XXXXX, okres K. T., obec K.- M..Č.. P., katastrálne územie G., po nebohej nájomkyni Z. E., narodenej
XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.X.XXXX, na P. E., narodeného XX.X.XXXX nedošlo, z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý vypratať jednoizbový byt s príslušenstvom č. XX., nachádzajúci sa na T..
O. (X. G. O.) bytového domu súpisné číslo XXXX na C. F. Č.. XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX, ležiaci
na parcele číslo XXXX, okres K. T., obec K.- M..Č.. P., katastrálne územie G. a vyprataný byt odovzdať
navrhovateľovi, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 10.10.2007 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia, že na neho

neprešiel nájom jednoizbového obecného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na T.. O. bytového domu C.
XX Z. K., I. kategórie, pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva o obytnej ploche 13,80
m2 ( ďalej len "byt"). Zároveň žiadal odporcovi uložiť povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať spolu
so všetkými osobami, ktoré s ním v predmetnom byte bývajú a to bez povinnosti zabezpečiť odporcovi
bytovú náhradu. Na pojednávaní, konanom dňa 8.3.2010 navrhovateľ upravil znenie žalobného návrhu
tak, že žiadal, aby súd určil že prechod nájmu k bytu po nebohej nájomkyni Z. E., nar. XX.X.XXX, zomr.
XX.X.XXXX, na P. E., nar. XX.X.XXXX, nedošlo, Zároveň žiadal uloženie povinnosti odporcovi vypratať

byt a vyprataný ho odovzdať navrhovateľovi do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a taktiež
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom predmetného bytu, ktorý je vo vlastníctve
Hlavného mesta SR Bratislavy. Byt bol pridelený súhlasom k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa
4.10.1999 pani Z. E., matke odporcu, ktorá sa stala jeho nájomcom a bola s ňou uzavretá nájomná
zmluva dňa 15.12.1999. Táto nájomkyňa si neplnila povinnosti nájomcu- neuhrádzala nájomné a úhrady

za služby spojené s nájmom bytu po dlhší čas ako tri mesiace. Z tohto dôvodu jej bola povereným
správcom Prvou ružinovskou spoločnosťou, a.s. Bratislava zaslaná výpoveď z nájmu bytu zo dňa
7.7.2004, pričom nájom bytu jej skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.10.2004.
Nájomkyňa bola vyzvaná listom zo dňa 20.4.2005 na odovzdanie a vypratanie nehnuteľnosti od30.5.2005. Predmetný list neprevzala. Listom, doručeným navrhovateľovi dňa 16.7.2007 , sa odporca
obrátil na navrhovateľa so žiadosťou o prechod nájmu bytu po svojej zosnulej matke p. Z. E., ktorá
zomrela dňa XX.X.XXXX. Listom zo dňa 11.9.2007 vyzval navrhovateľ odporcu na vypratanie bytu.

Navrhovateľ poukázal na to, že matke odporcu skončil nájom bytu dňom uplynutia výpovednej lehoty
t.j. 31.10.2004, preto žiadosť navrhovateľa o prechod nájmu bytu nemôže akceptovať, nakoľko k
predmetnému bytu nájom zanikol.

V priebehu konania navrhovateľ zdôraznil, že odporca naďalej býva v predmetnom byte avšak platby za

jehoužívanieneplatí.Taktiežkonštatoval,žeprechádzajúcenájomkyňanepodalavzákonomstanovenej
lehote 3 mesiacov, návrh na určenie neplatnosti výpovede, čo znamená, že daná výpoveď je platná.
Navrhovateľ zaujal stanovisko aj k otázke svojej aktívnej legitimácie v konaní. Vlastníkom bytu sa stalo
Hlavné mesto SR Bratislava na základe zákona o majetku obcí č. 138/1991 Z.z. a to dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona- 1.5.1991. V zmysle § 6 ods. 2 zákona hlavne mesto zveruje časť svojho majetku
do správy mestským častiam a mestská časť môže majetok, jej zverený do správy, zveriť do správy

správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu. Protokolom č. 11/2 zo dňa 31.12.1991zverilo
hlavné mesto majetok do správy mestskej časti Bratislava- Ružinov. Navrhovateľ ďalej predmetný byt
zveril na základe protokolu zo dňa 1.6.1992 Bytovému podniku Bratislava II, š.p., ktorého právnym
nástupcomsaod1.7.1992stalBytovýpodnikmestskejčastiBratislava-Ružinov,ktorýsp.Z.E.uzatváral
nájomnú zmluvu. Bytový podnik mestskej časti Bratislava- Ružinov zanikol, pričom všetky práva a

povinnosti prešli na navrhovateľa ako zriaďovateľa. Poukázal aj na zákonné znenie ustanovení § 2 ods.
2 zákona č. 377/1990 Z.z. o hlavnom meste, § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona o majetku obcí, čl. 81 ods. 1
a 2 štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj § 2 ods. 1 VZN hl. mesta SR Bratislavy č. 5/1992. V
zmysle vyššie uvedeného mal za to, že v konaní je vecne aktívne legitimovaným subjektom.

Navrhovateľ taktiež poukázal na ustanovenie § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
prenajímateľovi umožňuje v prípade, že sa domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu
v lehote 3 mesiacov od kedy sa dozvedel o skutočnostiach, z ktorých vyvodzuje svoju domnienku o
nesplnení podmienok prechodu nájmu, najneskôr do 3 rokov od smrti nájomcu, domáhať sa na súde
určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Taktiež zdôraznil, že pôvodná nájomníčka p. Z. E. neplatila

nájomné a služby spojené s užívaním bytu riadne a včas, čím jej neustále narastal dlh. Napriek tomu, že
dňa 29.4.2004 zaplatila 35.000,-Sk, len znížila svoj existujúci dlh. Ku dňu 31.5.2004 predstavoval jej dlh
nanájomnomsumu1.782,07Eur(53.686,64Sk)adlhsaslužby549,39Eur(16.550,92Sk).Zamesiace
6/2004 až 5/2005 nebolo nič uhradené, takže nemohlo dôjsť ani k zániku dôvodu výpovede podľa § 711
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Po jej smrti sa prvá úhrada uskutočnila až dňa 7.11.2005. Za roky 2006

a 2007 odporca uskutočnil občasné čiastkové platby, ale od 12/2007 doteraz neuhradil za užívanie bytu
žiadnu platbu, čím výška jeho nedoplatkom predstavuje sumu 13.163,62 Eur bez príslušenstva.

Súd prejednal vec za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie
doručené v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi- Protokolom 11/2 o zverejní majetku
hlavného mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy Mestskej časti Bratislava-
Ružinov zo dňa 31.12.1991, Protokolom o zverení majetku obce a sním súvisiacich majetkových práv
a záväzkov do správy Bytového podniku Bratislava II zo dňa 1.6.1992, Protokolom o zverení obecného

majetku vo vlastníctve HM SR v správe mestskou časťou Bratislava- Ružinov poverenej organizácii
BytovýpodnikuRužinovzodňa17.9.1999spolusprílohouč.1,výpisomzuznesenírokovaniaMiestneho
zastupiteľstva mestskej časti Bratislava- Ružinov zo dňa 2.3.1999, protokolom o fyzickom odovzdaní-
prevzatí nehnuteľností zo dňa 31.12.1999 a prílohou č. 1, 2 a 3 k tomuto protokolu, súhlasom k dohode o
vzájomnej výmene bytov zo dňa 4.10.1999, nájomnou zmluvou zo dňa 15.12.1999, splnomocnením zo

dňa 17.10.2001, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 7.7.2004, doporučenou zásielkou s dátumom uloženia
19.7.2004, listom zo dňa 20.4.2005, žiadosťou odporcu o prevod nájmu bytu doručenou dňa 16.7.2007,
žiadosťou o doloženie dokladov zo dňa 3.8.2007, doporučenou zásielkou s dátumom uloženia 6.8.2007,
listomsnázvomžiadosťoprechodnájmu-odpoveďzodňa11.9.2007,,výpisomzLVč.XXXX,sumárnou
analýzou platieb za obdobie od 1.1.2000, oznámením Mestskej časti Bratislava- Ružinov o úmrtí p. Z. E.

zo dňa 17.4.2015, doručenkou s potvrdením prevzatia písomnosti pani Z. E. dňa 28.4.2005, príjmovými
pokladničnými dokladmi o zaplatení sumy 37.584,-Sk a 110.000,-Sk, výpisom z Obchodného registra
oddielPšn,vložkač.49/B,zmluvouokomplexnomprenájmemajetkuzodňa1.1.2003azistilnasledovný
skutkový stav:Z priloženého LV č. XXXX je zrejmé, že ako vlastník bytu č. XX na C. F. Č.. XX Z. K. ( teda vypratávaného
bytu) je zapísané Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava- Mestská časť Bratislava Ružinov.

Vlastník Hlavné mesto SR Bratislava zveril Protokolom č. 11/2 o zverení majetku hlavného mesta a s
ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov, majetok,
pričom v konaní nebolo sporné, že takýmto spôsobom bol zverený do správy navrhovateľa aj sporný byt.
Na základe protokolu zo dňa 1.6.1992 zveril navrhovateľ byt do správy Bytovému podniku Bratislava
II, š.p.. Z výpisu z obchodného registra oddiel : Pšn, vložka č. 49/B súd zistil, uznesením Mestského

zastupiteľstva magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy č. 181/92 bol zrušený bez likvidácie Bytový
podnik Bratislava II dňom 30.6.1992, uznesením č. 151/X Miestneho zastupiteľstva Bratislava- Ružinov
bol schválený zánik Bytového podniku II š.p. Bratislava ku dňu 30.6.1992 a všetky práva, záväzky,
pohľadávkyprešlinanovozaloženýBytovýpodnikBratislava-Ružinov,Bratislava-PodunajskéBiskupice
a Bratislava-Vrakuňa.
Znamená to, že v prípade sporného bytu prešli práva a povinnosti z Bytového podniku Bratislava II, š.p.

na Bytový podnik mestskej časti Bratislava- Ružinov.

Dňa 4.10.1999 dal starosta Mestskej časti Bratislava- Ružinov a to na základe dohody nájomcov, súhlas
k vzájomnej výmene bytov, a to bytu na C. F.. Č.. XX ( pozn. súdu - sporný byt), ktorý užívala p. M. M.
a bytu na A. F. Č.. XX, ktorý užívala p. Z. E.. Súd konštatuje, že z obsahu tejto listiny je zrejmé, že

príslušnýmorgánomboldanýp.Z.E.súhlasnavýmenubytunaA.E.F..XXzabytnaC.F..XX. Následne
s ňou ako nájomcom bola uzavretá dňa 15.12.1999 nájomná zmluva, kedy jej prenajímateľ a to Bytový
podnik mestskej časti Bratislava-Ružinov na základe príkazu Mestskej časti Bratislava-Ružinov zo dňa
4.10.1999 prenechal do užívania sporný byt č. XX na C. F. Č.. XX Z. K.. Nájomná zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú, pričom výška úhrady za nájomné a služby spojené s užívaním bytu bola dohodnutá

na sumu 1.555,-sk mesačne. Nájomkyňa sa zaviazala uhrádzať dohodnuté mesačné platby nájomného
najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Súd len poukazuje na obsah výpovede odporcu v konaní,
ktorý potvrdil, že spolu s matkou sa po vzájomnej výmene bytov presťahovali do bytu č. XX na C. F.. Č..
XX Z. K., tento užívali spoločne až do smrti jeho matky a tento on užíva doteraz.

Súd z predloženého listinného dôkazu a to výpisu z uznesení z rokovania Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava- Ružinov, konaného dňa 2.3.1999 zistil, že došlo k zrušeniu Bytového
podniku Ružinov ku dňu 31.12.1999 s likvidáciou a zároveň k zrušeniu zverenia nehnuteľností a
majetku hlavného mesta SR Bratislavy Bytovému podniku Ružinov, ktoré mu boli zverené do správy.
Bytový podnik mestskej časti Bratislava- Ružinov zanikol dňom 11.12.2002, čo je súdu známe z jeho

predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a vyplýva to aj z výpisu z Obchodného registra oddiel: Pšn,
vložka č. 21/B. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 23 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z.z.
o rozpočtových pravidlách, účinného v čase zrušenia Bytového podniku mestskej časti Bratislava-
Ružinov, š.p., v zmysle ktorého ak rozpočtová alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez
právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon

neustanoví inak. Znamená to, že dňom zrušenia Bytového podniku mestskej časti Bratislava- Ružinov,
prestal tento subjekt vykonávať správu zverených nehnuteľností ( teda aj sporného vypratávaného bytu)
a ich správu opätovne vykonával priamo navrhovateľ.

ProtokolomozvereníobecnéhomajetkuvovlastníctvehlavnéhomestaSRBratislavyvsprávemestskou

časťou Bratislava- Ružinov poverenej organizácie Bytový podnik Ružinov, do správy Prvej ružinovskej
spoločnosti,a.s.Bratislavazodňa17.9.1999odovzdávajúci:MestskáčasťBratislava-Ružinovodovzdal
do správy Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. Bratislava ako preberajúceho majetok, ktorého správu
vykonával Bytový podnik Ružinov, pričom presná špecifikácia zvereného majetku, ktorý tvorí bytový a
domový fond, pozemky, technická infraštruktúra, bola uvedená v prílohách 1 až 4 tohto protokolu a

overených mimoriadnou inventarizáciou do 31.12.1999. Súd konštatuje, že v prílohe č. 1 Protokolu bol
uvedený, ako časť majetku aj obytný dom na C. F. Č.. XX Z. K..

Mestská časť Bratislava- Ružinov zmluvou o komplexnom prenájme majetku zo dňa 1.1.2003 zrušila
platnosť Protokolu o zverení obecného majetku vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy v správe

mestskou časťou Bratislava- Ružinov poverenej organizácie Bytový podnik Ružinov so sídlom v
Bratislave, Mlynské Nivy 61 a s nimi súvisiacimi právami a záväzkami, do správy Prvej ružinovskej
spoločnosti, a.s. Bratislava so sídlom Mlynské Nivy 61, Bratislava zo dňa 17.9.1999 v znení Dodatku
č. 1. Zároveň touto zmluvou zriadila nájom majetku, vymedzeného v prílohách zmluvy, a teda akoprenajímateľ prenechala nájomcovi- Prvej Ružinovskej spoločnosti, a.s. do užívania predmet nájmu- v
zmysle priloženej prílohy aj dom na C. F. Č.. XX Z. K.. V zmysle čl. VIII ods. 1 zmluvy prenajímateľ
poveril nájomcu, aby zabezpečoval pre vybrané zložky majetku prenajímateľa niektoré plnenia- okrem

iných aj uzatvárať v mene Mestskej časti Bratislava- Ružinov nájomné ako aj ďalšie zmluvy, týkajúce
sa predmetného majetku k čomu ho mestská časť splnomocnila; kompletné vedenie účtovníctva a
zabezpečenie inventarizácie, vykazovania a odpisovania majetku; zabezpečenie vedenia majetku v
osobitnej evidencii; vedenie komplexnej správy pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa predmetného
majetku; udržiavanie majetku; zabezpečovanie dodávok tepla, médií, OLO a aj poskytovanie služieb

spojených s užívaním predmetného majetku a to na vlastné náklady.

Dňa 17.10.2001 splnomocnila Mestská časť Bratislava- Ružinov Prvú ružinovskú spoločnosť, a.s. na
podpisovanie výpovede z nájmu bytu vo všetkých prípadoch tých nájomcov obecných bytov, ktorú v
súvislosti s užívaním bytu porušujú ustanovenia nájomnej zmluvy, alebo ustanovenia platných právnych
predpisov a napĺňajú podmienky pre výpoveď z nájmu bytu uvedené v ustanovení § 711 ods. 1 písm. c)

a písm. d) zákona č. 261/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonníka, v znení neskorších
predpisov. Toto splnomocnenie platilo po dobu výkonu správy majetku Mestskou časťou Bratislava-
Ružinov.

Listom zo dňa 7.7.2004, podpísaným členom predstavenstva a prokuristom Prvej ružinovskej

spoločnosti, a.s. bol vypovedaný p. Z. E. ako nájomkyni podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka nájom bytu č. XX na C. F. Č.. XX Z. K., nakoľko neplatením nájomného a úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2000 do 31.5.2004, teda za dlhší čas ako
tri mesiace, splnila zákonnú podmienku pre výpoveď z nájmu bytu danú prenajímateľom. V rámci tohto
listu bol zároveň aj vyčíslený nedoplatok ku dňu 31.5.2004 na sumu 70.231,90 Sk s príslušenstvom a

to podľa účtovného dokladu "Sumárna analýza platieb" vystaveného správcom majetku mestskej časti
Bratislava- Ružinov- Prvou ružinovskou spoločnosťou, a.s.. V rámci tohto listu bola zároveň nájomkyňa
informovaná o dĺžke výpovednej lehoty tri mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho
mesiaca po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej doporučenej zásielky ( č.l. 10,11)
je zrejmé, že výpoveď bola doručovaná nájomkyni do vlastných rúk, pričom zásielka bola uložená na

pošte dňa 19.7.2004, a ako neprevzatá v odbernej lehote sa odosielateľovi vrátila 6.8.2004.

Z obsahu spisu je zrejmé, že neplatnosť predmetnej výpovede nebola napadnutá nájomkyňou na súde,
čo nerozporoval ani odporca v konaní.

Súd sa v tejto súvislosti oboznámil aj so sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.2.2000, pričom
z tohto účtovného dokladu, vystaveného Prvou ružinovskou spoločnosťou, a.s., z ktorej obsahu je
zrejmé, že nájomkyňa neuhrádzala platby za nájom a služby riadne a včas počas trvania nájomného
vzťahu, resp. tieto uhrádzala len sporadicky. P. E.U., ani po doručení výpovede svoj dlh na nájomnom
a úhradách za služby neuhradila, pričom jej tento naďalej narastal o jednotlivé predpísané platby za

užívanie sporného bytu. Z oznámenia o úmrtí je zrejmé, že p. Z. E. dňa XX.X.XXXX zomrela. Aj po tomto
dátume boli zo strany Prvej ružinovskej spoločnosti a.s. naďalej vyúčtovávané nedoplatky na platbách
za nájomné a služby pre jednotlivé mesiace, pričom z predloženej sumárnej analýzy je zrejmé, a túto
skutočnosť nepoprel ani odporca, že z jeho strany dochádzalo, opäť len sporadicky a nie v plnej výške, k
niekoľkým úhradám. Napriek tomu, dlh na nájomnom v súčasnej dobe predstavuje sumu 13.163,62 Eur.

Odporca v rámci svojho výsluchu uviedol, že na prelome rokov 1999-2000 sa do bytu na C. F. Č.. X
presťahoval spolu s matkou, kedy došlo k vzájomnej výmene bytov. Nebol vedený ako nájomca bytu,
avšak služby platili za dve osoby. Z dôvodu, že na platbách nájomného vznikol dlh asi vo výške 12.000,-
Sk až 14.000,-Sk, bola daná jeho matke výpoveď z nájmu bytu. Aj po výpovedi však v byte bývali. V roku

2004 činila dlžoba na nájomnom okolo 60.000,-Sk až 70.000,-sk, avšak z poskytnutého odškodnenia za
pobyt v koncentračnom tábore, asi v máji 2004 uhradili asi 40.000,-Sk. Po smrti matky zostal odporca
bývať v byte sám. Uviedol, že zo strany Mestskej časti mu boli naďalej vyúčtovávané platby za nájom a
služby spojené s užívaním bytu, tieto však neuhrádzal pravidelne. Konštatoval, že aj v súčasnej dobe má
na nájomnom dlh. Asi minulý rok chcela celý dlh vyrovnať p. M.Á. E., avšak jej bolo povedané, že plnenie

je bezpredmetné a odporca bude vysťahovaný. Potvrdil, že jeho matka sa v byte zdržiavala neustále od
nasťahovania do jej smrti. Potvrdil, že o výpovedi z nájmu bytu sa dozvedeli, keď im bola doručené list
navrhovateľa zo dňa 20.4.2005- výzva na odovzdanie a vypratanie bytu a to ešte za života jeho matky.Súd z obsahu listu navrhovateľa zo dňa 20.4.2005, adresovaného p. Z. E., zistil, že táto bola vyzvaná
na vypratanie bytu a odovzdanie kľúčov v termíne do 30.5.2005. Tento list bol nájomkyni doručený dňa
28.4.2005 ( čo má súd preukázané zo založenej doručenky na č.l. 125).

Zo samotnej výpovede odporcu je zrejmé, že byt doteraz užíva a to nepretržite od smrti svojej matky.
Dňa 16.7.2007 doručil odporca Miestnemu úradu Bratislava Ružinov žiadosť o prevod nájmu bytu po
svojej zosnulej matke. Následne Miestny úrad mestskej časti Bratislava- Ružinov požiadal odporcu o
doloženie dokladov v súvislosti s predloženou žiadosťou. Listom zo dňa 11.9.2007 navrhovateľ oznámil

odporcovi, že nie je možné vyhovieť jeho žiadosti o prechod nájmu bytu, nakoľko jeho matke bola daná
výpoveď z nájmu dňa 7.7.2004. Zároveň ho navrhovateľ požiadal o vypratanie bytu a odovzdanie kľúčov.

Podľa § 706 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom
nájme manželov, stávajú sa nájomcami ( spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci,
zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami

( spoločnými nájomcami) sa stávajú tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosti zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt. Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu
podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najnejskôr však
v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu

nedošlo.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase doručovania výpovede,
adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek
bude zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku,

ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na
pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol.
Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa§2ods.2zákonač.377/1990Z.z.ohlavnommesteSlovenskejrepublikyBratislave,mestskéčasti

súprávnickýmiosobami,ktorézapodmienokustanovenýchzákonomaštatútomsamostatnehospodária
s vlastným majetkom, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
a mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok,

ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, správca nemôže nadobudnúť majetok do
svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť
vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v

mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.

Podľa čl. 81 ods. 1 a 2 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy Bratislava zveruje časti svojho majetku
do správy mestským častiam a môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovým organizáciám
a príspevkovým organizáciám Bratislavy. Pod správou zvereného majetku Bratislavy sa rozumie

oprávnenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Bratislavy a mestských častí zverený
majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto štatútom a osobitnými uzneseniami
mestského zastupiteľstva.Podľa § 2 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 5/1992 o postupe
pri uzatváraní zmlúv o nájme bytov vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, platného v čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy, zmluvy o nájme bytu vo vlastníctve hlavného mesta uzatvára mestská

časť v domoch, ktoré jej hlavné mesto zverilo do správy aj ktoré mestská časť zverila do správy podniku
a organizácii mestskej časti.

Podľa § 2 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 o nájme
bytov a obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie, je prenajímateľom a správcom

obecného bytového fondu mestská časť, ak ide o byty a bytové domy zverené do správy mestskej časti.

Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo
len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má

nájomca právo na prístrešie.

Súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, konštatuje, že navrhovateľ v konaní má aktívnu vecnú
legitimáciu. V prvom rade zo samotného výpisu z katastra nehnuteľností je zrejmé, že ako vlastník
sporného bytu figuruje Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré zverilo správu spornej nehnuteľnosti Mestskej

časti Bratislava Ružinov. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení hoci správca nenadobúda
zverený majetok do svojho vlastníctva, vykonáva všetky úkony pri správe zvereného majetku v mene
obce. Okrem iného, priamo zákon deleguje na Mestskú časť právo konať pred súdom vo veciach,
ktoré sa týkajú zvereného majetku. Hoci Mestská časť Bratislava- Ružinov po zmene legislatívy zrušila
protokol o zverení majetku ( vrátane sporného bytu) do správy Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. a

vzájomné vzťahy si tieto subjekty upravili zmluvou o komplexnom prenájme majetku zo dňa 1.1.2003,
z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by na Prvú ružinovskú spoločnosť, a.s. prešla kompetencia
zastupovať v konaní pred súdmi či už Hlavné mesto SR Bratislavu, alebo Mestskú časť Bratislava
Ružinov. Touto zmluvou došlo zo strany navrhovateľa k splnomocneniu vyššie uvedeného subjektu
na spravovanie, zabezpečenie, evidenciu vymedzeného majetku a bol splnomocnený na uzatváranie

nájomných zmlúv, týkajúcich sa prenajatého majetku. Avšak, ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ
si ponechal, zákonom zverenú kompetenciu, konať, ako právnická osoba s právnou subjektivitou, pred
súdmi, vo veciach, týkajúcich sa majetku Hlavného mesta SR Bratislavy v jeho správe.

Súd ďalej skúmal, či uzavretím nájomnej zmluvy, došlo k riadnemu vzniku nájomného vzťahu, ako

dlho tento trval, kedy došlo k jeho skončeniu a aké následky z jeho ukončenia plynuli tak pre pôvodnú
nájomkyňu, ako aj pre odporcu. Súd v prvom rade konštatuje, že uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa
15.12.1999 medzi prenajímateľom Bytovým podnikom mestskej časti Bratislava-Ružinov na základe
príkazu Mestskej časti Bratislava-Ružinov a nájomkyňou p. Z. E. ( ďalej len "nájomkyňa") došlo k vzniku
riadnehonájomnéhovzťahu,ktoréhopredmetomboloužívaniebytuč.XXnaC.F..XXvK..Vrozhodnom

čase, zverila Metská časť majetok v jej správe do správy inej organizácie, čo v tom čase neodporovalo
platnej legislatíve. Nie je sporné, že nájomkyňa sa do bytu nasťahovala, tento byt užívala( a to až do
doby jej úmrtia), avšak neplnila si riadne a včas svoje povinnosti, plynúce zo zmluvy, kedy neuhrádzala
mesačné platby na nájomnom a službách spojených s užívaním predmetného bytu. V konaní bolo
preukázané, že bola splnená aj podmienka, že nájomkyňa hrubo poručovala svoje povinnosti tým, že

nezaplatila nájomné a príslušné úhrady za čas dlhší ako tri mesiace.

Z tohto dôvodu jej bola daná výpoveď z nájmu bytu, pričom v rozhodnom čase ( 7.7.2004) bola Prvá
ružinovská spoločnosť, a.s. osobitným plnomocenstvom zo dňa 17.10.2001 zo strany navrhovateľa
splnomocnená na podpisovanie výpovedí z nájmu bytov aj v prípade, že nájomcovia porušujú svoje

povinnostianapĺňajúpodmienkyprevýpoveďpodľa§711ods.1písm.d)Občianskehozákonníka.Preto
súd konštatuje, že podpísanie výpovede z nájmu bytu zo dňa 7.7.2004 zo strany člena predstavenstva
a prokuristu Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s., bolo v rozhodnom čase relevatné a výpoveď z nájmu
bytu bola nájomkyni daná riadne a za naplnenia všetkých formálnych a hmotnoprávnych predpokladov.
V konaní nebolo sporné, že táto výpoveď bola doručovaná nájomkyni na adresu miesta pobytu, kde sa

zdržovala, a hoci si zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzala v odbernej lehote, zákon v tomto prípade,
s odkazom na § 46 Občianskeho súdneho poriadku, predpokladá zákonnú domnienku doručenia.
Znamená to, že uložením zásielky na pošte dňa 19.7.2004, bola výpoveď riadne doručená. Nakoľko v
konaní nie je sporné, že nájomkyňa neplatnosť výpovede na súde nenapadla, je výpoveď z nájmu bytuúčinná a v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájom bytu skončil uplynutím trojmesačnej
výpovednej doby dňa 31.10.2004. Znamená to, že ešte za života pôvodnej nájomkyne došlo k riadnemu
ukončeniu nájomného vzťahu za dodržania všetkých zákonných predpokladov. Od momentu zániku

nájomného vzťahu nájomkyňa ( spolu s odporcom) užívali byt bez právneho dôvodu a to napriek
riadne doručenej výzve na jeho vypratanie, doručenej ešte za života pôvodnej nájomkyne. Počas života
nájomkyne a následne aj po jej smrti byt užíval odporca.

Vzhľadom na ustálený skutkový stav, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené nároky špecifikované v

žalobnom petite, kedy sa tento domáhal jednak určenia, že k prechodu nájmu sporného bytu zo strany
pôvodnej nájomkyne na odporcu nedošlo a jednak uloženia povinnosti odporcovi vypratať a odovzdať
byt.

Čo sa týka prvého uplatneného nároku, teda určenia, že k prechodu nájmu nedošlo, súd vychádzajúc
zo zákonného znenia § 706 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uvádza, že neboli splnené zákonné

hmotnoprávne predpoklady na to, aby súd návrhu v tejto časti vyhovel. Možnosť prenajímateľa
( navrhovateľa) domáhať sa na súde určenia, že k prechodu nájmu nedošlo je limitovaná plynutím
tak subjektívnej ako aj objektívnej prekluzívnej lehoty. Subjektívna prekluzívna lehota je trojmesačná a
začína plynúť od okamihu, kedy sa prenajímateľ dozvedel o skutočnostiach, osvedčujúcich nesplnenie
podmienok prechodu nájmu. Objektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa smrti nájomcu.

Ustanovenie § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka logicky nadväzuje na odsek 1, ktorý upravuje
podmienkyprechodunájmubytuvprípadesmrtinájomcu.Vzmysle§706ods.1Občianskehozákonníka
je zrejmé, že vybrané osoby, za podmienky, že s nájomcom žili v deň smrti v spoločnej domácnosti
a nemajú vlastný byt ( medzi nimi aj deti nájomcu) sa stávajú po smrti nájomcu sami nájomcami
bytu. Predpokladom možnosti aplikácie tohto ustanovenia je riadne trvanie nájomného vzťahu v čase

smrti nájomcu ( samotný zákon predpokladá vznik právnych následkov len vtedy ak zomrie nájomca).
Nájomcom je nepochybne osoba, ktorá užíva byt na základe riadne uzavretej a v čase smrti účinnej
nájomnej zmluvy, ktorá po právnej stránke definuje jeho postavenie v nájomnom vzťahu. Ako bolo
vyššie ustálené, p. Z. E. v čase svojej smrti nebola nájomkyňou bytu, užívala tento bez akéhokoľvek
právneho dôvodu. Preto nemožno v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 706 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka a teda ani vo výroku súdu deklarovať, že k prechodu nájmu k bytu nedošlo, nakoľko nie sú
naplnené hypotézy týchto právnych noriem- teda skutočnosť, že by došlo k úmrtiu nájomcu. Samotný
výrok súdu by tak vôbec nereflektoval existujúci skutkový stav a v podstate by bol v rámci svojho
logického výkladu odporujúci citovaným zákonným ustanoveniam. Konštatoval by totiž, že po smrti
p. Z. E. nedošlo k prechodu nájmu bytu na odporcu, hoci v čase jej smrti táto nájomkyňou nebola.

Okrem toho, by v tomto prípade nebolo možné hovoriť ani o dodržaní subjektívnej prekluzívnej lehoty.
Navrhovateľpredsaužvčaseriadnehodoručeniavýpovede(7/2004)malvedomosťozánikunájomného
vzťahu, preto v teoretickej rovine už v tomto okamihu musel mať vedomosť o tom, že v prípade smrti
p. E. by nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu. Možno povedať, že tým, že došlo k zániku nájomného
vzťahu ako takého ešte voči pôvodnej nájomkyni, nie je možné súdom zistiť ani konkretizovať začatie

plynutiasubjektívnejtrojmesačnejprekluzívnejlehoty,nakoľkoustanovenie§706ods.1a2občianskeho
zákonníka jednoznačne predpokladá smrť osoby v postavení riadneho nájomcu. Preto navrhovateľovi
ani nevznikol nárok domáhať sa na súde určenia neplatnosti prechodu nájmu, tak ako to predpokladá
zákon.

Ak by súd preskúmal uplatnený nárok na určenie vo všeobecnoteoretickej rovine, bez aplikácie § 706
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, musel by skúmať existenciu naliehavé právneho záujmu na určení,
ktorý ale v tomto prípade na strane navrhovateľa daný nie je. Určením neexistencie prechodu k nájmu
bytu, by nedošlo medzi účastníkmi konania k vyriešeniu sporovej situácie ako takej a nevytvorilo by sa
právne východisko pre ustálenie právnych vzťahov medzi nimi. To nepochybne osvedčuje aj súčasné

podanie návrhu na vypratanie spornej nehnuteľnosti. Súd preto návrhu navrhovateľa v časti určovacieho
petitu nevyhovel a návrh zamietol.

Súd naopak vyhovel návrhu v časti o uložení povinnosti odporcovi nehnuteľnosť vypratať. Odporca
užíva totižto byt bez právneho dôvodu, predmetný byt nie je predmetom žiadneho zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi a ako bolo vyššie uvedené, z dôvodu ukončenia nájomného voči jeho matke ešte
počas jej života, neexistoval v čase jej smrti žiadny nájom bytu, ktorý by mohol byť predmetom prechodu
na odporcu. Súd len konštatuje, že v tomto prípade nemohol aplikovať ustanovenie § 712a ods. 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko aj toto ustanovenie predpokladá zánik nájomného pomeru. Nakoľkomedzi navrhovateľom a odporcom nájomný vzťah nikdy nevznikol, priznanie bytovej náhrady v tomto
prípade neprichádza do úvahy. Hoci neplatenie úhrad za užívanie bytu, nie je skutočnosť, ktorá by
mala vplyv na právne posúdenie uplatnených nárokov, súd konštatuje, že nie je možné od navrhovateľa

spravodlivo požadovať, aby poskytoval ubytovanie odporcovi bez akejkoľvek úhrady. Týmto by neustále
dochádzalo k navyšovaniu dlžnej sumy a teda aj výšky sumy, o ktorú sa odporca na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohacuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko pomer

úspechu oboch účastníkov bol rovnaký, súd vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.