Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľky: I. U., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom
F., G. XXX, zast. JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom, so sídlom v S. Y., G. T. XXXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2015 v spojení so zmenovým
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2016 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2015 podľa § 65 a §
82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 15. júla 2015
starobný dôchodok v sume 168,40 € mesačne. Predmetným rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie
odporkyne zo dňa 27. augusta 2015, ktorým bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok od 15. júla
2015 v sume 154,10 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala
nezhodnotenie obdobia od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002, kedy sa starala o blízku osobu s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutím.ĎalejnamietalanezhodnoteniestarostlivostiosynaI.,nar.XX.T.XXXX
a syna M., nar. X. N. XXXX. Uviedla, že obaja synovia boli ťažko zdravotne postihnutí a obaja zomreli.
Navrhovateľka žiadala započítať obdobie 12 rokov, počas ktorých poberala príspevok za starostlivosť o
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po uplynutí veku 6 rokov syna M.. Poukázala na skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje jej ťažkú životnú situáciu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedla, že
obdobie od 1. januára 1980 do 7. júna 1988 je plne zhodnotené ako zamestnanie, v osobnom liste
dôchodkového poistenia, ktoré je prílohou oboch rozhodnutí, označené znakom „A“. Obdobie od 8.
júna 1988 do 23. novembra 1998 je plne zhodnotené ako doba starostlivosti o dieťa, v osobnom liste
dôchodkového poistenia, označené znakom „T“. Obdobie od 24. novembra 1998 do 31.
decembra 2000 je plne zhodnotené ako doba osobnej starostlivosti o blízku osobu uznanú za prevažne

alebo úplne bezvládnu, ak nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti, alebo v obdobnom
zdravotnom zariadení, v osobnom liste dôchodkového poistenia, označené znakom „Z“. Obdobie od 1.
októbra 2002 do 31. marca 2003 je zhodnotené ako obdobie poberania podpory v nezamestnanosti, v
osobnom liste dôchodkového poistenia, označené znakom „M“.Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že narodením syna I., nar. XX. T. XXXX bola dôchodkovo poistená podľa
§ 15 od. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Ust. § 15 zákona

je účinné od 1. januára 2004, teda od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ust. § 15
od. 1 písm. c) zákona vyžaduje na zhodnotenie starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely okrem iného
aj podanie prihlášky, ktorú navrhovateľka po narodení syna v roku 1980 nemohla podať, pretože v tejto
dobe platili iné právne predpisy o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná
doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia sa hodnotí
podľa právnych predpisov účinných v čase, kedy trvalo zamestnanie alebo náhradné doby. V opačnom
prípade, by išlo o uplatnenie retroaktivity, čo v právnom systéme Slovenskej republiky nie je možné.

Odporkyňa rovnako poukázala na to, že roky, počas ktorých navrhovateľka získala len náhradné doby,
a teda osobný mzdový bod v hodnote 0,3 sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.

Sporné obdobie od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002 (do úmrtia syna), počas ktorého sa
navrhovateľka osobne starala o úplne bezvládneho syna I. U., odporkyňa na dôchodkové účely

nehodnotila, pretože uvedená doba sa podľa § 169c ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení
zákona č. 446/2000 Z. z. hodnotí len v období od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000. Z uvedeného
vyplýva, že sporné obdobie od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002 nie je možné hodnotiť na
dôchodkové účely.

Vzhľadom na námietky navrhovateľky bolo odporkyňou vydané nové rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X dňa 19. januára 2016 s rozšíreným odôvodnením. Týmto rozhodnutím odporkyňa zmenila
napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2015 v časti odôvodnenie.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že ide o sporné obdobie od 1. januára 2001

do 16. septembra 2002, ktoré odporkyňa nehodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia, pričom sa
odvoláva na § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb.. Odporkyňa k tomu uvádza aj ust. § 169c ods.
2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. s poukazom na to, že na základe
tohto ustanovenia nezapočítala rozhodné obdobie od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002, pričom
odporkyňa citáciu tohto zákona bezdôvodne skreslila a skrátila. Citácia zákona hovorí jasne: Doba

osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená
v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976
do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.
Z uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2001 hodnotíme toto obdobie podľa zákonov účinných do 31.
decembra 2000. Zákony účinné do 31. 12. 2000 jasne hovoria, že do doby dôchodkového poistenia sa

zarátava aj obdobie starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutú osobu. To, že sa navrhovateľka starala o
ťažko zdravotne postihnutú osobu nie je sporné, jediným sporným je vlastne zarátanie tohto obdobia, od
januára 2001 do 16. septembra 2002. V prípade, ak by sa vychádzalo z vyjadrenia odporkyne, tak toto
obdobie by obdobím hluchým, v ktorom osoba, ktorá sa stará o ťažko zdravotne postihnutú osobu, by
nebola žiadnym spôsobom dôchodkovo poistená alebo by sa toto obdobie nezarátalo do dôchodkového

poistenia. Pritom zákon hovorí jasne, že obdobie od 1. januára 2001 sa hodnotí do tejto doby, ale sa
použijú ustanovenia zákona, ktoré sú platné do 31. 12. 2000. Odporkyňa citáciu tohto zákona skrátila
v prospech seba. Ak by použila aktuálnu citáciu zákona, ktorá bola účinná v tom čase, na ktoré sa
odvoláva, tá jednoznačne preukazuje, že toto obdobie sa hodnotí, ale podľa zákonov nie účinných od
1. 1. 2001, ale účinných do 31. 12. 2000 a vlastne tieto zákony do 31. 12. 2000 umožňovali započítať

túto dobu starostlivosti o blízku osobu, ktorá nebola umiestnená do žiadneho zdravotného zariadenia
do obdobia dôchodkového poistenia. V prípade, ak by odporkyňa započítala toto rozhodné obdobie, na
ktoré navrhovateľka má nárok, získala by minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia, a tým pádom
by získala aj nárok na minimálny dôchodok, čo je matku, ktorá vychovala šesť detí, z toho dve ťažko
zdravotne postihnuté, ktoré jej aj umreli ešte predčasne, aspoň ako také zadosťučinenie vzhľadom na

jej ťažký život, ktorý si musela podstúpiť.

Navrhovateľka sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala vyjadrení svojho právneho zástupcu,
ktorý podľa nej povedal všetko.Zástupkyňaodporkynesapridržiavalavyjadreníodporkynez1.12.2015,akoajdoplňujúcehovyjadrenia
z 18. 2. 2016. Poukázala na to, že ust. § 9 zákona č. 100/1988 Zb. ods. 1 písm. k) platil od 1. 1. 1976 do

31. 12. 2000. Osoby starajúce sa o ťažko zdravotne postihnutých mali žiaľ od roku 2000 hluché obdobie
a mohli sa prihlásiť na dôchodkové poistenie dobrovoľne až od 1. 8. 2006.

K vyjadreniam zástupkyne odporkyne právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že v prechodných
ustanoveniach, a to práve v § 169 písm. c) ods. 2 je uvedené, že doba osobnej starostlivosti o blízku

osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb
alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000, sa
hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, vypočul
prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru,

že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

V predmetnom konaní bolo sporným započítanie obdobia od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002,
počas ktorého sa navrhovateľka osobne starala o úplne bezvládneho syna I. U..

Podľa § 9 ods. 1 písm. k) Zákona o sociálnom zabezpečení sa do zamestnania na dôchodkové účely z
celkovej doby započítava ako náhradná doba aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola
prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom
zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976. Uvedená doba podľa § 169c ods. 2 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. sa však hodnotí len v období od 1. januára

1976 do 31. decembra 2000.

Sporné obdobie u navrhovateľky (od 1. januára 2001 do 16. septembra 2002) teda nie je možné hodnotiť
na dôchodkové účely.

Uvedené bolo vysvetlené v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2016, ktorým
odporkyňa zmenila rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2015 v časti odôvodnenie.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. septembra 2015 v
spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 19. januára 2016 je vydané v súlade so zákonom,

o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutia ako zákonné potvrdil
v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.