Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/208/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111224776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: V. X., K.. X.X.XXXX,

O. P. XX, V., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Floriánova 2,
proti žalovaným: X. V. P., K.. X.X.XXXX, O. V., V. W. X, X. I. P., K.. X.XX.XXXX, O. V. W. X, V.,
X. U. Z., K.. XX.X.XXXX, O. V. W. X, V., X. U. Š., K.. XX.X.XXXX, O. V. W. X, V., X. H.. Ľ. Z., K..
XX.X.XXXX, O. V. W. X, V., X. Ľ. Z., K.. XX.X.XXXX, V. W. X, V., zastúpených PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, IČO: 36492086, o
náhradu za obmedzovanie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2011 žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 1.242,16 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2011 do
zaplatenia, žalovaného v 3. rade na zaplatenie sumy 1.242,16 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 7.9.2011 do zaplatenia, žalovaného v 4. rade na zaplatenie sumy 1.272,81 EUR s 9,5 % úrokom
z omeškania ročne od 7.9.2011 do zaplatenia a žalovaných v 5. a 6. rade spoločne a nerozdielne na
zaplatenie 1.272,81 EUR s 9.5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2011 do zaplatenia titulom náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva.

Predmetnú žalobu odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. V.
zapísaných na LV č. XXXXX, okrem iného aj parcely KNC XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere
215 m2. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádza bytový dom súp. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, ktorého
spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. - 6. rade.

Žalovaní v 1. až 4. rade spolu s právnym predchodcom žalovaných v 5. a 6. rade nadobudli vlastníctvo
k bytom a spoločným častiam na zariadení bytového domu na základe zmlúv o prevode vlastníctva
družstevného bytu s Bytovým družstvom Prešov.

Poukázal na to, že o neoprávnenú stavbu sa jedná vtedy, pokiaľ bola postavená na cudzom pozemku,
hoci na to stavebník nemal právny nárok umožňujúci mu túto stavbu na cudzom pozemku postaviť.

Podľa Ústavnej judikatúry je pre klasifikáciu neoprávnenej stavby, ako neoprávnenej irelevantné, či
stavebník mal stavebné povolenie alebo nie.V konaniach vedených na Okresnom súde v V. podľa vyjadrenia žalobcu týkajúcich sa bytových domov
stojacích na parcelách č. XXXX až XXXX na ulici V. W. bolo preukázané, že bytové domy sú postavené
bez súhlasu vlastníka pozemku právneho predchodcu žalobcu a preto sa jedná o stavby neoprávnené.

Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku,
vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľnosti.

Zriadením vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. však nedošlo k vysporiadaniu

vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby - žalovanými a vlastníkom pozemku - žalobcom, preto
podľa názoru žalobcu špeciálny právny predpis citovaným ustanovením zamedzuje vysporiadavať
právny vzťah podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka odstránením stavby na náklady vlastníka
stavby.

Podľa názoru žalobcu žalovaní sa mýlia, pokiaľ majú za to, že žalobca má trpieť užívanie jeho pozemku

stavbou bytového domu vo vlastníctve žalovaných bezplatne - bez poskytnutia primeranej náhrady z
dôvodu, že na pozemku viazne vecné bremeno v zmysle ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., pretože
nemôže byť obmedzený zo zákona, nakoľko je to v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keďže žalobca môže byť obmedzený
iba na základe zákona a nie zo zákona.

Podľa záverov súdnej praxe, v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy
spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady
sa pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník majúci
za povinnosť majetkový prospech vydať.

Preto podľa názoru žalobcu do doby, dokiaľ nedôjde k vysporiadaniu vzťahov k neoprávnenej stavbe
bytového domu podľa § 135c Občianskeho zákonníka a to na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní
práva, dovtedy je užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovanými stavbou bytového domu súp.
č. XXXX takým zásahom do práv žalobcu, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou

základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaní sa
obohacujú čiastkou, ktorú by žalobca dosiahol za prenájom tohto pozemku.

Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovaným vydanie náhrady za obmedzovanie
vlastníckeho práva k pozemku vo výške primeraného nájomného za obdobie od 8.9.2009 do 7.9.2011

vrátane vo výške trhového nájomného.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a túto žiadali v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že majú za to, že
žaloba o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je voči nim podaná nedôvodne s tým, že nie sú
pasívne legitimovanými účastníkmi v predmetnom spore.

Uviedli, že pokiaľ niekto žalobcu zákonom obmedzil v rozhodnom období pre toto konanie, nešlo o
individuálnyakt,aleogenerálneriešeniezákonomprijatýmparlamentomSlovenskejrepublikyvovzťahu
k všetkým bytom v Slovenskej republike a súvisiacim pozemkom subjektom odlišným od žalovaných.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalovaného v 5. rade, oboznámením výpisov z listov
vlastníctva, nájomnými zmluvami, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky 4ÚS70/2011, obsahmi
spisov XXCXX/XXXX, XXCXX/XXXX, XXCXX/XXXX, XCXXX/XXXX, XXCXXX/XXXX, XCXXX/XXXX,
XXCXXX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Na základe rozhodnutia okresného výstavbového Bytového družstva v V. zo dňa 30.10.1969 bola
prevedená výstavba bytových jednotiek na ulici Sabinovskej, pričom jednou z týchto stavieb bol aj bytový
dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX vedený na LV č. XXXX k. ú. V..

Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli kúpnymi zmluvami v roku 1995 vlastníctvo k bytom

nachádzajúcim sa v bytovom dome súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX vo vlastníctve žalovaného
vedenej na LV č. XXXXX k. ú. Prešov.Okrem iného sú žalovaní v 1. až 6. rade podielovými spoluvlastníkmi priestorov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu žalovaní v 1. až 3. rade v podiele XXXX/XXXXX a žalovaní v 4. až 6.
rade v podiele XXXX/XXXXX.

Na LV č. XXXX v časti C je zaznamenané, že k pozemku je zriadené vecné bremeno v zmysle ust. §
23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z..

Žalobca pozemok č. XXXX vedený na LV č. XXXXX nadobudol do Q. X. kúpnou zmluvou zo dňa

8.1.2007, ktorej vklad bol povolený pod B..

Právnapredchodkyňažalobcunadobudlavlastníctvokuvedenýmnehnuteľnostiamnazákladerozsudku
tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX.

Uvedeným rozsudkom bolo určené vlastnícke právo Q. X. k viacerým parcelám vrátane parcely KNC
XXXX ako vyplýva z tohto rozsudku, žalobkyňa zdedila predmetné parcely po V. B., zomrelej 9.1.1986
rozhodnutím Štátneho notárstva v Bratislave v dedičskej veci P., pričom išlo o nehnuteľnosti zapísané v
pozemkovej knihe k. ú. V. v zápisnici č. XXX v celosti pôvodne vedené na Q. B. ako výlučného vlastníka
týchto nehnuteľností. Rozhodnutie o prejednaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 9.1.1993.

Z obsahu predmetného spisu ako aj spisu Okresného súdu v Prešove XXC XXX/XXXX, ktorým sa
žalobca voči žalovaným domáhal vyporiadania práv k neoprávnenej stavbe je zrejmé, že pôvodná
vlastníčka, rovnako ani jej právni predchodcovia nedali súhlas so zriadením predmetného bytového
domu na parcele č. XXXX.

Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde v V. pod sp. zn. XXCXXX/XXXX sa domáhal voči
žalovaným vyplatenia náhrady za zriadenie vecného bremena.

Rozsudkom zo dňa 22.6.2010 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že nárok žalobcovi na

zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena nebolo možné priznať s poukazom na
vznesenú námietku premlčania.

Rozsudkom Krajského súdu v V. zo dňa 27.6.2011 pod sp. zn. XXCoXX/XXXX, XXCoXX/XXXX bol
rozsudok Okresného súdu v V. potvrdený s uvedením, že finančná náhrada za zriadenie vecného

bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktorá je nepochybne
jednorazová a nemá teda charakter opakujúceho sa plnenia.

Tento nárok je iba jeden a podľa názoru odvolacieho súdu má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku,
ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 182/1993

Z. z., t. j. k 1.9.1993.

V danom prípade náhrada na zaplatenie odplaty za užívanie vecného bremena vznikla iba pôvodnej
vlastníčke Q. X. a nie samotnému žalobcovi.

Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. vyhlásenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona
a za náhradu.

Podľa § 135c) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to

nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c) ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c) ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia
vlastníctvabytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome,právaapovinnostivlastníkovtýchtobytových

domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k
pozemku.

Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17)

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovaným domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
od 8.9.2009 do 7.9.2011 vo výške obvyklého nájomného s odôvodnením, že do doby, pokiaľ nedôjde k

vyporiadaniu vzťahu k neoprávnenej stavbe bytového domu súp. č. XXXX podľa § 135c Občianskeho
zákonníka na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní práv, dovtedy je užívanie pozemku vo vlastníctve
žalobcu žalovanými stavbou bytového domu súp. č. XXXX takým zásahom do práv žalobcu, ktorý je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôdažalovanýsatakýmtokonanímobohacujúočiastku,ktorúbyžalobca

dosiahol za prenájom tohto pozemku.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 215 m2 vedeného na LV č. XXXXX k. ú. Prešov a ako titul nadobudnutia
je vedená kúpna zmluva B..

Na uvedenom pozemku je postavený bytový dom súp. č. XXXX so 4 bytmi, ktoré sú podľa LV č. XXXX
vo vlastníctve žalovaných. Na uvedenom liste vlastníctva je zároveň poznamenané, že k pozemku je
zriadené vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z..

Z ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká
k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľnosti.

Uvedené zákonné ustanovenie je jedným z tých, ktoré v zmysle ust. § 151o Občianskeho zákonníka
konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona.

Zákonodarca v ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. riešil úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom bytov v bytovom dome takým spôsobom, že v prospech vlastníkov bytov zriadil vecné
bremeno, ktoré spočíva v ich práve spoluužívania zastavaného pozemku v rozsahu zodpovedajúcemu
veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu.

Z uvedeného teda vyplýva, že vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytov v bytovom dome
bol už usporiadaný zákonnou úpravou a z uvedeného dôvodu už nie je možné vykonať usporiadanie
právnych vzťahov medzi vlastníkmi neoprávnenej stavby bytového domu a vlastníkom pozemkovsúdnym rozhodnutím v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca v
odôvodnení svojej žaloby.

Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka
veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné
bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou upravujúce činnosti, k
realizácii ktorých vznikli.

Akšpeciálnaúpravaozriadenívecnéhobremenazozákonaneobsahujeriešenietýkajúcesanáhradyza
obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len za náhradu.

Preto aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa čl. 23 ods. 5 vznikajú

za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
v kontexte aj s vysloveným právnym záverom v podobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne v
ust. § 135c ods. 3, ktorý upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu.

Je nesporné, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXXX spočíva v zriadení vecného

bremena v prospech vlastníkov bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX umiestneného
na parc. č. XXXX.

Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z
vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob

zmeny vlastníctva a teda jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku.

Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z. z.,

v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s
nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného
roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20 - timi a pri právach časovo
obmedzenými počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však 20-timi.

Aj z uvedenej právnej úpravy výpočtu náhrady za vecné bremeno vyplýva nelogickosť tvrdenia žalobcu,
v zmysle ktorého by pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté bremeno.

Za takéhoto stavu by potom pri opakovanej zmene vlastníka zaťaženého pozemku pri časovo

neobmedzenom vecnom bremene napríklad v priebehu 10 rokov jeho trvania by osoba oprávnená
z vecného bremena bola povinná vždy v prospech nového vlastníka zaťaženého pozemku vyplatiť
finančnú náhradu za jeho zriadenie vo výške jeho všeobecnej hodnoty v zmysle zák. č. 492/2004 Z.
z., teda vo výške hodnoty výhody vynásobenej počtom 20 rokov, čím by nesporne na strane vlastníka
zaťaženého pozemku dochádzalo k neoprávnenej finančnej výhode.

Z uvedeného vyplýva tak, ako už bolo vyslovené v rozsudku Krajského súdu v V. zo dňa XX.X.XXXX
pod sp. zn. XXCoXX/XXXX, XXCoXX/XXXX nárok na zaplatenie finančnej náhrady za vznik vecného
bremena má iba ten, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena, teda
v účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. k 1.9.1993. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom

prípade žalobca už nadobudol pozemok s vecným bremenom a keďže vecné bremená prechádzajú
na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nie je preto možné, aby ako ďalší
nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať
finančnej náhrady.

Bolopretovecoupôvodnejvlastníčky,vdanomprípadeQ.X.,čisinároknatútofinančnúnáhraduuplatní
alebo nie, keďže rozhodnutie Okresného súdu v V. pod sp. zn. XXCX/XXXX je iba deklaratórne, pretože
sanimlenosvedčilovlastníckeprávoQ.X.titulomdedeniaatodňomX.X.XXXXsmrťouporučiteľkyV.B..Keďže žalobca sa stal vlastníkom sporeného pozemku v roku 2007 spolu s prevodom vlastníckeho
práva na neho prešlo aj obmedzenie spočítajúce v trpení zákonom zriadeného vecného bremena k
predmetnému pozemku upravujúceho pomery existujúcej stavby - bytového domu k pozemku v jeho

vlastníctve.Náhradanazaplatenieodplatyzaužívanievecnéhobremenavzniklaibapôvodnejvlastníčke
Q. X. a nie samotnému žalobcovi.

Tento záver vyslovil aj Krajský súd v rozsudku XCoXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. XÚS XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako aj XÚSXXX/XXXX zo

dňa X.XX.XXXX.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru , že žalobcovi nepatrí opakovaná finančná náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a
žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Z ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je
povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci zaťaženej vecným bremenom a prípadne iné
výdavky s tým spojené.

Z uvedeného zákonného ustanovenia preto vyplýva, že vecné bremeno nie je možné celkom užívať

bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahrňuje výdavky spojené so zachovaním veci zaťaženej vecným
bremenom alebo s jej opravami.

Pokiaľ takéto náklady oprávnený z vecného bremena neznáša, získava tým bezdôvodné obohatenie za
predpokladu, že za neho bolo majiteľom veci platené to, čo mal po práve plniť sám.

Keďže žalobca takéto skutkové tvrdenia a dôkazy v konaní neprodukoval, súd sa nimi nezaoberal.

Žalobca v odôvodnení žaloby poukazoval aj na nález Ústavného súdu XÚSXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v V.R. pod sp. zn. XCoXX/XXXX zo

dňa XX.X.XXXX, z ktorého podľa názoru súdu priamo ani nepriamo nevyplýva zrušenie rozhodnutia
odvolacieho súdu z hmotnoprávnych dôvodov alebo nesprávneho právneho posúdenia s konštatáciou,
že by bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
a článku 11 ods. 1 a 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd a práva podľa článku 1 dodatkového
protokolu Ústavný súd sa obmedzil iba na konštatovanie porušenia základného práva žalobcu na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny a tiež práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku ods. 1 dohovoru z dôvodu, že strohé konštatovanie správnosti dôvodov
odvolaním napadnutého rozhodnutia Okresného súdu a nevyporiadanie sa s podstatnými odvolacími
námietkamirozhodnutieKrajskéhosúduvV.zodňaXX.X.XXXXpodsp.zn.XCoXX/XXXXnezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim zo základného práva na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nemá žiadnu právnu
relevanciu pre hmotnoprávne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že súd o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.