Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Blažena Hirnerová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215728
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511215728.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom:
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti odporcovi (žalovanému): O. N., L.. XX.XX.XXXX, J.: G.na XXX/XX, XXX XX D. Š.,
pr. zast. Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, o zaplatenie 5.624,91
EUR s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov,
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3Zm/700/2011-40 zo dňa 11.03.2013,
takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3Zm/700/2011-40 zo
dňa 11.03.2013 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa nepripustil vstup účastníka Združenia na ochranu
spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
V odôvodnení uviedol, že proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu podal
námietky navrhovateľ s tým, že hromadné vstupovanie združenia do súdnych konaní je účelové,
dochádza ním k zneužívaniu inštitútu vedľajšieho účastníctva, zvyšuje náklady súdneho konania a
konanie predlžuje. Uviedol, že združenie sa prezentuje tak, že vstupuje do súdneho konania na podporu
odporcu - spotrebiteľa. Stanovisko odporcu však v konaní nie je známe, čo navrhovateľ považoval za
vážny nedostatok, nakoľko nie je vylúčené, že samotný odporca si vstup združenia do konania neželá.
Ďalej namietal, že združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa v súdnom
konaní a necháva sa zastúpiť v konaní advokátom, čím dochádza k navyšovaniu trov konania. Účelom
právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta a v danom prípade možno
konštatovať, že právne zastúpenie združenia je nadbytočné, nehospodárne a neplní si svoj účel.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetom súdneho konania nie sú záväzky odporcu ako
spotrebiteľa, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ požaduje plnenie zo zmenky a len o
tomto nároku súd rozhoduje. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Preto stačí, aby navrhovateľ
svoje práva preukázal predložením prvopisu zmenky, o pravosti ktorej nemá súd dôvod pochybovať.
O jeho návrhu má súd rozhodnúť v skrátenom konaní, pri ktorom sa iné skutočnosti, než vyplývajú
z § 175 ods. 1 O.s.p., neskúmajú, ani sa nevykonávajú iné dôkazy a nenariaďuje sa pojednávanie.
Navrhovateľ ako veriteľ zo zmenky nebol povinný preukázať dôvod, pre ktorý bola zmenka vystavená (§
495 Občianskeho zákonníka). Predloženie zmluvy, z ktorej záväzky boli zmenkou zabezpečené, nepatrí
k predpokladom, za ktorých súd vydá zmenkový platobný rozkaz.
Abstraktná povaha zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia,
je všeobecne uznávanou doktrínou zmenkového práva. Zmenka nie je ku kauzálnemu záväzkovémuvzťahu akcesorická, preto, pokiaľ je predmetom konania len samotné plnenie zo zmenky, nemôže súd ex
offo skúmať dôvod zmenky, ani vyžadovať od majiteľa zmenky, aby predložil iné listiny, než sú potrebné
na uplatnenie zmenkových práv. Aplikovaním smernice 93/13/EHS na konanie, ktorého predmetom
sa spotrebiteľská zmluva nestala ani len nepriamo, by teda vznikol stav porušujúci všeobecné
zásady zmenkového práva. V predmetnom konaní by sa súd podmienkami v spotrebiteľskej zmluve
mohol zaoberať len vtedy, ak by sa po vydaní zmenkového platobného rozkazu niektorý z odporcov
proti povinnosti zmenku zaplatiť, bránil námietkami, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve a spotrebiteľskú zmluvu by súdu predložil.
Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie združenie, ktoré nesúhlasilo, že
v danej veci sú predmetom konania len práva a povinnosti zo zmenky. Poukázalo pritom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.12.2011 sp.zn. 4Obdo/41/20111. Odvolateľ uviedol, že v zmysle §
4 ods. 7 zák. č. 258/2011 Z,.z. spotrebiteľ musí mať zachované všetky práva vo vzťahu k možnosti
namietať neprijateľné zmluvné podmienky z úverovej zmluvy. Poukázal tiež na vývoj zákonnej úpravy
vo vzťahu k zabezpečeniu spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorý vychádza zo skutočnosti, že vo
všeobecnosti možno inštitút zmenkového a šekového platobného rozkazu v spotrebiteľskom práve
označiť za nesúladný s komunitárnym a únijným právom, pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa. Upozornil na to, že súd v zmenkovom konaní nemá možnosť dôsledne uplatňovať súdnu
kontrolu nad neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Požiadal opätovne
o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vstup združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu pripúšťa.
K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu a zastal názor, že v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu je vedľajšie účastníctvo
vylúčené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/207/2011,
v zmysle ktorého, kým odporca nepodá námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, nenastanú
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.
Skonštatoval tiež, že predmetom konania je plnenie zo zmenky a súd rozhoduje len o tomto nároku, a to
v skrátenom konaní, v rámci ktorého sa skúmajú len náležitosti v zmysle § 175 ods. 1 O.s.p.. Poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave sp.zn. 1Zm/822/2011, ktorý v obdobnej veci
uviedol,žesúdbysamoholpodmienkamivspotrebiteľskejzmluvezaoberaťlenvtedy,akbysapovydaní
zmenkovéhoplatobnéhorozkazuniektorýzodporcovprotipovinnostizmenkuzaplatiťbránilnámietkami,
ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a túto zmluvu by súdu
predložil.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 238,44 EUR s DPH.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil.
Ustanovenie § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. umožňuje, aby sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnil
konania aj ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, ako vedľajší účastník. Vedľajším účastníkom
môže byť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Účelom vedľajšieho účastníctva v občianskom súdnom konaní je posilniť postavenie toho z účastníkov
konania, na ktorého stranu vedľajší účastník pristúpil a napomôcť jeho víťazstvu v súdnom spore.Motivácia pre vstup do konania je v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. daná
predmetom činnosti právnickej osoby, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vedľajší
účastník nemôže vstupovať do konania samoúčelne, bez toho, aby sa mohol zmysel a účel
vedľajšieho účastníctva prejaviť. V tom štádiu konania, v ktorom súd rozhoduje zmenkovým platobným
rozkazom, nemá vedľajšie účastníctvo význam, na podporu odporcu a posilnenie jeho záujmov nie sú
v skrátenom konaní splnené podmienky. Pomoc a podpora vedľajšieho účastníka sa môže prejaviť až
po tom, keď odporca podá včas odôvodnené námietky, t. j. zmysel má až v konaní, ktoré nasleduje po
vydaní zmenkového platobného rozkazu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo 211/2011, v uznesení
z 10.10.2012 uviedol, že ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. treba vykladať tak, že účinky oznámenia tretej
osoby o vstupe do konania nastávajú len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.
Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdi/135/2013 z 21.10.2013,
ktorý uviedol, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa
môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (porov. napr.
Rubeš, J. In Handl, V. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, Panorama Praha, 1985, str. 418). To však
neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní,
ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti,
keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova (porov.
Rubeš, J. In Handl cit.dielo, str. 421). Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný
rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba
sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže
tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako
vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho
účastníctva, ktorým je pomoc v spore. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania, nadobudne
atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone
žalovaného, môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému
účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva
podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.).“
V skrátenom konaní, v ktorom súd ex offo skúma len to, či sú splnené podmienky uvedené v § 175
ods. 1 O.s.p., t.j. o vydaní zmenkového platobného rozkazu rozhoduje bez vypočutia účastníkov konania
a bez vykonania dokazovania, sa zamýšľaná podpora nemôže prejaviť, čím ani vedľajšie účastníctvo
nemôže plniť svoj účel. V tomto štádiu konania sa ešte ani nedá jednoznačne ustáliť, či a aký príčinný
vzťah zmenka zabezpečuje, zmenkový veriteľ nie je v zmysle § 495 Občianskeho zákonníka povinný
dôvod zmenky preukázať, takže ani súd nie je oprávnený požadovať od navrhovateľa, aby svoje práva
preukázal iným spôsobom,
než vyplýva z § 175 ods. 1 O.s.p.. Ochrana práv spotrebiteľa, ktorá je predmetom činnosti združenia sa
môže prejaviť až po tom, ak odporca podá proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky (alebo ak
súd vo veci nariadi pojednávania), v ktorých poukáže na súvis zmenky so spotrebiteľskou zmluvou. Až
vtedy by sa odporca domáhal ochrany svojich práv ako spotrebiteľ.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 151 O.s.p.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.