Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/306/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207816
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8812207816.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: D. Y., V.. XX.X.XXXX, P. O. XXX, o
zaplatenie 291,82 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 1.8.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 291,82
€, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 265,29 € od 16.12.2006 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy
došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom
imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 15.04.2003 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva

(ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím
sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala
sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 265,29 €. Žalovaná uznala vyššie
uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré
si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná

ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 291,82 €
pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu.

Podaním doručeným súdu dňa 8.9.2014 oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej Občianske
združenie, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré okrem samotného oznámenia o vstupe do
konania, vo veci nepodali žiadne vyjadrenie.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že

podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný
skutkový stav:

Spoločnosť Quatro, a.s. ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 15.4.2003 zmluvu o
prenájme č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom prenájmu boli v zmluve uvedené predmety prenájmu.

Celková cena zmluvy predstavovala sumu 13321 Sk. Žalovaná sa zaviazala uhradiť túto sumu v
10 mesačných splátkach po 1332 Sk. Žalovaná prehlásila, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane textu Všeobecných obchodných
podmienok.

Podľa čl. I písm. a) a b) Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou
Quatro, a.s., predmet prenájmu kupuje Quatro, a.s. na žiadosť nájomcu od obchodného zástupcu
a prenajíma ho nájomcovi touto zmluvou. Obsah Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len
„Obchodné podmienky“) vymedzuje vzťahy medzi nájomcom a Quatro, a.s. (ďalej len „prenajímateľ“) k

predmetu, alebo súboru predmetov prenájmu (ďalej len „predmet prenájmu“) a vzťahy medzi nájomcom
a obchodným zástupcom prenajímateľa (ďalej len „zástupca“).

Podľa čl. I písm. e) Obchodných podmienok účelom zmluvy o prenájme je umožniť nájomcovi za úhradu
trvalé užívanie predmetu prenajímateľa po dobu 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa s tým, že

predmet prenájmu prejde po skončení prenájmu do vlastníctva nájomcu, a to v stave, v akom sa
nachádza k tomuto dňu.

Nájomcasaokreminýchzáväzkovuvedenýchvtejtozmluveďalejzaväzujezaplatiťpočiatočnúplatbuvo
výške vypočítanej podľa spôsobu splácania určeného na prednej strane zmluvy, ďalej mesačné splátky

splácať v stanovenej výške, podľa splátkového kalendára, ktorý nie je daňový doklad. Prvá mesačná
splátka je splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy ( čl. III. písm. a) Obchodných podmienok ).

Podľa čl. VI. písm. a) Obchodných podmienok prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať, ak nie
sú splátky poukazované riadne a včas a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke,

alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorú má z tejto zmluvy. Ukončenie zmluvy o prenájme
prenajímateľom nezbavuje nájomcu povinnosti uhradiť prenajímateľovi všetky neuhradené mesačné
splátky po dobu, počas ktorej predmet prenájmu užíval, výdaje prenajímateľa spojené s ukončením
zmluvy o prenájme, zmluvné pokuty a náhradu škody (čl. VI písm. g) Obchodných podmienok).

Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných podmienkach inak, použijú sa na tento zmluvný
vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomca prehlasuje, že so všeobecnými podmienkami sa
oboznámil pred podpísaním zmluvy a s ich obsahom súhlasí ( čl. X písm. c) Obchodných podmienok ).

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.7.2012 adresovanými žalovanej túto vyzval na splnenie

povinnosti v sume 432,33 € najneskôr do 19.7.2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.11.2010 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na

základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 291,82 €,
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 0 €. Podľa čl. 3. Forma
splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaviazala splatiť svoj záväzok voči
veriteľovi v mesačných splátkach po 30 €, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bolurčený na 25.11.2010. Žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2 zároveň vyhlásila, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a
s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy

konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby a ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného
vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípadeide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o prenájme, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Predmetná zmluva je v zmysle vyššie uvedeného spotrebiteľskou zmluvou, preto je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento

jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda
aj právny úkon uznania dlhu.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovanou má
nepochybne charakter predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohla žalovaná ovplyvniť,
preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na
predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti
premlčania dlhu a jeho následkoch.

Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie
zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu

žalovanou došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa
27.05.2004, teda dňom nasledujúcim po dni, kedy sa stala splatnou posledná z desiatich dojednaných
splátok v zmysle zmluvy o prenájme podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2006 a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
uplynula dňa 27.05.2007 a uznanie bolo vykonané až dňa 17.11.2010.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a
jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 17.11.2010 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 27.5.2004, ktorá uplynula dňa 27.5.2007, a žalobca
podal žalobu až dňa 01.08.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol žalobcovi toto
premlčané právo priznať, preto žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.