Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/983/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskouspoločnosťouFridrichPaľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
6C/757/2012-58 zo dňa 17.03.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/757/2012-77
zo dňa 04.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal majetkovej
škody v sume 2.485,27 eura a nemajetkovej ujmy v sume 497,05 eura podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupomOkresnéhosúduNovéZámkyvexekučnomkonanívedenomusúdnehoexekútorapodsp.zn.
EX13195/2009. Druhým výrokom súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. O trovách konania
rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak,
že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože ich nevyčíslil. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, § 9 ods. 1,2, § 17 a §
25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 27.09.2012 a domáhal sa ňou
zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že v exekučnom konaní
OkresnéhosúduNovéZámky,vedenomprotipovinnémuS.Y.,došloknesprávnemuúradnémupostupu,
lebo exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie nerozhodol v stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a

bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia rozhodol až dňa 27.01.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.
j. s omeškaním viac ako 425 dní. V dôsledku toho mu vznikla materiálna škoda a nemajetková
ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobomodporujúcim zákonu preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a tým prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci vykonal

opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok,
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako
oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane totiž existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty, a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie

a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu
je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú; táto je podľa neho zmätočná
nedostatočným obsahom, neuvedením spisovej značky exekučného konania, dátumu zistenia vzniku
škody a odkazom na exekučný spis preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mal znášať on. Navyše nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobca

uvádzal aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa
mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namietal nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Poukázal aj na ďalšie okolnosti, v dôsledku ktorých žalobcovi nepatrí
priznanie uplatnených súm. Navyše žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie,
preto jeho nárok nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.

z., pričom zákonné podmienky vzniku zodpovednosti vôbec dané nie sú, žalobca nepreukázal ani vznik,
ani výšku škody a ani to, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Súd po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 23.12.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil
Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému S. o vymoženie

850,92 eura s príslušenstvom. Súd oprávneného dňa 29.01.2010 vyzval na predloženie úverovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, z ktorej vymáhaná pohľadávka vznikla a následne
dňa 23.11.2010 vydal uznesenie č. k. 14Er/1491/2009-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu sa oprávnený neodvolal, a tak sa
stalo právoplatným dňa 07.01.2011. Exekučný súd potom uznesením č. k. 14Er/1491/2009-17 zo dňa

27.01.2011 exekúciu zastavil a ani proti tomuto uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal. Hodnotiac
splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného práva žalobcu súd prvého stupňa dospel
záveru, že tieto splnené neboli. Exekučný poriadok totiž stanovil lehotu len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Lehota
v zákone stanovená nie je, lebo ak súd musí zistiť, či existuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, môže si zadovážiť potrebné listiny a až na ich základe rozhodnúť; k tomu
však treba poskytnúť mu primeraný časový priestor. K nesprávnemu úradnému postupu v exekučnom
konaní nedošlo, a tak nebolo možné aplikovať ustanovenie 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Čo sa týka
neuplynutia zákonnej 6-mesačnej lehoty na prerokovanie žiadosti u žalovaného, žaloba skutočne bola
podaná predčasne, avšak do rozhodnutia vo veci samej táto lehota už uplynula.

Pokiaľ žalobca navrhol prerušiť konanie dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky,
ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci, súd prvého stupňa návrh na prerušenie
konaniazamietolsodkazomnaustanovenie§109ods.2písm.c)OSP,podľaktoréhopokiaľsúdneurobí
iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o tzv. fakultatívne
prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, pričom v prejednávanej veci súd
bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré

majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočnezistilskutkovýstav, súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na
základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá
sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlok založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval

túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor
zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl.
6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č.

1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej
výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho
návrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebiehakonanieoprejudiciálnejotázke,ktoroujerozhodnutie

o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Tento jeho návrh súd odignoroval.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je
dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie

§ 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a
dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením

§ 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva
nasledovné:
Predmetomkonaniajenávrhonáhraduškodyanemajetkovejujmyžalobcupodľazákonač.514/2003Z.
z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v

exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 14Er/1491/2009, ktorý videl v tom, že súd rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako
425 dní dňa 27.01.2011, keďže konanie sa začalo dňa 28.11.2009. Ako vyplýva zo súdom prvého
stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa nezakladajú na pravde, keďže
súdny exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 23.12.2009, súd

následne konal, pretože pre svoje rozhodnutie vyžadoval ďalšie listiny, a následne rozhodol uznesením
zo dňa 23.11.2010 zamietnutím tejto žiadosti; oprávnený proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a v
dôsledku toho uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2011.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody
vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom

vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno

vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného

konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom jezávislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti

štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v
súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z

exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku,
pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 05.11.2009 sp. zn. SR 14961/09. Súd v napadnutom rozsudku
v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale nie aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V

exekučnom konaní bol exekučný súd oprávnený zaoberať sa aj tým, či exekučný titul vydal príslušný
orgán, ktorý bol na to oprávnený, pričom zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinnou a táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne. V tomto
smere bolo potrebné oprieť sa aj o smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený (žalobca) sa so zamietnutím žiadosti exekútora podľa všetkého
stotožnil, keďže nevyužil ani možnosť podania odvolania proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora. Žalobca v priebehu konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa citovaného
zákona, ktoré uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil

so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože v exekučnom konaní
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu žalobcom požadované konštatovanie o
opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne
zamietnutý.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd

konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 425 dní, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti
exekútora o vydanie poverenia, postup exekučného súdu pred vydaním uznesenia a dátum rozhodnutia
súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca
tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca návrh

na vykonanie tohto dôkazu v zmysle § 120 ods. 1 OSP nepodal. V tomto smere bola námietka žalobcu
zavádzajúca. Čo sa týka ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v rôznom znení podľa
dňa účinnosti, odvolací súd poznamenáva, že pôvodná úprava a nová úprava nič nezmenili na tom,
kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť
posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv

na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala toho, že
súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, keď z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že
o tomto návrhu súd rozhodol a tento výrok aj správne odôvodnil, pričom odvolací súd na odôvodnenie
rozsudku v tejto časti odkazuje. Námietka žalobcu v podanom odvolaní o absencii rozhodnutia súdu je
zmätočná a zavádzajúca.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 6C/757/2012-77 zo dňa 04.08.2015 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie

v sume 20 eur, a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými
prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý tvorí súdny spis, a rovnopisu
odvolaniadoručovanéhožalovanémuvsume3eur.Totouzneseniesúdodôvodnilsodkazomnapoložky
7a) a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) s

poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal,
že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený,lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch spoplatneniu
podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v
rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom
prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo
286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované
ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú

splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od
01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na

neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),

ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že
po01.10.2012konaniavoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi

ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.

Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch
jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 17.04.2015,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti,
a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka,
že z odôvodnenia uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil,
v akej výške a podľa ktorej položky sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Preto odvolací súd s

ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.