Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223933
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223933.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy vo výške

175,-- Eur titulom náhrady majetkovej škody a 995,76 Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX s dlžníkom: A. J., nar. XX.XX.XXXX a
bolo jej pridelené č. U Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu

poverenie registrované pod č.: XXXX XXXXXX.
Navrhovateľ mal obavy o právny a faktický osud pohľadávky a preto podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7
Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi

dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.Uplatňuje si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v

období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej v
celkovej výške 175,-- Eur, pozostávajúcej z 70,-- Eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému),z40,--Eur(udržiavanieasprávuinformačného
systému), 50,-- Eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom) a 15,-- Eur
(administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním stavu konania).
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho

nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík a to riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a insolvencie povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy: a. Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale

aj na strane jeho majiteľov; c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-- Sk, t.j. cca 663,88 Eur. Uplatňuje

si sumu 995,76 Eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku
uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to

práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660,-- Eur za rok: 12 mesiacov
v roku = 55,32 Eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac
ako 554 dní!
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na návrhu pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.

K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 01.03.2013 podaným k sp. zn. 43C/135/2012, s ktorou
vecou bolo toto konanie spojené v tom čase na spoločné konanie. Poukázal na nejasný titul nároku
na náhradu škody, nakoľko si jednak uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu

prieťahov a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že
nie je splnená podmienka uplatnenia nároku na súd, keďže návrh bol podaný predčasne. Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012
boli na súde podané návrhy teda pred uplynutím 6 mesačnej lehoty podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z.

K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť
vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora považovať za
zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Uviedol, že navrhovateľ zanedbal všeobecnúpreventívnu povinnosť. Poukázal tiež na ust. § 48 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o
zmene súdneho exekútora a v tej súvislosti nemohlo dôjsť ku škode. Tiež uviedol, že nie je preukázaný

nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho konania je
oprávnený preskúmať len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ nepreukázal, že
by podal sťažnosť na prieťahy a o ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež mal za to, že v danom prípade sa nejedná
o nesprávny úradný postup a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže
nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. Vo vzťahu ku škode uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Keďže navrhovateľ
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. odporca navrhuje zamietnuť návrh a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2NcC/110/2012-16 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu
Bratislava V, okrem sudkyne E.. E. V., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 10.11.2014. Odporca sa ospravedlnil z neúčasti

na pojednávaní, odročenie pojednávania nežiadal. Navrhovateľovi bolo doručené predvolanie dňa
29.10.2014. Ten emailovým podaním zo dňa 07.11.2014 žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do
konečného ústavne konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a o otázke zákonného sudcu, keďže
podal sťažnosť na Ústavný súd SR v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom,
že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú z prejednávania veci vylúčení. Súčasne navrhol

prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. K návrhu
pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu, avšak bez podacej pečiatky. Jeho podanie
neuvádzalo ani neobsahovalo žiadne iné dôkazy, resp. potvrdenia, že takáto sťažnosť bola skutočne na
Ústavný súd podaná. A keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 119
ods. 1 a 2 O.s.p., súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn.
37Er/1318/2007. Žiadne iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav.

Okresný súd Bratislava V v konaní pod sp. zn. 37Er/1318/2007 poverením č. XXXX XXXXXX poveril
súdneho exekútora H.. Y. M. vykonaním exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom Račianska 42/A, Bratislava proti povinnému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, L., na
vymoženie uloženej povinnosti na sumu XX.XXX,-- Sk s prísl. a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX oprávnený navrhol zmenu povereného súdneho exekútora podľa § 44

ods. 8 Exekučného poriadku a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad E.. K. F., B. XX,
XXXXXL..Súduznesenímč.k.37Er/1318/2007-11zodňaXX.XX.XXXXnávrhuoprávnenéhonazmenu
súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora E.. K. F., so sídlom
exekútorského úradu B. XX, XXX XX L.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.
V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej

sa v tomto konaní domáha.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím;d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§44ods.8zák.č.233/1995Z.z. osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z. súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát

konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré
nemôže pripojiť bez svojej viny.

Odporca namietol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne. Preto
bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Odporca uviedol, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012 a návrh na začatie konania bol

podaný na tunajšom súde 27.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná
nebola, avšak táto lehota už uplynula a to počas tohto konania, preto námietka predčasného uplatnenia
nároku nie je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporcom
uspokojený nebol.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou zodpovednosťou upravenou zákonom č. 514/2003 Z.z. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti sú:
1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou.
Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i
len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť
je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie a preto pri kumulatívnom splnení všetkých
predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Súd v prvom rade skúmal, či v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/1318/2007 došlo ku
kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s

rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vychádzal z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Povinnosťou súdu v zmysle citovaného ustanovenia bolo do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného

na zmenu exekútora rozhodnúť. V danom prípade, súd konštatuje, že postup exekučného súdu našiel
svoj bezprostredný výraz v uznesení, ktorým návrhu na zmenu exekútora vyhovel. Z dátumu vydania
uznesenia (11.04.2012) je zrejmé, že zákonná lehota dodržaná nebola.

Ďalej navrhovateľ namietal prieťahy v konaní. Avšak posúdenie prieťahov v konaní, teda či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Ten v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie vo vzťahu k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať

všeobecnýsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúdSlovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48
ods. 2 Ústavy môže byť podaná žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej
sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy.

Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by v danej veci Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy a súčasne navrhovateľ priznanie uvedeného práva Ústavným súdom nepreukázal a ani
netvrdil.Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana nebola
poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Na tomto mieste súd uvádza, že navrhovateľ explicitne

nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, avšak súd k jeho námietke uvádza nasledovné:

Nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s
právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať
proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného
zreteľa.
Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho
opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len
za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené.

Proti uzneseniu č.k. 37Er/1318/2007-11 zo dňa 11.04.2012 nebol podaný riadny opravný prostriedok
a teda uznesenie nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené
uznesenie nie je nezákonným rozhodnutím.

Súd ďalej posudzoval existenciu a vznik škody. Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje
sa) v majetkovej sfére poškodeného (v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia v
peniazoch. Za skutočnú škodu je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového
stavupoškodenéhooprotistavupredškodnouudalosťouaktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktoréje

trebavynaložiťnauvedeniedopredošléhostavu.Majetkovýstav,ktorýjepritomvýchodiskomnazistenie
existencie škody a na vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov
(vecí) v určitej hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi;
oproti tomu pasíva sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového
stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom,

že jeho celkové vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že
porovnávanie hodnôt majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze,
ktoré plnia úlohu všeobecného ekvivalentu.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 175,-- Eur a nemajetkovej ujmy

vo výške 995,76 Eur. Povinnosťou účastníka konania vo vzťahu k uplatnenému nároku je označiť
a predložiť dôkazy preukazujúce jeho oprávnenosť, okrem tých ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej
viny. Navrhovateľ ako dôkaz označil iba súdny spis Okresného súdu Bratislava V. Žiadne iné dôkazy
navrhovateľ nenavrhol. Keďže ide o sporové konanie súd vykonal iba dôkazy, ktoré boli navrhnuté.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav v danom prípade škoda (jej vznik a

existencia) nebola preukázaná.

Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody, čo je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd už preto neposudzoval ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam(III.ÚS209/04).Nakoľkonebolikumulatívne
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci súd návrh zamietol.

Súd zároveň konštatuje, že exekučný súd síce nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora, avšak poverený súdny exekútor vykonáva exekúciu až do rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že podaním návrhu na zmenu súdneho exekútora (až do
rozhodnutia o ňom) exekučný súd nezbavuje doterajšieho povereného súdneho exekútora povinnosťou
vykonávať exekúciu pre oprávneného a oprávnenému nevzniká škoda, nakoľko exekúcia trvá.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal právo na
náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súdu
mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O. s. p.)