Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713217845.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakias.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava82108,pr.zast.:JUDr.JánomŠoltésom,advokátom,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: N. X., V.. XX.XX.XXXX, V. P.
J.. D. XXXX/X, XXX XX R., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mesto Martin, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,

Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, pr. zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13,
811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.173,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia vo výške
139,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
konania.

o d ô v o d n e n i e :

V návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.173,79 eur s príslušenstvom

a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy č. 0352683490 zo dňa 04.07.2007
úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 18,4 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť
formou mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.07.2011. V rozpore so
zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru neplnil,
čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 1.108,62

eur a nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 65,17 eur. Žalovaný dlžnú sumu napriek
výzve neuhradil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči
žalovanému postúpená na žalobcu, o čom bol upovedomený žalovaný písomným oznámením o
postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k.
15C/190/2014-23 zo dňa 11.08.2014. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných
rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15C/190/2014-33 zo dňa 06.10.2014 zrušil. Nakoľko sa následným
šetrením súdu nepodarilo zistiť, kde sa žalovaný zdržiava, súd mu uznesením č.k. 15C/190/2014-34
zo dňa 06.10.2014 ustanovil opatrovníka. Podaním doručením súdu dňa 18.11.2014 (č.l. 36) vstúpil do
konania vedľajší účastník na strane žalovaného.Podanímdoručenýmsúdu5.2.2015(č.l.39)zaslaldokonaniavyjadrenievedľajšíúčastník,ktorýuviedol,
že žalovaný ak dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, ktorá je bankou podnikajúcou na základe
bankového povolenia podpísali listinu označenú ako zmluva o splátkovom úvere, v ktorej sa v čl. I

veriteľ zaviazal jednorázovo, bezhotovostne poskytnúť žalovanej úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa
strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), úverové
podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, pričom za všeobecné obchodné podmienky
sa považujú všeobecné obchodné podmienky vydané s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobca preukázal
len existenciu VOP. Ostatné citované dokumenty nepreukázal. Nebolo dokázané, či a ako žalovaný

úver vyčerpal, nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol
žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatnila svoje právo
žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje
zo zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tieto nároky mal žalobca získať
postúpením. V prvom rade je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver,
že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Zároveň vedľajší účastník poukázal na ust. §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky) podľa ktorého
bankamádovolenépostúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplneniaurčitýchpodmienok.Predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni citované ust. § 525 ods. 1 OZ. Ak určitá

pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto

skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo zisteného skutkového
stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii
v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy
o úvere. Taktiež nemožno už pre absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90
dňového omeškania žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na

splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka
SLSP, a.s. voči žalovanej postúpená na neho, boli tieto podmienky postupne splnené. Za dôkaz ich
splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie SLSP, a.s. o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2
písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase
jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne žalovanej poskytnuté,

a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho
nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku
voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Zároveň si v tomto vyjadrení uplatnil aj trovy konania. Vedľajší
účastník žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Na predmetné vyjadrenie reagoval právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 07.08.2015
(č.l. 47), kde doložil súdu aj položkovitý výpis z úverového účtu na úverovej zmluve č. 0352683490 s
popisom všetkých transakcií na úverovom účte. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve
a špecifikácie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu podľa jeho názoru je preukázaná
výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške 1.108,62. Zo žalobcom predloženého položkovitého výpisu

obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný historický vývoj žalovanej pohľadávky. Žalovaný
sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 04.07.2007 vo výške 1.659,69 eur splatiť formou 48
pravidelných mesačných splátok. Splatnosť prvej splátky bola stanovená k 20.07.2011. Počas trvania
úverového vzťahu žalovaný zaplatil sumu vo výške 1.920,53 eur. V dôsledku omeškania žalovaného s
riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav

zostatku úveru k 31.10.2011. Konečný stav zostatku úveru k danému dňu predstavoval neuhradenú časť
úveru 1.108,62 eur a nesplatené riadne úroky 65,17 eur. Neuhradená časť úveru 1.108,62 eur pozostáva
z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j.
od 04.07.2007 do dátumu konečnej splatnosti úveru dňa 20.07.2011, ako aj poplatkov vyčíslených za
obdobie od 04.07.2007 do 20.07.2011, ktoré neboli uhradené. Navýšenie úveru o úroky a poplatky má

svoj základ v RPMN vo výške 25,94 % a v ročnej úrokovej sadzbe vo výške 18,40 % ročne. Čo sa
týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 65,17 eur, tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od
21.07.2011 do 31.10.2011. Ďalej uviedol, že právny predchodca si splnil všetky povinnosti, ktoré mu
vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi ku dňu 05.08.2015neuhradil. Právny predchodca žalobcu - banka, tak žalovaného pred postúpením pohľadávky písomne
vyzval na splnenie jeho záväzku a žalovaný napriek písomnej výzve zostal v omeškaní s jeho zaplatením
po dobu viac ako 90 dní. Z tohto dôvodu má zato žalobca, že je jednoznačne preukázaná jeho aktívna

legitimácia v tomto konaní.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom podaní zo dňa 29.09.2015 (č.l. 72) uviedol že,
žalobca,ktorýsvojenárokyvočižalovanémuodvodzujezozmluvy,ktorúžalovanýuzavrelsoSlovenskou
sporiteľňou, a.s., bol povinný tvrdiť aj dokázať, že pred postúpením pohľadávky bol žalovaný písomne

vyzvaný (v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) na splnenie záväzku, a ten napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu. Zároveň žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči
žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala a že bola spôsobilá na postúpenie. Na záver
vedľajší účastník poukazoval na ust. § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa názoru vedľajšieho účastníka žalobca, resp. jeho právny
predchodca, úver zosplatnil v rozpore s týmto ustanovením.

Súd nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 30.09.2015. Súd pojednával v neprítomnosti všetkých

účastníkovkonania.Právnyzástupcažalobcuneúčasťnapojednávaníospravedlnilpodanímdoručeným
súdu dňa 25.09.2015, kde súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Opatrovník žalovaného svoju
neúčasťnapojednávaníneospravedlnil.Právnyzástupcavedľajšiehoúčastníkaneúčasťnapojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 28.01.2015, kde súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a dospel k týmto
skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Z listinného dôkazu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352683490 (č.l. 6) súd zistil, že táto bola dňa
04.07.2007 uzavretá medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako

dlžníkom, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 1.659,70
eur (50.000,- SKK), pričom splátka bola stanovená vo výške 51,05 eur (1.538,- SKK) mesačne od
20.08.2007, ročná percentuálna miera nákladov bola 25,94 % a počet splátok 48. Čo sa týka predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere bolo uvedené, že úver bol poskytnutý jednorázovo a bezhotovostne. Výška
úrokovej sadzby platí až do konečnej splatnosti úveru s tým, že typ a výška úrokovej sadby bola

fixná do splatnosti, 18,40 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. V časti II., bod 2 zmluvy o
splátkovom úvere bolo uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy,
ktorýmisúVOP,úverovépodmienky,sadzobníkapodmienkyurčenézverejnením,zaktorýchsabankový
produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
úverovej zmluvy sa za VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou

od 01.08.2002 a Úverovými podmienkami obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a mimo podnikateľom účinné od 01.07.2007.

Z listinného dôkazu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 (č.l. 8) súd zistil, že
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok uzatvorenej dňa 04.07.2007, ktorá je predmetom konania žalovanému.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil žalobca, išlo o výpis obratov na
úverovejzmluve(č.l.15ač.l.49),Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(č.l.54),zmluvouopostúpení
pohľadávky (č.l. 60) a prílohou (č.l. 63).

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ku dňu 04.07.2007 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa ust. § 3 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.
zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho

príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení
pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch

medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vprejednávanejvecizvykonanéhodokazovaniaatonajmäzlistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcom
mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah,
nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal pravidelne prostredníctvom mesačných splátok splatiť.

Medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola dňa 28.03.2013 uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok (č.l. 60), na základe ktorej mala byť na žalobcu postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto
konaní, čo vyplýva z prílohy k tejto zmluve (č.l. 63). Právny predchodca žalobcu zároveň Oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 oznámil jej postúpenie žalovanému. Žalobca nepreukázal

doručenie tohto oznámenia žalovanému.

Súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom
konaní,kuktorémumalodôjsťnazákladeZmluvyopostúpeníuzavretejdňa28.03.2013medzižalobcom
a jeho právnym predchodcom. Tunajší súd sa stotožnil s písomným vyjadrením právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka zo dňa 28.1.2015, doplneným vyjadrením zo dňa 29.09.2015. Predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale

aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na

strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade

zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi)
platné a účinné.
Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,

ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu

než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len
medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez

toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného
aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou,

je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta
(dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj
prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Žalobca do konania nedoložil žiadnu výzvu, ktorá by preukazovala splnenie týchto podmienok, ktoré

vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie
písomnú formu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu
je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak ako už bolo vyššie uvedené na ňu zákon o

bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524
OZ aj podmienka uvedená práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného
ust. vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú
nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka

písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90
dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania
dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na
akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha

dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách(nakoľko pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 28.03.2013 predmetnú pohľadávku z

úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8. Keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 je preto neplatným právnym úkonom aj v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov, potrebných na účelne
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právo na náhradu
trov konania teda vzniklo žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorí boli v

predmetnom konaní úspešní. Žalovanému však žiadne trovy v konaní doposiaľ nevznikli a žiadne mu
nevyplývali ani zo spisu, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi súd v zmysle
uvedeného priznal náhradu trov konania v celkovej výške 139,60 eur, ktoré pozostávajú z náhrady
trov právneho zastúpenia, spočívajúcich v dvoch úkonoch právnej služby, a to prevzatie a príprava
zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej. Jeden úkon právnej služby je v hodnote 61,41 eur + 2 × režijný

paušál za rok 2015 po 8,39 eur. Trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný v zmysle ustanovenia §
149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu vedl. Účastíka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.