Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/261/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209860
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114209860.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
BECK FINANC, s. r. o., so sídlom Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35 830 522, zast. Advokátska
kancelária DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Bratislava, Grősslingova 50, IČO: 35 967
421, proti odporkyni: O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., O. XXX, o zaplatenie sumy 774,60 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra
2014 č. k. 18C/126/2014-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, §
544 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci číslo 10002764, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci sa súd zaoberal, s poukazom na ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tým, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný, keď na
základe uvedeného ustanovenia súd ex offo prihliada i na premlčanie. Odporkyňa tiež vzniesla námietku
premlčania a súd mal za to, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli
pred účinnosťou tohto zákona. Súd v danej veci mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, keďže
návrh navrhovateľ podal dňa 27. 03. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby, keď už po neuhradení
splátky od 28. 05. 2010, sa navrhovateľ mohol domáhať svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy.
Z týchto dôvodov sa preto už súd ďalej nezaoberal skutkovým stavom veci a nárok navrhovateľa ako
bezdôvodne podaný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v
konaní úspešnej odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s týmto konaní
žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal
na to, že návrh vo veci samej bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 01. 05. 2014 a právo, ktoré je
predmetom tohto konania, bolo uplatnené pred dňom 01. 05. 2014, kedy nadobudol účinnosť
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Predmetné konanie je teda súdnym konaním, na ktoré sa nemôže
vzťahovať ustanovenie § 5b. Spätná účinnosť právnych noriem je pripustiteľná iba v prípadoch, kedy

zákon takúto spätnú účinnosť predpokladá. Opak by predpokladal závažné porušenie viacerých zásad,
ktoré k právnemu štátu neodmysliteľne patria, a to zásadu právnej istoty, legitímnych očakávaní,
zákonnosti, ako i rímsko-právnu zásadu iura quaesita (princíp dobromyseľne nadobudnutých práv).
V súvislosti so zákazom retroaktivity poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 215/04,
nález Ústavného súdu SR ÚS 16/95, ako i rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/20/2010. Mal tak za to, že
ustanovenie upravujúce postup súdu v prípadoch premlčania v spotrebiteľských právnych vzťahoch nie
je možné aplikovať aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto ustanovenia, ale výlučne na konania
začaté dňom 01. 05. 2014 a neskôr. Súd tak nemôže prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti,
nakoľko uplatnenie si nárokov z tejto právnej skutočnosti je zásadne v dispozičnej sfére účastníkov
konania, pričom je zrejmé, že odporkyňa svoje procesné práva vyplývajúce jej z postavenia účastníka
konania nijakým spôsobom nevyužila a nenamietala ani hmotnoprávne účinky nárokovanej pohľadávky.
S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, keď zamietol návrh na začatie konania a prihliadol
na oslabenie právneho nároku z úradnej povinnosti.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 774,60 eura spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 0,05% zo sumy 774,60 eura za každý deň omeškania od 28. 07. 2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne špecifikovaným v podanom návrhu. Z odôvodnenia návrhu vyplýva,
že účastníci konania uzatvorili dňa 27. 04. 2010 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č.
10002764, pričom za objednaný a riadne obdržaný tovar mala odporkyňa uhradiť navrhovateľovi sumu
vo výške 774,60 eura. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala uhradiť prvú mimoriadnu splátku vo výške
160 eur a zvyšnú čiastku sa zaviazala platiť v 20-tich mesačných splátkach po 30,73 eura, počnúc
dňom 27. 05. 2010. Doposiaľ odporkyňa neuhradila navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 774,60 eura s
príslušenstvom, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ so svojim nárokom obrátil na súd. Spolu s podaným
návrhom navrhovateľ predložil súdu nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 10002764
zo dňa 27. 04. 2010, ktorej súčasťou sú osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou
kúpou prenajatej veci. Z bodu 8 časť II osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou
prenajatej veci vyplýva, že v prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti
podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. V prípade, ak
sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace so splácaním akejkoľvek splátky
alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky splatnými. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa
dňa 11. decembra 2014 odporkyňa vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa a následne súd
vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho nároku
na plnenie zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený podaným
návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 03. 2014, je premlčaný, z ktorého dôvodu správne
podaný návrh zamietol. K uvedenému odvolací súd udáva, že splatnosť celého dlhu odporkyne,
vzhľadom na ustanovenie bodu 8 časť II. osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou
kúpou prenajatej veci nastala dňa 28. 07. 2010, keď bolo nesporné, že odporkyňa navrhovateľovi
neuhradila žiadnu splátku stanovenú vo výške 30,73 eura (prvá splátka splatná 28. 05. 2010) a v
dôsledku omeškania so splácaním viac ako tri mesiace sa stal splatným celý dlh odporkyne. S ohľadom
na uvedené potom, pri správne zistenom skutkovom stave veci súdom prvého stupňa, správnej aplikácii
právnych predpisov na danú vec, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že
počiatok plynutia premlčacej doby je daný dňom 29. 07. 2010, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti
celého dlhu odporkyne, a nie dňom 28. 05. 2010 tak, ako ustálil súd prvého stupňa. Uvedený záver však
nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na súd po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby,
ktorá uplynula dňom 29. 07. 2013. Ak potom súd prvého stupňa konštatoval, že nárok navrhovateľa je
premlčaný, takýto záver súdu prvého stupňa je správny.

S ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa, obsahom ktorého je námietka navrhovateľa
voči aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01. 05.
2014, na danú právnu vec a následné posúdenie premlčania nároku navrhovateľa súdom prvého stupňa
ex offo, a to napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred účinnosťou ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., odvolací súd udáva, že dôvodom, pre ktorý bolo potrebné prihliadnuť na
námietku premlčania uplatneného nároku bola predovšetkým skutočnosť, že odporkyňa pred súdom
prvého stupňa vzniesla námietku premlčania, ktorá bola dôvodne vyhodnotená za opodstatnenú.
Skutočnosť vznesenia námietky premlčania odporkyňou súd prvého stupňa pritom správne konštatoval v
napadnutom rozhodnutí. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa svoje procesné
práva vyplývajúce jej z postavenia účastníka konania nijakým spôsobom nevyužila a nenamietala
hmotnoprávne účinky nárokovanej pohľadávky. K navrhovateľom namietanej nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014 odvolací súd poukazuje na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (3MCdo/12/2014) a na to, že právny predpis (zákon č.
250/2007 Z. z.), ktorého súčasťou je ustanovenie § 5b, nemá prechodné ustanovenia, z ktorého dôvodu
je potrebné ustáliť taký záver, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.