Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202396
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou v Bratislave,
Martinčekova 13, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XX, o vymoženie 988,51 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. mája
2015, č. k. 6Er/193/2015-15, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej
veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, a to
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM

SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, sp.
zn. IDC0410076 zo dňa 08.04.2011, právoplatného dňa 09.06.2011 a vykonateľného dňa 13.06.2011.
Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, s exekučným titulom a s obsahom pripojeného spisu okresného súdu sp. zn.
2Er/1128/2011 a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Na tamojšom súde bolo vedené
exekučnékonaniepodsp.zn.2Er/1128/2011vočipovinnémunapodkladerovnakéhoexekučnéhotitulu-

rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDC0410076 zo dňa 08.04.2011, právoplatného dňa
09.06.2011 a vykonateľného dňa 13.06.2011 ako v predmetnom exekučnom konaní. Uznesením
tamojšieho súdu č.k. 2Er/1128/2011 - 23 zo dňa 01.03.2012, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V danom prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej
veci, ktorá sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok

zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy).
Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd
vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti mal súd za preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní medzi rovnakými
účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného titulu už bolo
súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Po

tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemôže už tunajší súd opätovne
rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože
je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Keďže exekučný poriadok neupravuje procesný postup
pre daný prípad, súd vychádzal subsidiárne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné
konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Nakoľko exekučné konanie bolo zastavené a súdny
exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania

príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011,

5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012. Bol toho názoru, že v danom
prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a §
103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o

ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom
a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil

zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať
ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so

žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie
o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť, môže exekučný súd
rozhodnúť o zastavení konania. Týmto mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na spravodlivý
proces a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný súd uprel

oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva
podľačl.48ods.2ÚstavySR.SvojuargumentáciupodporilspoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRsp.
zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy
v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, č. k. 18CoE/635/2011-36 zo

dňa 30.11.2012 a č. k. 18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom prvostupňového súdu bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, ho súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Na záver z vyššie uvedených
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

998,51 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.
IDC0410076 zo dňa 08.04.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 09.06.2011 a vykonateľnosť dňa 13.06.2011. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky

oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí č. k. 2Er/1128/2011 zo dňa 01.03.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2Er/1128/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie 998,51 € s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci okresný súd
uznesením č.k. 2Er/1128/2011 - 23 zo dňa 01.03.2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie

zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnomkonaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. 5Er/466/2013 - 26 zo dňa
25.06.2013, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/277/2013 -

33 zo dňa 10.10.2013, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno

pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .