Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220329
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomvBratislave,Župnénám.13,onáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5C/556/2012-50 zo dňa 03. marca 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX eur ako náhrady škody a
sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 13Er/840/2011.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1,

2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31.05.2010, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom v čase začatia exekúcie, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Er/840/2011 súd
zistil že, dňa 24.05.2011 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo

forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, keď oprávneným je
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným T. C., exekučným titulom mal byť rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.01.2011 SR 12938/10 a predmetom exekúcie
bolo vymoženie 1.120,87 eur s príslušenstvom. Dňa 21.07.2011 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na
vykonanieexekúcie,plnomocenstvoudelenéoprávnenýmpreT.s.r.o.sosídlomPribinova25,Bratislava,
ako aj vyššie citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zmenka, zmluva o úvere, všeobecné

podmienkyposkytnutiaúveruavýpisoprávnenéhozobchodnéhoregistra.Uznesenímexekučnéhosúdu
č. k. 13Er/840/2011-10 zo dňa 22.07.2011, právoplatné dňa 18.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne uznesenímexekučnéhosúduč.k.13Er/840/2011-22zodňa11.04.2012,právoplatnédňa10.05.2012boloexekučné
konanie zastavené.
Navrhovateľ sa domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody vo výške X.XXX,XX . eur a nemajetkovej

ujmy v peniazoch vo výške XXX,XX eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu,ktorýnemalvydaťpovereniepresúdnehoexekútoranavykonanieexekúciedo15dníoddoručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Súd prvého stupňa však
mal za preukázané, že zo strany exekučného súdu bola dodržaná lehota 15 dní na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 21.07.2011, keď tak urobil dňa 22.07.2011 uznesením č. k.

13Er/840/2011-10 zo dňa 22.07.2011, právoplatným dňa 18.08.2011 a doručené právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 2.8.2011 (doručenka), ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, a teda nie
je zrejmé, aká škoda mohla vzniknúť navrhovateľovi a aké prieťahy boli Okresným súdom Komárno,
ako exekučným súdom, spôsobené. Dospel k záveru, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme
hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal.

Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.
Súd prvého stupňa súčasne zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 26.02.2015, ktorým navrhol prerušiť
konanie s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP z dôvodu, že pred Okresným súdom
Prešov prebieha konanie sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,

ktorého sa mal dopustiť uvedený súd v exekučnom konaní na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore
so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré navrhla položiť
žalovaná (Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR) v spomínanom súdnom

konaní Súdnym dvorom Európskej únie má pre ďalší priebeh a rozhodovanie v konaní zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského
súdu. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP, pretože zodpovedanie prejudiciálnych otázok, na ktoré navrhovateľ poukazuje nemá

význam pre rozhodnutie v tomto konaní, nakoľko odpovede na predmetné otázky nemajú vplyv na
právne posúdenie tohto prípadu, a teda ani na vydanie ani odôvodnenie tohto rozsudku,
ktorým bol návrh zamietnutý z dôvodov absencie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Navyše súd prvého stupňa nemal na základe podania navrhovateľa
za preukázané, či sa samotné konanie o prejudiciálnych otázkach pred Súdnym dvorom Európskej únie

vôbec začalo, nakoľko navrhovateľ predložil len uznesenie spomínaného súdu, na ktorom absentuje
doložka právoplatnosti, pričom z činnosti súdu je známe, že proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané
odvolanie, a teda nie je vôbec isté, či sa takéto konanie o prejudiciálnych otázkach vôbec začne.
Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodolpodľa§142ods.1OSP,pričomodporcovi,ktorýbolvkonanívcelomrozsahuúspešnýnáhradu

trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania bola postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej
namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti

a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie
musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom

pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim
rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kýmnedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na

ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote.
Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že
súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej
činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Namietal, že zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti
so správou a vedením pohľadávky, jeho súčasťou sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním
exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladov, nákladov na tlač,
nákladov na úpravu informačného systému, nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné

služby. Vzhľadom na plynutie premlčacích dôb bol nútený svoje nároky uplatniť včas, a to aj v situácii,
kedy vedel výšku škody určiť len odhadom a nebol priestor na získanie znaleckého posudku. Poukázal
na to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to
vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou
a škodou.

Knávrhunaprerušeniekonaniauviedol,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť. Záverom poukázal na judikatúru krajských súdov (Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9Co/174/2014).

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume X.XXX,XX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. 13Er/840/2011, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote 15 dní. K vydaniu rozhodnutia podľa názoru navrhovateľa došlo s omeškaním viac ako 83 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ

dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo podané
odvolanie bez snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť
odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania, keď podaním odvolaniaodvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa
z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého

rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie

možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného
rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec
zákonným spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil
účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Navrhovateľ však nešpecifikoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pričom ani odvolací súd žiaden takýto dôvod nevzhliadol.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie platila pätnásťdňová lehota,

či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu
tvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupuškodaanemajetkováujma,ktorábybolavpríčinnejsúvislosti
s konaním exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Komárno vedeného pod sp. zn. 13Er/840/2011 vyplýva, že

exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 24.05.2011, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená Okresnému súdu Komárno dňa 21.07.2011. O žiadosti o udelenie poverenia
exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 13Er/840/2011-10 zo dňa 22.07.2011, ktorým žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

predmetnému uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal, preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.08.2011. Následne Okresný súd Komárno uznesením č. k. 13Er/840/2011-22 zo dňa 11.04.2012
exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
predmetnej exekúcie je potrebné uviesť, že hoci predmetné ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o
ktorej navrhovateľ tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu,

ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Zákonodarca mal pri zohľadnení
jazykového - gramatického, logického a systematického výkladu na mysli predovšetkým rozhodnutia
súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade naplnenia podmienok
pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
druhá veta) by uviedol, že súd je povinný rozhodnúť v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej

lehotyzákonodarcajasneprejavilsvojuvôľu,žesúdvprípade,akzistírozporžiadostialebonávrhualebo
exekučného titulu so zákonom, nie je povinný rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“,
pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd
podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul vlastnému skúmaniu.

Žiadosť o udelenie poverenia bola teda exekučným súdom zamietnutá. Vzhľadom na záver
prijatý odvolacím súdom, že 15 dňová lehota na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia neexistovala,
nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Navyše o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúciebolo rozhodnuté už deň (dňa 22.07.2011) od doručenia žiadosti súdu dňa 21.07.2011 (nie ako uviedol
navrhovateľ, že k rozhodnutiu došlo až dňa 15.08.2011). Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia jeden deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia nemožno hodnotiť

ako nesprávny úradný postup. Exekúcia bola zastavená, oprávnený nepodal odvolanie voči uzneseniu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani voči uzneseniu o zastavení exekúcie.

Možno preto konštatovať, že exekučný súd rozhodol v primeranej lehote o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,čímknesprávnemuúradnémupostupunemohlo

dôjsť, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nemohlo dôjsť k prieťahom v konaní, ktoré všeobecný súd nie je
ani oprávnený konštatovať.

Teda navrhovateľ nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

a k naplneniu základného predpokladu pre prípadnú zodpovednosť odporcu, preto nebolo potrebné sa
zaoberať škodou a príčinnou súvislosťou. Navyše ak navrhovateľ nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný rozhodcovský rozsudok privodiť prospech
a ak mu nemohol privodiť majetkový prospech v exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani
prípadná škoda nemožnosťou realizácie exekúcie.

K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa Krajský súd v Nitre udáva nasledovné:

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí

citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase
podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,

k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.

Navrhovateľsavosvojomodvolaníopieraajovýsledkyznaleckéhoposudku č.1/2014,vktorom

mal „preukázať“ výšku vzniknutej škody. Predmetný znalecký posudok je však podľa názoru odvolacieho
súdu irelevantný, pretože v súdenej veci sa exekučný súd nedopustil nesprávneho úradného postupu,
a preto už nebolo ďalej potrebné sa zaoberať výškou škody ani príčinnou súvislosťou.

Za irelevantnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa ohľadom neprerušenia konania,

nakoľko súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd súhlasí, že vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o celkom
iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode, pretože predmetom konania na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej

únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
navrhovateľke (spotrebiteľovi) na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v
prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Komárno v exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup súdu, a teda nie je potrebné konanie prerušiť až do právoplatného

skončenia konania o prejudiciálnych otázkach na Súdnom dvore Európskej únie. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že pri neprerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP nedochádza k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pretože prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí od úvahy súdu a
je upravené len ako procesná (fakultatívna) možnosť súdu, nie jeho (obligatórna) povinnosť. Pri návrhuna prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť
iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím
na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného

vyplýva, že súd prvého stupňa správne zvažoval, či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či navrhovateľ ako
oprávnený má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stavenej
lehote o jeho návrhu.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.