Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 11, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202709
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814202709.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Československej

obchodní banky, a.s., IČ: 000 01 350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika,
právne zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Miletičova 21, 821 08
Bratislava, proti žalovaným 1/ W. D., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. Z. XXX, XXX XX C.,
toho času bytom M. XX/XXXX, XXX XX C. - D. C., Č. M., a 2/ Y. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXX, XXX XX C., toho času bytom M. XX/XXXX, XXX XX C. - D. C., Č. M., o zaplatenie 192.007,43
Kč istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobcovi 140 489,64 Kč istiny, 38 508,25 Kč kapitalizovaný úrok,

úrok z úveru 16,90 % ročne zo sumy 138 956,92 Kč od 10.02.2014 do zaplatenia, 7,50 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 140 489,64 Kč od 21.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 421,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 892,58 €,
trovy zaplatiť zástupcovi žalobcu, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie vo veci zastavuje.

Prerušuje konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 140 489,64 Kč istiny spolu s kapitalizovaným
úrokom vo výške 38 508,25 Kč, kapitalizovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 13 009,54
Kč, úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 138 956,92 Kč od 10.02.2014 do zaplatenia a zákonným
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 140 489,64 Kč od 10.02.2014 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 306,00 € a trov
právneho zastúpenia vo výške 452,94 € za dva úkony právnej služby.

Poukázal na skutočnosť, že dňa 05.08.2011 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o úvere
č. 004363035R, v ktorej žalovaní v 1. a 2. rade vystupujú spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci a
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru do výšky úverového limitu 150 000,00 Kč. Súčasťou Zmluvy
o úvere boli Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky
ČSOB. Na základe žiadosti žalovaní v 1. a 2. rade dňa 05.08.2011 vyčerpali poskytnutý úver bankovým
prevodom sumy 150 000,00 Kč. Zmluvou o úvere sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali poskytnutý úver

splatiť v 60 anuitných splátkach vo výške 3 748,00 Kč, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 20.09.2011 a posledná splátka bola dňa 20.08.2016. Zmluvné strany sa
dohodli, že vyčerpaná nesplatná istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 16,90 % ročne s tým, že
tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Prihláškou k poisteniu,ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere, bolo medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade dojednané poistenie
neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 125,00 Kč, splatným vždy k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí Zmluvy o úvere. Pretože žalovaní v 1. a 2. rade

povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere riadne neplnili, neuhrádzali dohodnuté pravidelné mesačné
anuitné splátky a účtované poplatky, a to napriek opakovaným písomným upomienkam a výzvam k
zaplateniu dlžných splátok zo strany žalobcu, žalobca im listom zo dňa 20.10.2012 oznámil, že jeho
pohľadávka zo Zmluvy o úvere je ku dňu 20.10.2012 splatná a vyzval ich k jej úhrade. Žalovaní v 1. a 2.
rade splatnú pohľadávku žalobcu nezaplatili. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení predstavoval

dlh žalovaných v 1. a 2. rade sumu 148 431,16 Kč, pričom táto suma ďalej narastala o úroky a úroky z
omeškania, na čo boli žalovaní v 1. a 2. rade upozornení. Ku dňu 09.02.2014 tak celková pohľadávka,
ktorú si žalobca uplatnil, predstavovala sumu vo výške 192 007,43 Kč a pozostávala z nesplatenej istiny
úveru vo výške 138 956,92 Kč, z nesplatených 16,90 %-ných úrokov z nesplatenej istiny vo výške 38
508,25 Kč, z úroku z omeškania v zákonnej výške vyčísleného ku dňu kapitalizácie 09.02.2014 vo výške
13 009,54 Kč a z nesplatených poplatkov vo výške 1 532,72 Kč. Pohľadávka bez príslušenstva teda

predstavovala sumu 140 489,64 Kč, z ktorej si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne od 10.02.2014 do zaplatenia. Žalobca si z dlžnej sumy 138 956,92 Kč istiny úveru uplatnil aj
zmluvný úrok vo výške 16,90 % ročne od 10.02.2014 do zaplatenia, a ďalej aj náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 306,00 € a z trov právneho zastúpenia vo
výške 452,94 €.

Počas konania zobral žalobca žalobu na základe výzvy súdu čiastočne, v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 13 009,54 Kč a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne za obdobie od
10.02.2014 do zaplatenia, späť, a namiesto vyčísleného úroku z omeškania a úroku z omeškania vo
výške 8,05 % ročne za obdobie od 10.02.2014 do zaplatenia, požadoval úrok z omeškania v zákonnej

výške z príslušnej dlžnej istiny a poplatkov odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t.j. od 21.10.2012,
do zaplatenia. Pri odôvodňovaní čiastočného späťvzatia žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že so
žalovanými v 1. a 2. rade sa v Zmluve o úvere, v bode I.7., dohodol na úroku z omeškania vo výške
15,00 % ročne. Čiastočné späťvzatie žaloby následne odôvodnil tým, že na základe výzvy súdu vzal
do úvahy, že žalovaní v 1. a 2. rade sú spotrebiteľmi, a preto bude požadovať iba úroky z omeškania,

ktoré stanovujú predpisy občianskeho práva platného v Českej republiky, v zmysle ktorých bola výška
sadzby úrokov z omeškania v predmetnom čase 7,50 %. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby
súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 140 489,64 Kč istiny
spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 38 508,25 Kč, úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy
138 956,92 Kč od 10.02.2014 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne

zo sumy 140 489,64 Kč od 21.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 306,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 452,94 € za dva
úkony právnej služby.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 22Ro/78/2014 - 63 zo dňa 09.05.2014, ktorým žalovaným v 1.

a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a
nahradiť mu trovy konania. Keďže platobný rozkaz sa žalovaným v 1. a 2. rade nepodarilo doručiť do
vlastných rúk, súd predmetný platobný rozkaz uznesením č. k. 22Ro/78/2014 - 72 zo dňa 24.06.2014
zrušil.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnili, pričom svoju neúčasť s poukazom
na skutočnosť, že dlhodobo žijú v zahraničí, písomne ospravedlnili finančnými dôvodmi. Pojednávanie
nežiadali odročiť. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zároveň poukázal na skutočnosť,
že voči nemu prebieha v Českej republike insolvenčné konanie, pričom uznesením Krajského súdu v
Plzni č. k. KSPL 51 INS 8927/2015 - B - 5 zo dňa 08.09.2015, ktoré súdu zároveň predložil, mu bolo

povolené oddlženie.

Vzhľadom na zistenie, že voči žalovanému v 1. rade prebieha v Českej republike insolvenčné konanie,
žalobca navrhol, aby súd konanie v danej veci voči žalovanému v 1. rade prerušil a voči žalovanej
v 2. rade konal a túto zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu, vrátane trov konania

pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 306,00 € a z trov právneho zastúpenia vo
výške 892,58 za tri úkony právnej služby.Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Občianskysúdnyporiadok“),súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na základe uvedených skutočností súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Žiadosti o poskytnutie úveru číslo 4363035 zo dňa 13.07.2011 vyplýva, že žalovaný v 1. rade žiadal
žalobcu o poskytnutie ČSOB Spotrebiteľského úveru vo výške 150 000,00 Kč s dátumom čerpania
13.07.2011 a dátumom prvej zo 60 splátok 20.08.2011.

Zo Zmluvy o úvere č. 004363035R zo dňa 05.08.2011, vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi a tvorili ju Zmluva o ČSOB Spotrebiteľskom úvere,
Zmluva o úvere ku kreditnej karte Poštovej sporiteľne a Spoločné ustanovenia. Z Časti I. Zmluvy o
úvere - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorej súčasťou

sú Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 01.06.2010 (ďalej len „Obchodné
podmienky“) a Podmienky pre bežné účty Poštovej sporiteľne pre fyzické osoby - občanov zo dňa
01.04.2010. Predmetom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
formou bezúčelového spotrebiteľského úveru do celkovej výšky úverového limitu 150 000,00 Kč s
možnosťou ich čerpania ku dňu 05.08.2011 a s výškou úrokovej sadzby, ktorá bola stanovená ako

pevná, 16,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,03 % ročne. V zmysle
článku I.6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa istinu úveru a úroky žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali
splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 3 748,00 Kč vždy k 20. dňu v mesiaci so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2011 a so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.08.2016. Celková
čiastka, ktorú boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť tak predstavovala 232 322,00 Kč. Pre prípad

omeškania žalovaných v 1. a 2. rade so splácaním peňažných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol úrok z omeškania zo sumy, s úhradou ktorej sú žalovaní v 1. a 2. rade v
omeškaní, stanovený vo výške REPO sadzby ČNB zvýšenej o 7 percentuálnych bodov ročne. Súčasťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poistenie vo variante 1 (základné poistenie) ako poistenie pre
prípad smrti alebo plnej invalidity s výškou mesačného poplatku 125,00 Kč.

Z Dodatku č. 004363035RD1 k Zmluve o úvere zo dňa 06.01.2012 (ďalej len „Dodatok“) vyplýva, že
ním na základe dohody zmluvných strán došlo k zmene ustanovení článku I.6 Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali vrátiť zostatok úveru, ktorý ku dňu 06.01.2012
predstavoval, vrátane príslušenstva, sumu vo výške 145 501,44 Kč v lehote od 20.01.2012 do

20.02.2019 v 86 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 2 907,00 Kč (poslednou vo
výške 2 817,50 Kč), splatných každého 20. dňa v mesiaci.

Z Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 06.08.2012 vyplýva, že nakoľko žalovaný v 1. rade do
uvedeného dňa neuskutočnil úhradu, ku ktorej sa zaviazal v Zmluve o úvere č. 004363035R, žalobca

ho vyzval na úhradu jeho dlhu, ktorý ku dňu 04.08.2012 predstavoval 3 818,74 Kč najneskôr do
14.08.2012, a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia celého jeho záväzku za splatný a domáhania
sa zaplatenia celej pohľadávky aj súdnou cestou.

Z Opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 21.08.2012 vyplýva, že vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný v 1. rade napriek predchádzajúcim písomným výzvam do uvedeného dňa
neuskutočnil úhradu splátok úveru dojednaných v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 004363035R zo
dňa 05.08.2011, žalobca ho naposledy vyzval na bezodkladnú úhradu dlhu, ktorý k uvedenému dňu
predstavoval 7 610,29 Kč s upozornením na možnosť vyhlásenia celého jeho záväzku za splatný a
domáhania sa zaplatenia celej pohľadávky aj súdnou cestou.

Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 21.10.2012 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
v 1. a 2. rade bola aj napriek niekoľkým písomným výzvam naďalej v omeškaní s plnením svojich
záväzkov zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 004363035R zo dňa 05.08.2011, žalobca vyhlásil celúsvoju pohľadávku z ich úveru dňom 20.10.2012 za splatnú, a žalovaných v 1. a 2. rade zároveň vyzval k
zaplateniu celej zostávajúcej sumy, ktorá k uvedenému dňu predstavovala 148 431,16 Kč, a to najneskôr
do 01.11.2012.

Z Výpisu z úverového účtu, vyhotoveného za obdobie od 19.09.2011 do 09.02.2014, vyplýva, že ku dňu
09.02.2014 predstavovala celková pohľadávka žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade sumu 192 007,43
Kč a pozostávala z dlžnej istiny vo výške 138 956,92 Kč, z úrokov vo výške 38 508,25 Kč, z úrokov z
omeškania vo výške 13 009,54 Kč a z poplatkov vo výške 1 532,72 Kč.

Z uznesenia Krajského súdu v Plzni č. k. KSPL 51 INS 8927/2015 - B - 5 zo dňa 08.09.2015 vyplýva,
že Krajský súd v Plzni ním schválil oddlženie dlžníka - žalovaného v 1. rade - plnením splátkového
kalendára. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že dňa 26.05.2015 bolo uznesením č. k.
KSPL 51 INS 8927/2015 - A - 9 rozhodnuté o o úpadku dlžníka, o povolení oddlženia dlžníka a o
ustanovení insolvenčného správcu.

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB účinnými od 01.05.2005.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej
vyhovel.

Nárok žalobcu sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.08.2011 v znení
jej Dodatku zo dňa 06.01.2012 a o ustanovenia § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a jej Dodatku (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu

( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Na základe uvedeného a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v

spise, súd dospel k záveru, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom bola uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.08.2011, ktorú bolo vzhľadom na obsah citovaného ustanovenia § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, t.j. podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko predmetný záväzkovývzťah, ktorý medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom vznikol, sa bez ohľadu na povahu jeho
účastníkov riadi režimom Obchodného zákonníka a predstavuje obchodný záväzkový vzťah.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca prevodom na účet poskytol
žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky vo forme bezúčelového spotrebiteľského úveru, avšak
žalovaní v 1. a 2. rade riadne a včas neplnili podmienky, ku ktorým sa Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a následne aj jej Dodatkom zaviazali, t.j. poskytnutý úver, vrátane dojednaných úrokov a poplatkov,
žalobcovi nevrátili v lehote splatnosti, ani v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie. Žalobca si preto

uplatnil nárok na zostatok pohľadávky vo výške 140 489,64 Kč istiny, 38 508,25 Kč kapitalizovaného
úroku, ktorej výška vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ako aj na úrok z úveru
dohodnutý vo výške 16,90 % ročne a na zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne. Vzhľadom
na uvedené, má žalobca nárok na úhradu dlžnej sumy, vrátane jej uplatneného príslušenstva, preto bolo
potrebné žalobe vyhovieť.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 365 a § 369 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka
v spojení s ustanovením § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka v znení účinnom do
30. júna 2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej Dodatku.

Podľa ustanovenia článku 15 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní
v znení účinnom do 24.06.2015, t.j. v čase začatia insolvenčného konania voči žalovanému v 1. rade,
účinky konkurzného konania na neuzavretý súdny proces, ktorého predmetom je majetok alebo právo,
ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha.

Podľa ustanovenia článku 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája
2015 o insolvenčnom konaní účinného od 25.06.2015, t.j. v čase rozhodnutia o schválení oddlženia
dlžníka - žalovaného v 1. rade, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo
prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej
podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie prebieha, alebo

v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo.

V zmysle citovanej úpravy sa účinky insolvenčného konania na súdne konania prebiehajúce v čase
jeho začatia v inom členskom štáte riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie
prebieha. Z oboznamovaného uznesenia Krajského súdu v Plzni je zrejmé, že v Českej republike

prebieha voči žalovanému v 1. rade insolvenčné konanie, a ďalej že uvedené konanie sa, vzhľadom na
skutočnosť, že žaloba žalobcu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.03.2014, začalo až v čase, keď
sa na tunajšom súde už viedlo konanie v danej veci. Pri posudzovaní účinkov začatia insolvenčného
konania vedeného v inom členskom štáte (v Českej republike) na konanie prebiehajúce na tunajšom
súde preto súd vychádzal z právnej úpravy platnej a účinnej na území Slovenskej republiky, pričom

účinky začatia konkurzného konania (ekvivalent insolvenčného konania v podmienkach slovenskej
právnej úpravy) upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“).

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením

konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto
konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí,
len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

V súlade s citovanou úpravou súd rozhodol o prerušení konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému v
1. rade a z uvedeného dôvodu zároveň na úhradu dlžnej sumy, vrátane jej uplatneného príslušenstva,
zaviazal v celom rozsahu iba žalovanú v 2. rade ako spoludlžníčku.

Výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie 13.009,54 Kč úroku z omeškania.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných naúčelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal
úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 421,00
€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 892,58 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 20.04.2015) po 180,93 €, z dvoch režijných
paušálov za rok 2014 po 8,04 €, z jedného režijného paušál za rok 2015 po 8,39 €, z náhrady za stratu
času stráveného cestou z Prešova do Rožňavy na pojednávanie dňa 20.04.2015 a späť, t.j. za 12 aj

začatých polhodín, spolu vo výške 167,76 €, z cestovných výdavkov za cestu z Prešova do Rožňavy na
pojednávanie dňa 20.04.2015 a späť vo výške ceny cestovného lístka určenej verejným autobusovým
dopravcom, spolu vo výške 8,80 €, a z DPH vo výške 20 %, t.j. celkom spolu vo výške 892,58 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.