Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206012
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713206012.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému v rade
1/: X. Š. Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX K. K., L. XXX/XX, Ž. V. J. X/: F. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX XX
K.D. K., L. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. Janka

Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, právne
zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec v konaní
o zaplatenie 2 913,52 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II.Otrováchkonaniabuderozhodnutéuznesenímdo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 17.4.2013 domáhal vo vzťahu k žalovaným
v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2 962,51 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení
žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2011 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vo či

žalovaným. Postupca a žalovaný v rade 1/ a 2/ uzatvorili dňa 23.8.2005 zmluvu č. 352242126, ktorej
súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatku. Na základe uvedenej
zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v rade 1/ a 2/ peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v
zmluveavovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Vzhľadomktomu,žežalovanývrade1/ažalovaný
v rade 2/ neplnili v stanovených termínoch splátky porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a postupca

odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 3 012,51 eur, ktorá pozostávala z istiny 2 987,94 eur, úroku z omeškania vo výške
24,57 eur. V súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje,
že výška špecifikácia pohľadávky uvedená v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systém a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpia pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatňuje aj zákonný
úrok z omeškania dňom 21.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky,

resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaní k podaniu
žaloby uhradili sumu 50 eur, a to dňa 25.10.2012.

Podaním doručeným súdu 30.5.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom vstúpil do konania
vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( č. l. 28 súdneho spisu ).

Podaním doručeným súdu 26.3.2014 ( č.l. 57) zaslal do konania vyjadrenie vedľajší účastník, kde
poukázal na to, že ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 anasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné, aby žalobca špecifikoval, nakoľko to zo žaloby nie je zrejmé
z čoho pozostáva uplatnená suma 2 962,51 eur a kedy sa stala tá-ktorá splátky úveru splatnou. Z
dôvodu procesnej ekonómie však znáša námietku premlčania. Zároveň namietol aj predloženú dohodu

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Mal za to, že zmluvné podmienky, ktoré sú v nej
obsiahnuté sú absolútne neplatné.

Podaním doručeným súdu 26.3.2014 ( č.l. 62) zobral žalobca čiastočne späť návrh na začatie konania.

O obidvoch čiastočných späťvzatiach súd rozhodol uznesením č.k. 8C/59/2014-75 zo dňa 29.7.2014 a
konanie v časti zaplatenia sumy 48,99 eur s príslušenstvom zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.9.2014.

Až podaním doručeným 6.2.2015 ( č. l. 86) žalobca namietol neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. O predmetnej námietke neprípustnosti súd rozhodoval uznesením č. k. 8C/59/2014-103

zo dňa 24.6.2015. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.7.2015 a súd ním pripustil vstup
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných v rade 1/ a 2/.

Podaním doručeným súdu 31.8.2015 ( č .l. 94) sa opätovne vyjadroval vedľajší účastník konania,

ktorý poukázal na to, že je potrebné, aby súd vyzval žalobcu na predloženie všeobecných obchodných
podmienok, aby sa k nim mohol vedľajší účastník relevantne vyjadriť, nakoľko mu boli doručené len
obchodné podmienky pre kreditné karty. Poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré
boli prílohou k zmluve o úvere, obsahujú ustanovenie týkajúce sa postúpenia pohľadávky. Ak uvedené
dojednanie o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na

tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek
svoju pohľadávku na tretiu osobu, aj bez súhlasu dlžníka, tak ide o zjavne nepomer a nerovnováhu
vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka
( klienta ) voči banke. Pre prípad, ak by sa preukázalo, že predmetné dojednanie zakladá vyššie uvedenú
zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je potom potrebné uvedené posúdiť ak

neprijateľnú zmluvnú podmienku. K uvedenému poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 277/2012
zo dňa 28.5.2013. S poukazom na predmetnú neprijateľnú podmienku by žalobca v spore nedisponoval
aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky, keď uvedené by bolo
dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

Podaním doručeným súdu 26.10.2015 ( č.l. 124) sa žalobca vyjadroval k vznesenej námietke premlčania
s tým, že mal za to, že je nedôvodná a trvá na podanom návrh a žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Podaním doručeným súdu 23.11.2015 ( č. l. 148) reagovala Slovenská sporiteľňa, a.s. na výzvu súdu

a oznámila súdu, že ako právny predchodca žalobcu vypovedala zmluvu uzavretú medzi žalovaným v
rade 1/ ku dňu 22.11.2007 s tým, že pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená žalobcovi ako
postupníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2011.

Podaním doručeným súdu 18.1.2016 ( č. l. 154) žalobca k veci uviedol, že nedisponuje doručenkou o

odstúpeniu od zmluvy, nakoľko predmetná listina bola zasielaná obyčajnou zásielkou. Poukázal na to, že
dňa 14.10.2005 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo
poskytnutieslužiebkbežnémuúčtuč.352242126/0900aposplnenípodmienokposkytnutiepovoleného
prečerpania. Na základe splnenia podmienok bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške
1 991,64 eur ( 60 000,- Sk). Právny predchodca na označenie čísla zmluvy použil číslo účtu a teda

352242126. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou žalobca v konaní uviedol, že Slovenská
sporiteľňa ho informovala, že výzvou nedisponuje, zrejme mal žalobca na mysli výzvou, ktorú upravuje
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň žalobca poukázal na to, že doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky, t.j., že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá

to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Nedoručenie
takejto výzvy môže byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca poukázal na
to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu
s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladáaktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vyhádzať bez toho, aby ak prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení.

Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých žalobca trval na podanej žalobe v spojení s
čiastočnými späťvzatiami žaloby a mal za to, že pohľadávka nie je premlčaná, a bola preukázaná aj
aktívna legitimácia žalobcu v konaní nakoľko došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne, a.s. na žalobcu. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/, ako aj vedľajšieho účastníka

konania v prvom rade namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko mal za to, že nedošlo
k splneniu podmienok uvedených v zákone o bankách, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky banky
na inú nebankovú alebo vymáhackú spoločnosť. Mal za to, že žalobca nepreukázal výzvu banky na
zaplatenie nesplateného dlhu v dobe dlhšej ako 90 kalendárnych dní tak, ak to ukladá § 92 ods. 8 zákona
o bankách. V súvislosti so všeobecnými obchodnými podmienkam namietol aj zmluvné dojednanie
týkajúce sa postupovania pohľadávok zo strany banky, ako aj zo strany klienta ( č .l. 144). V prípade,

že súd vyhodnotí žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného má za to, že nárok je v celom rozsahu
premlčaný, nakoľko malo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu ešte pred dátumom 17.4.2010, čiže tri
roky pred podaním žaloby. K dohode o uznaní záväzku uviedol, že nemá právne účinky vo vzťahu k
žalovanému v rade 1/, nakoľko ju vôbec nepodpísal a žalovaná v rade 2/ nedala výslovný súhlas s
pristúpením záväzku ako osoba pristupujúca k záväzku. Takéto typy dohôd o uznaní záväzkov už boli

judikované vyššími súdmi ako absolútne neplatné právne úkony, resp. ako nekalá obchodná praktika,
teda ju považuje za neplatnú s tým, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výsluchom účastníkov konania a
dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

V konaní bolo preukázané listinným dôkazom, a to Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty,
že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným
v rade 1/ dňa 16.8.2005 ( č.l. 4). Dňa 19.8.2005 bol uzavretý Dodatok č. 1 k tejto zmluve o vydaní a
používaní platobnej karty, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu po splnení podmienok poskytol

žalovanému v rade 1/ povolené prečerpanie alebo tzv. kartový rámec vo výške 60 000,- Sk. Kartový
rámec predstavoval maximálnu výšku peňažných prostriedkov poskytnutých bankou držiteľovi karty
do výšky, ktorej je držiteľ karty oprávnený vykonávať operácie prostredníctvom platobnej karty počas
dohodnutého obdobia. Pri výške kartového rámca 60 000,- Sk bola dohodnutá úroková sadzba typ -
premenlivá 16,80 % ročne, splatnosť úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť

kartového rámca 18.8.2006 ( č.l. 4 až 6 ). Zároveň v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty v zmení
dodatku v čl. V bod 6. žalovaný v rade 1/ ako držiteľ karty vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil aj so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Súčasťou zmluvy mali byť
Obchodné podmienky pre kreditné karty ( č.l. 7). Zároveň žalobca do konania doložil aj Všeobecné

obchodné podmienky, ktoré platili v čase uzavretia predmetného zmluvného vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/ ( č.l. 173 až 185).

Súd ďalej zistil z listinného dôkazu ( č.l. 149 - líce ), že právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa
7.11.2005 vyzýval žalovaného v rade 1/, že v mesiaci október 2005 neboli na kartový účet poukázané

finančné prostriedky. Žiadal, aby si tento svoj záväzok vyrovnal v lehote do 10 dní od doručenia
upomienky.
Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, a to výpoveďou
zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 22.11.2007 ( č.l. 149), výpoveď mala nadobudnúť
účinnosť dňom doručenia. Listinný dôkaz preukazujúci, že táto výpoveď bola doručená žalovanému v

rade 1/ súdu žalobca nepredložil. Žalobca trval na tom, že výpoveď bola doručená žalovanému v rade
1/ podľa všeobecných obchodných podmienok obyčajnou poštovou zásielkou a došlo k vypovedaniu
predmetnej zmluvy ešte v roku 2007 ( č. l. 220).

Ďalej do konania bola doložená Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ( č.l. 8).

Táto mala byť uzavretá medzi dlžníkom, teda žalovaným v rade 1/, osobou pristupujúcou k záväzku
podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda žalovanou v rade 2/ a žalobcom. V tejto dohode
žalovaný v rade 1/ ako dlžník a žalovaná v rade 2/ ako osoba pristupujúca mali uznať záväzok, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. číslo zákazníka352242126, kde dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 2 987,94 eur a z ostatného príslušenstva s
tým, že tieto osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto dohoda bola
podpísaná len žalovanou v rade 2/ a žalobcom.

Súd ďalej zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1633/2011-CE ( č.l. 10) zo dňa 20.12.2011 zistil,
že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako
postupníkovi aj pohľadávku, ktorú mal vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v zmysle prílohy č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávky ( č.l. 18). Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie

pohľadávky žalovanému v rade 1/, a to Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 ( č.l.
19), ktoré bolo doručované žalovanému v rade 1/, čo preukazoval žalobca podacím hárkom z 24.1.2012
( č.l. 20).

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v

čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 19.8.2005 (ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch “), na účely
tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.

zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. ( ďalej len „ zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených
žalobcom, mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní platobnej
karty v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému v rade 1/ poskytnutý kartový ( úverový )
rámec vo výške v tom čase 60.000,-Sk. Žalovaný v rade 1/ sa zaviazal pravidelne prostredníctvom

mesačných splátok splácať tento úverový rámec. Pri uzavieraní tejto zmluvy žalovaný vystupoval v
pozícii spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu v rámci výpisu z obchodného registra mal v predmete
podnikania poskytovanie úverov a pôžičiek, išlo o banku. Predmetná zmluva spĺňala podmienky zmluvyo spotrebiteľskom úvere, preto súd aplikoval na predmetnú zmluvu zákon o spotrebiteľských úveroch.
Svojim charakterom išlo teda o spotrebiteľskú zmluvu.

Medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola dňa 20.12.2011 uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej mala byť na žalobcu postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní,
čo vyplýva z prílohy k tejto zmluve. Právny predchodca žalobcu zároveň postúpenie pohľadávky oznámil
žalovanému v rade 1).

Súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom
konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení uzavretej medzi žalobcom a jeho právnym
predchodcom. Tunajší súd sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaných,
vedľajšiehoúčastníka,ktorépredniesolvrámcitohtokonania.Predpokladompostupiteľnostipohľadávky
vzmysleust.§92ods.8zákonaobankáchje,abybolklientsjejplnenímvomeškaníaspoň90dní,aaby
banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky

nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako
takéjetedapostúpenieneplatné,atonielenmedzistranami,aleajnavonok,vočidlžníkovi-žalovanému.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme

hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou

sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade
zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi)
platné a účinné.
Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené

špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a

dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie

však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu
než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len

medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez
toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v

ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného
aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou,
je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta(dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj
prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Žalobca do konania nedoložil žiadnu výzvu, ktorá by preukazovala splnenie týchto podmienok, ktoré
vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie
písomnú formu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu

je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak ako už bolo vyššie uvedené na ňu zákon o
bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524
OZ aj podmienka uvedená práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného
ust. vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú
nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka

písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90
dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania
dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na
akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha

dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách
(nakoľko pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút

postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 20.12.2011 predmetnú pohľadávku
z úveru v rozsahu uvedenom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, postupovala v rozpore s
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko pohľadávka ktorá bola postupovaná ( jej výška ) nie je v
súlade s pohľadávkou, ktorú mal mať právny predchodca žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1) z

dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou už v roku 2007. Zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.12.2011 je preto neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol predovšetkým z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline č. k. 5Co/36/2016, ktorý v rámci odvolacieho konania v obdobnej veci potvrdil právne závery

okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu nedodržania ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách.
Zároveň však súd uvádza, že existuje iné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/546/2015, ktorý
sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu o nedostatku aktívnej legitmácie z dôvodu nedodržania
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto v prípade, že by bola daná aktívna legitimácia žalobcu, súd

v ďalšom uvádza tieto skutočnosti.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj ked

bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až § 110).

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa§ 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako už bolo vyššie uvedené, právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v arde 1/ zmluvu,
na zákalde ktorej bol poskytnutý žalovanému v rade 1) úverový rámec 60.000,-Sk s tým, že ho mal
splácať v pravidelných mesačných splátkach s konečnou splatnosťou podľa zmluvy 18.8.2006. Keďže
došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej mal byť žalovanému v rade 1) poskytnutýspotrebiteľský úver, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje okrem ust. zákona o
spotrebiteľských úveroch, v ďaľšom prednostne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych
predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zo strany žalovaných a vedľajšieho

účastníka došlo v rámci konania k vzneseniu námietky premlčania žalovaného nároku, k splatnosti
celej pôžičky malo dôjsť ešte v roku 2007, keďže žalobca trval na tom, že právny predchodca žalobcu
vypovedal zmluvu so žalovaným v rade 1) výpoveďou zo dňa 22.11.2007, táto výpoveď bola zaslaná
obyčajnou zásielkou, a žalovaný v rade 1) ju nespochybnil. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobný
návrh bol podaný na súd až 17.4.2013, súd aj v prípade, že by bola daná aktívna legitimácia žalobcu,

z dôvodu vznesenia námietky premlčania, ako aj v súlade s citovaným ustanovením § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. môže skonštatovať premlčanie žalovaného nároku. Rovnako súd považoval aj dohodu o
uzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuuzavretúlensožalovanouvrade2/zaneplatnýprávny
úkon. Jej uzavretie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 z. z. o
ochranespotrebiteľa,pretožepriuzatváranídohodynebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa resp.

predĺženie premlčacej doby. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi tieto dohody súd
považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný
v rade 1) so žalobcom túto dohodu neuzavrel ( nie je ním podpísaná), preto nemohla byť voči nemu
predĺžená premlčacia doba. V texte dohody nie je nikde uvedené prehlásenie žalovanej v rade 2/, že
pristupuje k záväzku dlžníka, t. j. žalovaného v rade 1/, v dohode nie je riadne špecifikovaný záväzok , t.

j., o aký záväzok ide, na základe akej zmluvy, v tejto časti je dohoda neurčitá. Žalovaná v rade 2/ platne
nepristúpila k záväzku žalovaného v rade 1/ a súd považuje túto dohoda za neplatný právny úkon, čím
nie je daná pasívna legitimácia žalovanej v rade 2/ v konaní. Aj z týchto dôvodov nie je možne žalobcovi
jeho nárok uplatnený žalobou priznať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 151 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že bude
o trovách rozhodovať do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.