Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311210590
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4311210590.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., Praha 5, Radlická
333/150, IČO: 00001350, zastúpený Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Zámocká 30, proti žalovaným: 1/ G. L., naposledy bytom M., N. XXXX/XX, zastúpená opatrovníčkou
Mgr. Angelikou Piskalíkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, 2/ G. L.,
naposledy bytom M., N. XXXX/XX, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Martou Kamonczovou, vyššou

súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 203.348,96 Kč s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. marca 2013 č.k. 14C/47/2012-169,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku
o trovách konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade v lehote troch dní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 203.348,96 Kč s úrokmi z omeškania vo výške 15%
p.a. od 27. 07. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume
498 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 595,30 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a vo
zvyšku uplatnený nárok zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol ustanovenia § 2, § 48, § 49 zák. č.
97/1963 Zb. v o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenie § 497, § 502, § 504

Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1992 Zb. v platnom znení), ako aj ustanovenie § 132 Občianskeho
súdnehoporiadku(zák.č.99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„OSP“).Svojerozhodnutie
odôvodnil iba konštatovaním, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobcu bola
dôvodne podaná, a preto jej vyhovel v časti o zaplatenie sumy 203.348,96 Kč s úrokmi z omeškania vo

výške 15% p.a. od 27. 07. 2009. Uplatnený nárok v časti zmluvných úrokov vo výške 12,9% p.a. zo sumy
133.350 Kč zamietol s poukazom na to, že po odstúpení od úverovej zmluvy jeho zosplatnením nie je
možné už z uvedenej zmluvy uplatňovať úroky z meškania, a preto na základe uvedených súd zaviazal
účastníkov konania na zaplatenie dlžnej sumy a náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to
iba v zamietajúcej časti, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal zmluvné úroky vo výške 13,90% ročne zo
sumy 133.350,04 Kč. Poukazujúc na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že súd
prvého stupňa dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co 83/2012. Žiada zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaní v 1. a 2. rade, resp. im ustanovení opatrovníci, sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalobcu
vo veci samej a to v zamietajúcej časti rozsudku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP.

Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia
sumy 203.348,96 Kč so zmluvným úrokom vo výške 13,9% p.a. zo sumy 133.350,04 Kč za obdobie

od 27. 06. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 133.350,04 Kč za
obdobie od 27. 06. 2011 do zaplatenia a trov konania.

Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa jednak nesprávne právne posúdenie veci,
neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako i vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či

napadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňanebolovydanévkonanípostihnutomniektorouzprocesných
vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci
netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP (či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne

iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale

napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku iba stručne skonštatoval, že vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich
súhrne a na základe týchto dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobcu bola podaná

dôvodne. K zamietajúcej časti iba uviedol, že po odstúpení od úverovej zmluvy jeho zosplatnením nie
je možné už z uvedenej zmluvy uplatňovať úroky z omeškania. Takéto zdôvodnenie preskúmavaného
rozsudku je nielen zmätočné, ale predovšetkým nedostatočné a absolútne nepresvedčivé. Z uvedeného
odôvodnenia rozsudku nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní riadil,
z akého dôvodu zvyšnú žalovanú sumu, spočívajúcu v zmluvných úrokoch nepriznal, resp. z akého

dôvodu ju zamietol, keď na jednej strane tvrdil, že - odstúpením od úverovej zmluvy - a na druhej strane
- jej zosplatnením - nie je možné uplatňovať úroky z omeškania. Odstúpenie od zmluvy a zosplatnenie
úveruniesúpojmyvýkladovototožnéakaždýznichmáinýnásledokdobudúcnosti.Kýmodstúpenímod
zmluvy (podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva od začiatku zrušuje), zosplatnenie úveru
nemá za následok zrušenie zmluvy, ale uplatnenie veriteľa na zaplatenie celej dlžnej sumy, prípadne
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Z takto formulovaného odôvodnenia preto odvolaciemu súdu nebolo

zrejmé, akými úvahami (či zosplatnením úveru, resp. odstúpením od zmluvy) sa súd prvého stupňa pri
rozhodovaní riadil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že veriteľ oznámil dlžníkom zosplatnenie úveru,
t.j. nie odstúpenie od zmluvy (č.l. 30 spisu). Keďže súd prvého stupňa vôbec preskúmavaný rozsudok
po právnej stránke neodôvodnil, odvolací súd nemal dostatok podkladov pre rozhodnutie o odvolaní
žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku. Z tohto pohľadu je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

absolútne nepreskúmateľný.

Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu aj základného práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces
a bola im týmto odňatá možnosť konať pred súdom. Už len tento dôvod zakladá oprávnenie odvolaciemu

súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní sa opätovne podrobne oboznámi s obsahom

zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, všeobecnými podmienkami,
posúdi ich platnosť z hľadiska všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov, ako aj z hľadiska
spotrebiteľskýchprávnychvzťahov,posúdi,čivdanejvecidošlozostranyveriteľa(žalobcu)kodstúpeniu
od úverovej zmluvy, resp. či došlo k zosplatneniu celého nesplateného úveru, pričom uvedie aj svoje
úvahy, ktorými sa riadil pri aplikácii právneho predpisu a tiež uvedie právne ustanovenia, ktoré bude v

danej veci na predmetný spor aplikovať. Odvolací súd iba poznamenáva, že je nepostačujúce právne
zdôvodnenie iba zákonom o medzinárodnom práve súkromnom, ale aj platnými právnymi predpismi,
ktoré sa na danú vec vzťahujú (spotrebiteľské, resp. obchodné či občianskoprávne). Rozhodnutie podľa
§ 157 ods. 2 OSP je povinný riadne odôvodniť, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen všetky
náležitosti uvedené v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne

posúdenie,pričomsaneobmedzíibanacitáciuzákonnýchustanovení,aletietobudenazistenýskutkový
stav aj aplikovať a uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so
všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania,
vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.