Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/687/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227917
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510227917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: S. V., G. S. W.. Č.. XX, G., zast.
JUDr. Marián Mikáči, advokát, Záhradnícka 15, Bratislava, proti žalovanej: M. N., G. W.. S. Č.. XX, G.,
zast. Advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. októbra 2013 č. k.
40C/365/2010- 204, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vrátania daru. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť
nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným
uznesením.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 29. 10. 2007 uzavrel žalobca so svojím
synom S. V. a jeho manželkou - žalovanou darovaciu zmluvu. Ňou S. V. a jeho manželke daroval
nehnuteľnosti a to byt č. XX na XX. poschodí domu na S. W.. Č.. XX I. G. a k nemu prináležiaci
spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX a

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o rovnakej veľkosti.
Ďalej žalobca touto darovacou zmluvou daroval obdarovaným spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/
XXXXXX k nebytovému priestoru č. XXX - zariadenie obchodu na 1. poschodí o ploche XX,XX m2 s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a s podielom na pozemku o veľkosti
XX/XXXXXX. Tieto nehnuteľnosti žalobca daroval S. V. a žalovanej do podielového spoluvlastníctva s
rovnakými podielmi. Vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
1. 3. 2008. Žalobca sa proti žalovanej, ktorá je v súčasnosti bývalou manželkou jeho syna, domáhal

vrátenia 1/2 predmetných nehnuteľností s odôvodnením, že sa voči nemu a voči členom jeho rodiny
správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Listom z XX. X. XXXX, ktorý bol žalovanej doručený
dňa X. X. . XXXX, žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru s odôvodnením, že byt jej a jeho synovi
daroval, aby ho ako manželia pokoji a láske spoločne užívali, tešili sa z neho a neskôr sa o žalobcu
v starobe z vďaky postarali. Oni sa však v posledných mesiacoch hádali, kydali jeden na druhého
a na vlastnú rodinu. Žalobcu a jeho najbližších pri sporoch niekoľkokrát aj pred cudzími nechutne
poohovárali a, keď nedávno občas potreboval pomoc, zvysoka sa na neho vykašľali. Z ich nedávnym

rozvodom žalobcu úplne sklamali a preto sa rozhodol oboch ich požiadať o vrátenie tohto daru - bytu.
Na základe týchto skutočností, najmä opakovaných nevyberaných urážok a neposkytnutia pomoci v
núdzi, mal žalobca zato, že z ich strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Súd prvého stupňa
po vykonaní rozsiahleho dokazovania ustálil, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná k nemu,resp. k členom jeho rodiny správala tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy a skutková podstata
uvedená v § 630 Obč. zák. teda nebola naplnená. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že
vo výzve na vrátenie daru smerovanej tak voči žalovanej, ako aj voči jej manželovi - synovi žalobcu

žalobca obom vytýkal, že sa v poslednom čase hádali, ohovárali jeho a jeho blízkych a neposkytli
mu pomoc, pričom najväčšmi ho sklamali rozvodom. Až v priebehu konania žalobca uviedol, že jeho
základnou motiváciou na vrátenie daru voči žalovanej bol jej odchod do V. a skutočnosť, že ublížila
jeho synovi. Niekoľko rokov trvajúce nezhody medzi žalovanou a jej manželom boli preukázateľne
vzájomnéaojedineléverbálneurážkynemožnovylúčiťnaobochstranáchvrámcivrcholiacejmanželskej

krízy. Tieto konflikty medzi nimi sa vzťahovali k ich súkromnému životu, detaily ktorého žalobca a ani
svedkovia nepoznali, keďže žalovaná s manželom žili približne od roku XXXX alebo XXXX oddelene.
Hodnotenia vzťahu žalovanej k jej manželovi zo strany svedkov boli subjektívne. Nespoločenskosť, resp.
nesúdržnosť žalovanej s rodinou, jej sklony ku kritičnosti okolia, ktorú žalobca a svedkovia ním navrhnutí
označovali ako ohováranie, je možné pripísať jej charakteru, ale nemožno ho hodnotiť ako správanie
hrubo odporujúce dobrým mravom. Na druhej strane svedkovia navrhnutí žalovanou poukazovali na

nevhodné správanie sa syna žalobcu voči nej ako manželke. Z obsahu rozvodového spisu pritom
vyplynulo, že syn žalobcu - manžel žalovanej neprejavoval o ňu záujem a v rámci rozvodového konania
ani nepoprel ňou označené dôvody rozvodu, ktorými bolo aj jeho neprimerané a agresívne správanie sa.
Podiel na zlej kvalite manželských vzťahov žalovanej a syna žalobcu mal teda aj syn žalobcu a čiastočne
aj sám žalobca s manželkou tým, že hoci s dobrým úmyslom synovi s manželkou výrazne zasahovali

do života. K narušeniu vzájomných vzťahov medzi žalovanou a synom žalobcu teda došlo z dôvodov na
oboch stranách, pričom ich vzťahy neboli ideálne už v čase darovania. Tvrdené vulgárne označovanie
žalobcu a jeho bývalej manželky zo strany žalovanej nebolo bližšie špecifikované. V konaní tiež nebolo
preukázané, že by žalovaná opustila manžela v chorobe (keď napokon takéto správanie jej ani nebolo
vytýkané vo výzve na vrátenie daru), keďže mozgovú príhodu utrpel už v roku 2006, pričom k rozvodu

manželstva došlo až v roku XXXX po jeho zotavení. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná v čase
po mozgovej príhode jej manžela tomuto odoprela poskytnúť pomoc, resp. že by o neho neprejavovala
skutočný záujem. Svedeckou výpoveďou bolo naopak preukázané, že si počas jeho hospitalizácie
dokonca upravila pracovnú dobu. Tvrdenia žalobcu a jeho rodiny o údajnej nevere žalovanej zostali
na úrovni domnienok, ktoré odvodzovali z klebiet a zo skutočnosti, že žalovaná sa znovu vydala už

krátko po rozvode. Samotná žalovaná mimomanželský vzťah poprela a a nebol konštatovaný ani ako
príčina rozvratu manželstva z rozvodovom konaní. Ohováranie zo strany žalovanej, za ktoré žalobca
subjektívne považoval vyjadrenia žalovanej, o ktorých sa dozvedel sám alebo prostredníctvom svojej
bývalej manželky alebo susedky, nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nie je totiž
možné posúdiť pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalovanej, ktoré mohli byť pri ďalšom podaní

skreslené, pričom sa mali vzťahovať tiež k jej subjektívnemu vnímaniu zasahovania rodiny jej manžela
do ich života, resp. k jej subjektívnym obavám zo správania sa jej manžela, na ktorého agresivitu
poukazovala aj v návrhu na rozvod manželstva. V danom čase sa pritom preukázateľne úspešne
domáhala cestou rakúskeho súdu zákazu styku otca s dcérou predbežným opatrením. Nie je možné
hovoriť ani o kvalifikovanom neposkytnutí potrebnej pomoci žalobcovi zo strany žalovanej, ktorý na

ňu ani nebol odkázaný, keďže ako sám uviedol, pri upratovaní nového bytu po jeho rekonštrukcii mu
pomáhala celá rodina. Tvrdenie žalobcu, že žalovanú o pomoc výslovne požiadal, a ona mu ju bez
dôvodov odmietla poskytnúť, nebolo v konaní preukázané. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že dôvodom pre vrátenie daru nemôžu byť ani predstavy žalobcu, ako
by sa s darovaným majetkom malo zachádzať, resp. že by mal byť kontinuálne užívaný celou rodinou.

Pokiaľ žalobcovi išlo o zachovanie majetkových hodnôt pre dieťa žalovanej a syna žalobcu, žalovaná
preukázala vôľu toto naplniť, keď podnikla kroky k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na maloletú
dcéru, čo však žalobca odmietol a zákazu nakladať s nehnuteľnosťou sa dokonca domáhal predbežným
opatrením. Čo sa týka účelu darovania, na ktorý žalobca poukazoval vo výzve na vrátenie daru, tento
nebol v samotnej darovacej zmluve špecifikovaný a rovnako v nej neboli dojednané osobitné dôvody

na prípadné vrátenie daru. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa naopak takto tvrdený účel
darovania za spochybnený, keďže žalovaná s manželom v byte bývali od roku XXXX, resp. XXXX,
pričomkdarovaniubytudošloažvrokuXXXX.Preukázanáexistenciafinančnýchprostriedkovžalovanej
zodpovedajúcich takmer tretine kúpnej ceny bytu pred jeho kúpou v spojení s tvrdením syna žalobcu v
konaní o rozvod, že po uzavretí manželstva im rodičia pomáhali aj ekonomicky a oni ušetrené peniaze

zo svojich príjmov použili na byt zakladá skôr indíciu, že k darovaniu bytu došlo s úmyslom kompenzácie
finančných investícií žalovanej a jej manžela do predmetného bytu. aj hodnovernosť tvrdení žalobcu v
smere účelu darovania bola spochybnená jeho dodatočným priznaním, že žalovaná isté financie do bytu
vniesla, keď predtým počas takmer dvoch rokov trvania sporu zotrvával na tvrdení, že nemala absolútnežiadne peniaze. Konania, ktoré by eventuálne v prípade preukázania zlého úmyslu napĺňalo skutkovú
podstatuprevráteniedaruvzmysle§630Obč.zák.(správaniežalovanej smerovanéknarúšaniuvzťahu
medzi jej dcérou a žalobcom ako jej starým otcom, resp. jeho synom ako otcom maloletej), sa žalovaná

mala dopustiť až po tom, ako jej bola doručená výzva na vrátenie daru. Preto sa s týmto správaním sa
žalovanej nebolo potrebné v konaní zaoberať. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 151 ods. 7 O.s.p.
Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že žalobe vyhovie. Tvrdil, že dôvodom na vrátenie daru nebol rozvod, ale ním bolo práve nevhodné

a morálku porušujúce správanie sa žalovanej, ktoré mu predchádzalo, ktoré smerovalo voči darcovi
a aj voči jeho synovi, teda členovi jeho rodiny. Intenzita nevhodného správania bola u žalovanej vo
vzťahu k jeho synovi podstatne vyššia a v čase zhoršeného zdravotného stavu jeho syna, kedy nemohol
rozprávať,boliútokyjednostranné.Ospravedlňovaťkonaniehruboporušujúcedobrémravycharakterom
určitejosobyanebraťhoakoveľmizávažnýdôvodprídeodvolateľoviakozľahčovanietýchtoskutočností
a skutočného nevhodného správania žalovanej. Taktiež tvrdenie, že vulgárne označenie žalobcu nebolo

bližšie špecifikované, neznamená, že k nemu nedošlo. U žalovanej došlo k porušovaniu sústavnému
a to nielen morálnych noriem, ale taktiež porušovaniu povinností vyplývajúcich jej zo Zákona o rodine.
Dodržiavanie povinností vzájomne sa ako manželov rešpektovať, rešpektovať svoju dôstojnosť má
napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä
svojich schopností, možností, a k vyrovnanému spolužitiu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje

rozhodnutie náležite, veľmi podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. nie je akékoľvek nevhodné správanie
sa obdarovaného alebo púhy nevďak, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré možno
objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie
mravných a etických noriem spoločnosti.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo
preukázané, že by sa žalovaná správala k žalobcovi, prípadne k členom jeho rodiny tak, že by tým
hrubo porušovala dobré mravy. Je síce možné, že jej manželské nezhody so synom žalobcu, ktoré
vyústili do rozvodu ich manželstva, sa žalobcu negatívne dotkli, čo však nemožno vyhodnotiť ako hrubé
porušovaniedobrýchmravovzostranyžalovanejatotýmviac,žebolopreukázané,žepodielnarozvrate

manželstva účastníkov konania mal i manžel žalovanej. Nie je tiež možné vylúčiť, že v súvislosti s krízou
manželstva žalovanej so synom žalobcu sa žalovaná snáď nevhodne vyjadrila k osobe žalobcu alebo k
členom jeho rodiny. V konaní však nebolo preukázané, že by takéto jej správanie dosiahlo takú intenzitu,
že by ho bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov
zo strany žalovanej by bolo možné považovať napríklad situáciu, v ktorej by neposkytla synovi žalobcu,

prípadne samotnému žalobcovi pomoc, najmä ak by táto bola nevyhnutne potrebná. Súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, že vykonaným dokazovaním ani takéto správanie sa
žalovanej nebolo preukázané..
K otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) odvolací súd
poznamenáva, že keďže žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva (býva dlhodobo v V., logicky do

úvahy neprichádzala žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalobcovi preto nezostala iná
možnosť, ako domáhať sa vrátenia daru určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd
považuje za nepochybné, že na tomto určení mal žalobca naliehavý právny záujem.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.