Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/243/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111210865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:7111210865.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: Q.. V. R., bytom L. XXXX/XX, K., právne
zastúpená:Advokátskakancelária,JUDr.MarekRadačovský-advokátsosídlomŠtefánikova26,Košice
proti odporcovi: Park snow Veľká Lomnica, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 36
781 118, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8,
Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.504,39 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľka je povinná zaplatiťodporcovi náhradutrovkonaniaspočívajúcichvtrováchprávneho
zastúpenia vo výške 1.308,84 eura na účet právneho zástupcu odporcu vedený J&T banke, a.s. pobočke
zahraničnej banky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom pôvodne podaným na Okresný súd Košice I dňa 15.04.2011 domáhala
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 18.504,39 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od
10.12.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že dňa 19.7.2010 podala na Okresný súd Kežmarok žalobu o

určenie, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra Kežmarok, okres Kežmarok, obec Veľká Lomnica,
katastrálne územie Veľká Lomnica, zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to parcely registra ,,E" parc.
č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1599 m2, parc. č. XXXXX - trvalé trávne porasty vo výmere
501 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/X. - trvalé trávne porasty
o výmere 624 m2, parc. č. XXXX/X . - trvalé trávne porasty o výmere 1427 m2, parc. č. XXXX/X. -
trvalé trávne porasty o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 21 m2, ktorých

ako vlastník je vedený odporca, patria do dedičstva po Q. R. zomr. X.XX.XXXX. a P. R. rod. A. zomr.
XX.X.XXXX..

Zároveň uviedla, že predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou ložiska nevyhradených nerastov vedených
Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi. Podstatou bezdôvodného obohatenia sa odporcu
je ťažba štrkopiesku z predmetných nehnuteľností a ich následné speňaženie, ktoré sa prejavuje na

majetku odporcu zvýšením jeho aktív. Po odkúpení predmetných nehnuteľností odporcom na základe
kúpnopredajnej zmluvy z roku 2007 dochádzalo a stále dochádza k ťažbe neupravovaného štrkopiesku.
Tentoštrkprostredníctvomnákladnejdopravnejspoločnostiodporcavyvážalapoužíval akoneupravený
a neošetrený štrkopiesok na výstavbu nádrže pre zasnežovanie celého strediska v Tatranskej Lomnici.
Akumulačná vodná nádrž, na ktorú bol použitý štrk z predmetných nehnuteľností je umiestnená pri dolnej
stanici kabínkovej lanovky v Tatranskej Lomnici. Súhrnná plocha predmetných nehnuteľností z ktorých

bol ťažený predmetný štrk je 4187 m2. Pri priemernej výške vrstvy štrku v zemi 7 m na danej ploche
objem štrku ktorý bol vyťažený predstavuje množstvo 29 300 m3. Pri priemernej objemovej hmotnostištrku 1700 kg na m3 je to približne 49800 ton štrkopiesku, ktoré bolo z predmetnej plochy vyťažené a
tým pri výkupnej cene 2 eurá za tonu štrkopiesku je celková suma peňažnej hodnoty bezdôvodného
obohatenia 99 650 eur.

Navrhovateľka z uvedenej sumy požadovala týmto návrhom sumu 18 506,43 eur, ktorá predstavuje
numerické vyjadrenie jej čiastky, ktorá jej bude na predmetných nehnuteľnostiach patriť v prípade,
že bude vo vyššie uvedenom konaní na OS Kežmarok úspešná a predmetné nehnuteľnosti budú
predmetom dedičstva po jej právnych predchodcoch, ktorí vlastníctvo k nim nadobudli na základe

Výmeru o vlastníctve pôdy ešte v roku 1949 a toto právo im nebolo odňaté a ani sa ho nevzdali právne
účinným spôsobom.

Súčasne v návrhu navrhovateľka žiadala prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/173/2010, keďže v danom konaní sa
rieši otázka, podstatná pre toto rozhodnutie a to, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po

právnych predchodcoch navrhovateľky. Úspech v predmetnom konaní by logicky znamenal, že odporca
sa nikdy nemohol stať vlastníkom uvedených nehnuteľností, keďže ich nadobudol od nevlastníka.

Súd uznesením č.k. 9C 243/2011-102 zo dňa 21.08.2012 zamietol návrh na prerušenie konania, proti
ktorému podala navrhovateľka odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 494/2012-117

zo dňa 30.11.2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C 173/2010.

Podaním zo dňa 25.11.2013 odporca navrhol súdu, aby pokračoval v konaní, nakoľko konanie sp.
zn. 8C 173/2010 na Okresnom súde Kežmarok sa skončilo rozsudkom č.k. 8C 173/2010-323 zo dňa

15.08.2013, pričom výrok I., ktorým sa zamietol návrh navrhovateľky JUDr. Martiny Lysinovej nadobudol
právoplatnosť dňa 08.10.2013.

Odporca si zároveň uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania nasledovne:

- prevzatie a príprava zastupovania - 353,54 €
- režijný paušál - 7,41€
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.05.2011 - 353,54 €
- režijný paušál - 7,41 €
- vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 13.3.2012 - 176,77 €

- režijný paušál - 7,63 €
- vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu č.k. 9C 243/2011-102 - 176,77 €
- režijný paušál - 7,63 €

Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca odporcu vyčíslil celkom na: 1.090,70 € + 20 % DPH, t.j.

1.308,84 €.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2014 vzala navrhovateľka návrh na začatie konania v
celom rozsahu späť z dôvodu, že dlhodobo žije v Izraeli, dňa 10.03.2013 sa jej narodil syn o ktorého sa
osobne stará a zároveň trpí nepriaznivým zdravotným stavom v dôsledku vredu na žalúdku. Uvedené

skutočnosti podľa navrhovateľky vo svojom súhrne znemožňujú navrhovateľke náležité uplatňovanie jej
práv v predmetnom spore a keďže sa nemôže dôkladne venovať svojim právnym veciam, nepovažuje
za vhodné pokračovať v predmetnom konaní. Navrhla, aby sú predmetné konanie zastavil a o trovách
konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V súvislosti s

dôvodmi hodnými osobitného zreteľa poukázala na jej Žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov zo dňa 13.01.2012 a pre jej doplnenie uviedla, že nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne
dávky ani v Slovenskej republike, ani v Izraeli. Navrhovateľka nemôže poberať dávky v Izraeli, keďže
pre zdravotné problémy sa v poslednom období zdržiavala na území Slovenskej republiky a vzhľadom
na túto skutočnosť jej dávky v Izraeli boli pozastavené. Navyše starostlivosť o jej ročného syna, ako aj

zdravotné komplikácie jej v súčasnosti neumožňujú zamestnať sa.Podľa § 96 ods.1 veta prvá, druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá, druhá ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

V prípade zastavenia konania platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z
tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky obsiahnuté v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Súd pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky
na použitie § 146 ods. 2 O.s.p., teda či nejde o niektorú zo spomínaných výnimiek, a len v prípade, že

tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p.

Prvá výnimka je zakotvená v ustanovení § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ktorá predpokladá zavinenie
niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane navrhovateľa
ako aj odporcu. Vždy bude zavinenie na strane navrhovateľa, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté

trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu,
ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda že späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním
odporcu, napríklad odporca by plnil navrhovateľovi po podaní návrhu, bol by povinný uhradiť trovy
konania odporca podľa § 146 ods. 2 druhej vety, ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 463/2012.

Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca ( § 146 ods. 2 druhá veta). Tak je to napr. vtedy, keď odporca po
podaní návrhu plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh späť.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade späťvzatia návrhu súd prioritne skúma, či navrhovateľ nevzal svoj
návrh späť pre správanie odporcu (pokiaľ bol návrh podaný dôvodne). V prípade ak je tomu tak, zaviaže
na úhradu trov konania odporcu. V prípade ak tomu tak nie je, z procesného hľadiska zásadne platí, že
navrhovateľ zavinil zastavenie konania, čo podporuje súdna prax spolu s konštantnou judikatúrou.

Na základe vyjadrenia navrhovateľky, táto vzala svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že dlhodobo
žije v Izraeli, dňa 10.03.2013 sa jej narodil syn o ktorého sa osobne stará a zároveň trpí nepriaznivým
zdravotným stavom v dôsledku vredu na žalúdku. Uvedené skutočnosti podľa navrhovateľky vo svojom
súhrne znemožňujú navrhovateľke náležité uplatňovanie jej práv v predmetnom spore a keďže sa
nemôže dôkladne venovať svojim právnym veciam, nepovažuje za vhodné pokračovať v predmetnom

konaní.

Z rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. 8C/173/2010 - 323 zo dňa 15.08.2013 je zrejmé, že súd
návrh určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Jurajovi Lysinovi a Anne Lysinovej, rod. Bošeľovejzamietol z dôvodu, že na strane žalobcov, resp. žalovaných nevystupujú všetci dedičia po nebohých
poručiteľoch.

Z uvedeného vyplýva, že návrh nebol vzatý späť pre správanie odporcu a keďže nie je možná aplikácia
ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. platí, že zastavenie konania zavinila navrhovateľka. V tomto
prípade, na základe vyššie uvedeného preto súd nemôže rozhodovať o trovách konania podľa § 146
ods. 1 O.s.p., nakoľko sa v danom prípade aplikuje ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ako jedna z
výnimiek zo všeobecnej zásady, že v prípade zastavenia konania nemá právo na náhradu trov konania

žiaden z účastníkov konania. V takomto prípade je preto navrhovateľka povinná nahradiť trovy konania
odporcovi.

Zároveň súd posudzuje, či v predmetnom konaní nie je možné použiť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
a nepriznať odporcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z dôvodu, že samotná navrhovateľka odkázala súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa na jej Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 13.01.2012, súd sa pri skúmaní
majetkových pomerov navrhovateľky oboznámil s touto jej žiadosťou, ako aj s navrhovateľkou
vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predmetného tlačiva okrem iného vyplýva, že navrhovateľka býva

v Izraeli spolu s partnerom, pričom všetky náklady spojené s bývaním hradí jej partner. Na Slovensku
vlastní byt v Košiciach a je spoluvlastníčkou v 1/10 pozemkov vo Veľkej Lomnici zapísaných na LV č.
XXXX, ďalej pozemkov zapísaných na LV č. XXX vo veľkosti 35/576 a LV č. XXX vo veľkosti 6/192
v katastrálnom území Nemecká, okres Brezno. V súčasnosti podľa vyjadrení navrhovateľky nepoberá
žiadne dávky v Izraeli, nakoľko tieto jej boli pozastavené a z dôvodu osobnej starostlivosti o ročného

syna a pretrvávajúcich zdravotných problémov sa nemôže zamestnať.

Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd bežne prihliada
jednak na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ako

aj na okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu práva na súde a postoj účastníkov v priebehu
konania. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že sa účastník, ktorý nemal
úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod
hodný osobitného zreteľa. Použitie ustanovenia § 150 O.s.p. nemá slúžiť k zmierňovaniu majetkových
rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na

dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Zároveň umožňuje zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinnosti a na úctu k právam iných osôb. V ustanovení § 150 O.s.p. s preto jedná o odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok sporového konania ( § 142 ods. 1 O.s.p.).

Nepriznať, hoci len čiastočne, náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania možno len za
predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby
si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú splnené podmienky ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p. pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania

je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej
praxe všeobecných súdov relevantné.

Novela Občianskeho súdneho poriadku účinná od 15. októbra 2008 (zákon č.384/2008 Z.z.) výrazne

zmenila doterajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie
majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následné
skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
podobne. Na rozdiel od toho nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko

uvádza správanie sa účastníka v konaní.V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti, aj vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné za dôvod
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. považovať len zlé majetkové a osobné pomery jedného
účastníka, resp. jeho nesolventnosť.

Súd má za to, že v predmetnej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. V prvom rade súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že navrhovateľka iniciovala začatie súdneho sporu a vzhľadom na výšku ňou uplatneného nároku
(18.504,39 eur s príslušenstvom), ako aj na skutočnosť, že bola od začiatku zastúpená advokátom a

napokon aj ona samotná má právnické vzdelanie, mala a mohla vedieť, v akej výške sa prípadné trovy
súdneho konania budú pohybovať. V žiadnom konaní nemožno vopred vylúčiť možnosť neúspechu vo
veci samej, preto bolo na navrhovateľke, aby aj s prihliadnutím na svoje majetkové pomery zvážila,
či je ochotná podstúpiť riziko prípadného neúspechu vo veci, s ktorým sa spája aj povinnosť náhrady
trov konania (resp. povinnosť náhrady trov konania odporcovi v dôsledku ním nezavineného späťvzatia
návrhu navrhovateľkou). Uvedené možno zvýrazniť ešte o to viac v konaní, v ktorom navrhovateľka

nebola nútená brániť svoje právo, ale v ktorom by si navrhovateľka prípadným úspechom značnou
mierou vylepšila svoje aktíva a prípadným neúspechom by nič nestratila. Ak sa navrhovateľka aj napriek
svojím majetkovým pomerom, ktoré označuje za nepriaznivé, rozhodla, že riziko neúspechu v konaní
podstúpi a žalobný návrh podala, nie je dôvodné, aby súd neskôr nepriaznivé následky tohto rozhodnutia
bez ďalšieho odstraňoval aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a to na úkor druhého účastníka

konania. Navyše v prípade navrhovateľky z objektívneho hľadiska nemožno hovoriť o tom, že by bola
nemajetná, resp. že by trpela hmotnou núdzou. Podľa samotných tvrdení navrhovateľky je vlastníčkou,
resp. spoluvlastníčkou niekoľkých nehnuteľností na území Slovenskej republiky, pričom dlhodobo žije
v zahraničí, čo súd pri rozhodovaní, spolu s ostatnými skutočnosťami uvedenými navrhovateľkou, vzal
do úvahy.

Zároveň súd skúmal okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu, ako aj postoj jednotlivých
účastníkov počas konania a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

Navrhovateľka svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.504,39 eura s
príslušenstvom odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, na ktorých odporca ťaží štrkopiesok, ktoré im nebolo odňaté a ani sa ho nevzdali
právne účinným spôsobom a preto na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a zároveň
aj ťažbou štrkopiesku dochádza k jeho bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľka si vyčíslila žalovanú

sumu ako numerické vyjadrenie jej čiastky, ktorá jej bude na predmetných nehnuteľnostiach patriť v
prípade, že bude vo vyššie uvedenom konaní na OS Kežmarok úspešná a predmetné nehnuteľnosti
budú predmetom dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľky. Zároveň už v samotnom návrhu
navrhla prerušiť toto konanie do skončenia konania vedenom na Okresnom súde v Kežmarku, teda od
počiatku bol samotný jej nárok podmienený rozhodnutím v inom konaní.

Z rozsudku 8C 173/2010-323 zo dňa 15.08.2013 vyplýva, že v predmetnom konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva sa samotná navrhovateľka vyjadrila, že nie je jedinou dedičkou po nebohých
poručiteľoch, zároveň vie vyšpecifikovať všetkých dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy, ale títo neboli
zobratí do konania na strane žalobcov, pretože ak by konanie prebiehalo s toľkými žalobcami, bolo

by to procesne veľmi náročné, odročovalo by sa a nebolo by možné vec dlhodobo ukončiť. Právny
zástupca navrhovateľky sa vyjadril, že predsa jeho klientka nemôže nútiť ostatných účastníkov, aby
vstúpili do konania, pretože oni na to musia dať súhlas a nie všetci do úvahy prichádzajúci dediči mali
záujem o vstup do konania. Súd v rozsudku skonštatoval, že v konkrétnom konaní na strane žalobcov
musia vystupovať všetci dedičia (jedná sa nerozlučné spoločenstvo) prichádzajúci do úvahy a v prípade,

že niektorý z nich nesúhlasí so vstupom do konania, musí byť na strane žalovanej a preto z dôvodu
nedostatkov aktívnej a pasívnej legitimácie návrh zamietol.

Na základe uvedeného má súd za to, že vzhľadom na okolnosti za ktorých došlo k podaniu návrhu
navrhovateľkou (nebolo zrejmé, či je vôbec aktívne legitimovaná a či má nárok na domáhanie sa vydania

bezdôvodného obohatenia) nie je spravodlivé požadovať od odporcu, aby trovy konania spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia vzniknuté mu nevyhnutnou obranou v konaní znášal sám. Odporca
navyše uviedol všetky skutočnosti a dôkazy už pri svojom prvom úkone (vyjadrenie k žalobe zo dňa
26.05.2011) a ani svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Zároveňnemožno opomenúť skutočnosť, že v konaní na Okresnom súde v Kežmarku došlo k zamietnutiu návrhu
z dôvodu nedostatku aktívnej i pasívnej legitimácie, za čo je v konečnom dôsledku zodpovedná samotná
navrhovateľka.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty vo výške 18.504,39 eura je 353,54 eura.

Podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo
veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavku na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol (režijný paušál). Režijný paušál bol v roku 2011 vo výške 7,41 eura a v roku 2012
vo výške 7,63 eura.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú ju advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže priznať náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo väčšej miere, ako si ich uplatňuje samotný účastník konania, ktorý na
ich náhradu má nárok. Na základe všetkého uvedeného patrí odporcovi náhrada trov konania za

nasledujúce úkony právnej služby:

Úkon právnej služby dátum suma bez DPH režijný paušál bez DPH

Prevzatie a príprava zastúpenia 24.05.2011 353,54 eura 7,41 eura
Vyjadrenie k žalobe 26.05.2011 353,54 eura 7,41 eura
Vyjadrenie k návrhu na
prerušenie konania 14.3.2012 176,77 eura 7,63 eura

Vyjadrenie k odvolaniu proti
uzneseniu č.k. 9C 243/2011-102 26.10.2012 176,77 eura 7,63 eura

SPOLU: 1.060,62 eura 30,08 eura

Daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 218,14 eura a keďže právny zástupca odporcu je platiteľom
danezpridanejhodnoty,celkovotaksúdpriznalodporcovináhradutrovkonaniaspočívajúcichvnáhrade
trov právneho zastúpenia vo výške 1.308,84 eura (1090,70 eura + 20 % DPH, t.j. 1.308,84 eura) .

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorá vzala svoj návrh v celom rozsahu späť ešte pred
prvým pojednávaním vo veci samej, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil a o trovách
rozhodolvzmysle§146ods.2vetaprváO.s.p.tak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

Doručenia na okresnom súde Bratislava IV, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).