Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206987
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7615206987.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, M. B.,
o vymoženie 600,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10560/15, o o d v o l a n í

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 13Er/336/2015-13 zo dňa 24.
júna 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z
vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 10560/15 a žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že dňa 23.04.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného istiny 600,00 Eur s

príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 09348/14 zo dňa
29.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2014 a vykonateľnosť dňa 04.12.2014. Súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v žiadosti o udelenie poverenia poukázal aj na nález Ústavného súdu
SR z 13.04.2011 sp. zn. III. ÚS 322/2010, ktorý bol vydaný v exekučnej veci Okresného súdu Žiar nad
Hronom v spore vedenom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Poznamenal, že uvedený nález Ústavného súdu

SR je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná exekučným konaním
vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Hronom. Z tohto nálezu Ústavného súdu SR pre neho vyplýva
povinnosť podľa § 30 Exekučného poriadku oznámiť skutočnosti, na základe ktorých by potenciálne
mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. Rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení z vykonávania
exekúcie (po)nechal na rozhodnutie príslušného okresného súdu. V danom prípade mal súd prvého
stupňa zato, že len samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora

zamestnancom oprávneného, nie je dôvodom pre vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie, resp.
takýto vzťah nemožno považovať za tak intenzívny, aby objektívne mohla byť narušená nestrannosť
súdnehoexekútoraprivykonávaníexekúcievzmysle§3Exekučnéhoporiadkuapretohozvykonávania
exekúcie nevylúčil. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
31.08.2012. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
bola daná rozhodcovskou zmluvou uzavretou medzi stranami. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.08.2012 súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 600,00 Eur, ktoré sa povinný zaviazal splácať v 12-tich mesačných splátkach po 98,00 Eur,počnúc dňom 20.08.2012. Zároveň sa zaviazal uhradiť úver zvýšený o poplatok vo výške 576,00 Eur.
Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa
ustanovení § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučného poriadku"), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1,2, a 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a uviedol, že
exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu. V zmysle citovaného ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma,
či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom. Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vrátane exekučného titulu, Zmluvu o úvere ako
aj rozhodcovskú zmluvu. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe vyššie uvedenej Zmluvy je
spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské
zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah
takto navrhnutých zmlúv. Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej zmluvy, a preto sa súd
prvého stupňa zaoberal predloženou rozhodcovskou zmluvou. Táto bola podpísaná v rovnaký deň ako

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. dňa 08.08.2012. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách
je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva o úvere aj
Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami. Je preto zrejme, že povinný ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejme, že osobitne si podmienky
zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej

zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho poukazuje na to, že obe
zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej
terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe,

bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že obe zmluvy boli
povinným podpísané v jeden deň. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je osobitý vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch
rozhoduje arbitrážny súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo

o formulovanú štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Podľa názoru súdu prvého stupňa za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu
možnopovažovaťzmluvulenvtedy,akzmluvnéstrany,tedaajspotrebiteľbudemaťmožnosťsámvyplniť
v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať
možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať

zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Vzhľadom na uvedené súd
prvého stupňa považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal
právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Na základe týchto skutočností exekučný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.

2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa

obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovskýrozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,

že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní
a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v
civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom
prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva,
rozhodcovská doložka - článok 2. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj

rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Súdny exekútor aj povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý

nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že účastníci konania neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo

posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 08.08.2012 súčasne
so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

Z čl. II bodu 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že:
"1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 08.08.2012
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom (v
zmysle Čl. I Rozhodcovskej zmluvy sa ním rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. XXXX/B), ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy? ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu."

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku

núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu

neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre
ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok

nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.