Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224379
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314224379.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

navrhovateľa: REALITNÉ CENTRUM, spol. s r.o., so sídlom Bajkalská 9/B, Bratislava, IČO: 36 741 027,
proti odporkyni: J. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XXX, XXX XX Č., občan SR, zast.: C. J., W.. XX.XX.XXXX,
F. V. X, F., o zaplatenie 1.300,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 26.3.2010 domáhal zaplatenia sumy 1.300,- eur s
prísl., titulom zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu, na H. G.. Č.. X, U. L..

Tun. súd rozsudkom č.k. 17 C 117/2010-92 zo dňa 17.5.2011 rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal
navrhovateľovi zaplatiť sumu 700,- eur s prísl., vo zvyšku súd návrh zamietol.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k 4 Co 339/2011-274 zo dňa
16.5.2012 rozhodol tak, že rozsudok tun. súdu v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, v zamietajúcej časti rozsudok potvrdil. Vo svojom odôvodnení uviedol, že nie

je pochýb, že navrhovateľ vykonal úkony smerujúce k odpredaju bytu odporkyne a že jeho pričinením
došlo k uzavretí kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a p. Q., z čoho by bolo možné vyvodiť uzavretie
sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou, avšak nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo aj k
dohode o odmene za sprostredkovanie, ako jednej z podstatnej náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy.
Nakoľko nebola preukázaná dohoda o odmene za sprostredkovanie medzi účastníkmi nedošlo medzi
účastníkmi konania k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, takže návrh navrhovateľa na odmenu za
sprostredkovanie nie je dôvodný.

Na dovolanie navrhovateľa NS SR uznesením č.k. 7 Cdo 164/2012-302 zo dňa 3.7.2013 výroky
rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. NS SR uviedol, že nie je postačujúci
záver odvolacieho súdu o neexistencií zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko rovnako môže ísť aj o
prípady napr. darovania, bezdôvodného obohatenia, príp. o právny vzťah, v ktorom bola dohodnutá
bezodplatnosť plnenia, ako tvrdila odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4 Co 502/2013-311 zo dňa 22.8.2014 rozsudok tun. súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka p. Q., oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, a to výpisom z LV č. XXXX, predžalobnou výzvou zo dňa 13.1.2010, e-mailovou
komunikáciou medzi účastníkmi, návrhmi kúpnej zmluvy a dospel k nasledovnému zisteniu skutkového

a právneho stavu veci:

Z real-immo.sk s dátumom 15.11.2010-30.11.2010 súd zistil, že navrhovateľ inzeroval byt odporkyne
s textom: X-K.. L., Q. XX Y., Xp./.., čiast. rekonštrukcia, plat. okná, mur. kúpeľňa, vymaľovaný. Tiež
inzerát na byt odporkyne z internetovej stránky navrhovateľa zo dňa 9.3.2009, 28.6.2009, všetky bez

fotografického zobrazenia bytu odporkyne.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou a ako kupujúcim p. Q. zo dňa 8.12.2009 mal súd za
preukázané, že odporkyňa mu predala byt za cenu 55.500,- eur, prevodom na jej účet.

Navrhovateľ zotrvával na stanovisku, že účastníci konania uzavreli konkludentne zmluvu o

sprostredkovaní predaja bytu, na základe ktorej pre odporkyňu vykonával činnosť smerujúcu k predaju
jej bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu na H. G. Č.. X/c U. L..
Z obsahu ich komunikácie je zrejmé, že jej sprostredkoval predaj bytu, a dňa 8.12.2009, zásluhou
činnosti navrhovateľa aj došlo k predaju bytu odporkyne tretej osobe. Napriek tomu, že došlo k riadnemu
uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu odporkyne v dôsledku činnosti navrhovateľa, odporkyňa

odmietla navrhovateľovi zaplatiť predmetnú províziu, hoci ju na plnenie vyzval aj písomne listom zo dňa
13.1.2010. Neskôr navrhovateľ argumentoval tak, že bez ohľadu na to, či zmluva medzi účastníkmi bude
právne kvalifikovaná ako zmluva príkazná, či o sprostredkovaní alebo ako bezdôvodné obohatenie, je
zrejmé, že navrhovateľ túto činnosť pre odporkyňu nevyvíjal „pro bono“ bez dohodnutej odmeny, a preto
mu primeraná odmena patrí. Tvrdil, že už pri prvom stretnutí informoval odporkyňu, že za svoje služby

si účtuje províziu vo výške cca 2,5% - 4 % z kúpnej ceny. V súvislosti s predajom bytu poskytla realitná
kancelária navrhovateľa odporkyni tieto služby: inzerciu, prípravu kúpnej zmluvy, ohliadku bytu aj so
znalcom, vybavovanie hypotéky v dvoch bankách (VÚB a ČSOB) a čo je najdôležitejšie, našli pre ňu
kupujúceho a preto je treba zmluvný vzťah posudzovať ako podľa ustanovení o sprostredkovateľskej,
tak i zmluvy príkaznej.

Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že chcela byt v L. predať a od svojho známeho, p.
V., dostala kontakt na p. Q., konateľa navrhovateľa, ktorý si s ňou od začiatku potykal a prezentoval sa
ako kamarát, a nie ako realitná kancelária. Odporkyňa v konaní uvádzala, že navrhovateľ jej vždy tvrdil,
že províziu platí kupujúci a nie predávajúci, a to vyplýva i z návrhu zmluvy (čl. 51 až 55), bod 4.2, kde je
uvedené : 1. časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur, sa kupujúci zaväzuje uhradiť v lehote 3 dní od dňa

podpisu tejto zmluvy na účet navrhovateľa, a táto suma podľa neho predstavuje sprostredkovateľskú
odmenu navrhovateľa. Tiež tvrdila, že navrhovateľ ju ubezpečoval, že by si neúčtoval províziu súčasne
od kupujúceho i predávajúceho ohľadom toho istého bytu. Hoci je pravdou, že kontakt na p. Q. jej
poskytol navrhovateľ, avšak p. Q., podobne ako ona, neboli spokojní s jeho službami a preto sa dohodli,
že si zmluvu vypracujú sami, prostredníctvom svojho právnika.

Z výsluchu svedka, R.. Y. Y., súd zistil, že bol svedkom toho, ako do kancelárie odporkyne prišiel p. Q. a
žiadal ju, aby mu zaplatila províziu, s čím nesúhlasila. Počul, ako mu odporkyňa povedala, že ona ho v
súvislosti s predajom bytu oslovila ako kamaráta, a nie ako realitnú kanceláriu a keby bola vedela, že si
bude účtovať províziu, neoslovila by ho. V jeho prítomnosti p. Q. potvrdil, že sa výslovne s odporkyňou

na odmene nedohodli, ale že on to bral ako „ automatickú záležitosť“.

Svedok L. Š., zamestnanec navrhovateľa, vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že bol so záujemcom,
p. Q. na ohliadke bytu odporkyne a rozprávali sa o provízií, ktorá mala byť vo výške 2.000,- eur a mal
ju platiť predávajúci, teda odporkyňa, tak to bolo uvedené aj v návrhu zmluvy. Svedok sa zúčastnil aj

stretnutia s kolegyňou odporkyne, podnikovou právničkou, ktorá mala viaceré výhrady k zmluve, ako
tvrdil, s tým sa počítalo, pretože obvykle pri predaji bytu sa námietky oboch strán zapracujú do zmluvy
a následne to realitná kancelária dáva na spripomienkovanie vlastným advokátom. K tomu už nedošlo,
lebo ho telefonicky p. Q.k informoval, že zmluvu s odporkyňou uzavrú mimo ich realitnej kancelárie.

Z výpovede Y.. Y.. M.E. Q.E., H.., pred súdom bolo zistené, uznáva nárok navrhovateľa, ako realitnej
kancelárie, za celú transakciu, pretože jemu bolo od počiatku jasné, že za sprostredkovanie bude
platiť províziu vo výške 2.000,- eur. Časť provízie vo výške 700,- eur navrhovateľovi zaplatil až po
zavkladovaní kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporkyňou a je pripravený k doplatku zvyšnej časti, vovýške 1 300,- eur. Uviedol, že hypotekárny úver nedostal a sumu 700,- eur zaplatil navrhovateľovi, ako
províziu, za sprostredkovanie bytu.

Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške;

odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná
podľa ust. § 40a.

Podľa ust. § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov
iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach , len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa ust. § 777 Občianskeho zákonníka, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si
navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu
ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za
záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Podľa navrhovateľa zmluva o sprostredkovaní medzi ním a odporkyňou vznikla konkludentne a jej
podstatnou zložkou bola dohoda o výške provízie cca 2,5% - 4 % z kúpnej ceny. Toto jeho tvrdenie
v konaní úspešne vyvrátila odporkyňa prostredníctvom svedka, R.. Y. Y., ktorý vypovedal, že počul,
ako samotný konateľ navrhovateľa, p. Q., v jeho prítomnosti potvrdil, že odmena medzi účastníkmi
konania dohodnutá nebola, iba on to považoval za „automatické“. Pre súd sa stal konateľ navrhovateľa

nedôveryhodným najmä po tom, ako sa snažil výpoveď R.. Y. spochybniť tým, že tento rozhovor
má nahratý, dá ho súdu k dispozícii a napokon tak neučil s odôvodnením, že ho vymazal. Preto
mal súd jeho tvrdenie o dohode o odmene za nepravdivé, ničím nepodložené, a v tak podstatnej
časti za nepreukázané a hoci jeho kroky, ako inzercia bytu odporkyne, vykazovali znaky zmluvy o
sprostredkovaní, napokon súd v zhode s odvolacím súdom konštatuje, že nakoľko medzi účastníkmi

konania nebola preukázaná dohoda o odmene za sprostredkovanie, nedošlo medzi účastníkmi konania
k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, takže návrh navrhovateľa na odmenu za sprostredkovanie nie
je dôvodný.

Súd tiež konštatuje, že odporkyňa úspešne obhájila svoje tvrdenie o bezodplatnom plnení zo strany

navrhovateľa, keď súd za zásadnú a prelomovú vo veci mal súd výpoveď samotného kupujúceho, p. Q.,
ktorý potvrdil, že on sa cítil byť klientom navrhovateľ, zaplatil mu províziu vo výške 700,- eur, dohoda bola
na sumu 2.000,- eur a je mu preto ochotný doplatiť zvyšnú sumu 1.300,- eur. Za prítomnosti konateľa
navrhovateľa, p. Q. potvrdil, že províziu vo výške 700 ,- eur zaplatil priamo na jeho účet, pričom tento
to ani nepopieral, ani nevyvrátil, hoci predtým tvrdil, že 700,- eur p. Q. zaplatil inej spoločnosti, za

sprostredkovanie úveru, hoci Q. uviedol, že úver nečerpal.

Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ ju ubezpečoval, že by si neúčtoval províziu súčasne od kupujúceho i
predávajúceho ohľadom toho istého bytu, avšak v konaní bol preukázaný opak, teda navrhovateľ žiada
v tomto súdnom konaní províziu od odporkyne, ako predávajúcej vo výške 1.300,- eur a zároveň od p.

Q., ako kupujúceho vo výške 2.000,- eur, ktorý mu časť z nej vo výške 700,- eur i zaplatil a je ochotný
doplatiť zvyšok, čo odporuje dobrým zásadám a zvyklostiam na trhu s realitami.

Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že pokiaľ ide o samotné služby, ktoré mal
navrhovateľ odporkyni v súvislosti s predajom jej bytu poskytnúť, v konaní navrhovateľ preukázal iba

inzerciu jej bytu cez internet a realitný časopis, bez fotografického zobrazenia bytu, naviac s jeho
chybnou výmerou.
Provízia by však mala spravidla zahŕňať tieto služby : obhliadku nehnuteľnosti, stanovenie
predajnej ceny, preverenie dokladov, spracovanie ponuky ,

inzerciu (internet, realitné časopisy), absolvovanie obhliadok so záujemcami a právny servis súvisiaci
s prevodom nehnuteľnosti. Dobrá realitná kancelária by v prípade potreby mala vedieť zabezpečiť
pre klienta vypracovanie znaleckého posudku a poprípade aj vybavenie hypotekárneho úveru pre
kupujúceho. Provízia by mala byť odmena za vykonanú prácu realitnej kancelárie a preto by mala maťnárok na ňu až po ukončení celého prevodu nehnuteľnosti, tzn. keď predávajúci má peniaze a kupujúci
je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník.

Súd dáva plne za pravdu odporkyni, že navrhovateľ okrem všeobecného, nepresného inzerátu, bez
fotografie a zoznámenia ju s p. Q., ako svojím vlastným klientom, žiadnu inú odbornú činnosť pre ňu
neurobil.
Treba uviesť na správnu mieru, že obhliadka bytu odporkyne, návrhy kúpo- predajných zmlúv, ktoré
vypracoval navrhovateľ, súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne považoval za služby pre iného

klienta navrhovateľa a to p. Q., o čom samotný navrhovateľ predložil rozsiahlu e-mailovú komunikáciu s
ním, v počte 29, pričom e-mailovú korešpondenciu s odporkyňou predložil iba v počte 2. Navrhovateľom
tvrdenúohliadkubytuodporkynesoznalcom,vybavovaniehypotékyvdvochbankách(VÚBaČSOB)pre
ňu, ničím nepreukázal a keďže toto medzi účastníkmi konania sporné bolo, súd s ohľadom na absenciu
dôkazov zo strany navrhovateľa a nedôveryhodnosť jeho osoby, tomuto jeho tvrdeniu neuveril.

Súdtiežpoukazujenanekvalituaneodbornosťnavrhovateľompredloženýchnávrhovkúpnychzmlúv,ich
nezrozumiteľnosť a nejasnosť, ktoré nemohli byť zmluvnými stranami neakceptované a podpísané, čo
opäť potvrdzuje pravdivosť slov odporkyne, že úroveň služieb navrhovateľa vykazovala znaky nekvality
a navrhovateľ nebol schopný podľa požiadaviek klienta vypracovať právne perfektnú zmluvu, pre vklad
do katastra nehnuteľností. Odporkyňa a budúci kupujúci, T.. Q., si napokon za pomoci iných právnych

konzultantov, právny servis súvisiaci s prevodom nehnuteľnosti, zabezpečili sami. Túto skutočnosť
potvrdil i zamestnanec navrhovateľa, p. Š..

Naviac pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené
dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne,

že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že
sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa
o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí
existovať príčinná súvislosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. 4 Cdo 148/2010).

Ako odporkyňa uviedla, navrhovateľ ohliadku jej bytu nevykonal, mailom mu zaslala iba všeobecný popis
jej bytu, špecifikáciu jej bytu od nej žiadal až v momente prípravy kúpnej zmluvy pre Q.. Navrhovateľ
žiaden dôkaz súdu o ohliadke jej bytu nepredložil.

Sprostredkovateľská zmluva je teda zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať

činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobouazáujemcasazaväzujeposkytnúťsprostredkovateľoviodmenu,akčinnosťousprostredkovateľa
došlo k uzavretiu zmluvy.

V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí

mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k
skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo
na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to,
že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli
zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo

na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou
nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že navrhovateľ s odporkyňou neuzavrel platne zmluvou o
sprostredkovaní jej bytu, išlo o bezodplatné plnenie, pretože táto mu od počiatku popravde tvrdila, že

nemá peniaze na províziu za sprostredkovanie bytu, a on sa k nej z tohto dôvodu správal ako k osobe,
s ktorou ho zoznámil jeho dôležitý klient, a s ohľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu jej pomohol
tak, že dal byt do svojej ponuky a tento inzeroval. Počítal pri tom zrejme s tým, že ak sa nájde na jej byt
záujemcu, províziu si vyžiada od neho, čo sa napokon aj stalo. Teda navrhovateľ v strate nebol, pretože
ohľadom predaja jedného a toho istého bytu, t.j. bytu odporkyne, mal režijné náklady s tým spojené

zaplatené a to i napriek tomu, že ani jednému z nich, ani odporkyni, ani p. Q., ako svojmu klientovi,
neposkytol náležitý právny servis, z čoho možno vyvodiť, že hoci zmluva medzi odporkyňou a p. Q. bola
uzavretá, ale navrhovateľ, ako sprostredkovateľ, sa o to svojou aktívnou činnosťou nezaslúžil. Medzi
činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť, čo v danom prípadev jeho dôsledku chýba, keďže títo boli nútení zmluvu o prevode nehnuteľností uzavrieť po konzultácii
a právnej pomoci s inými právnikmi. Samotná inzercia bytu odporkyne, bez ohliadky jej bytu, nie je
dôvodom na odmenu navrhovateľa.

Pokiaľ neskôr, po podaní odporu odporkyňou, navrhovateľ argumentoval tým, že bez ohľadu na to, či
zmluva medzi účastníkmi bude právne kvalifikovaná ako zmluva príkazná, či o sprostredkovaní alebo
ako bezdôvodné obohatenie, je zrejmé, že navrhovateľ túto činnosť pre odporkyňu nevyvíjal „pro bono“
bez dohodnutej odmeny, a preto mu primeraná odmena patrí.

V zmysle rozsudku NS SR z 29. 9. 2003, sp. zn. 5Cdo 65/03 zmluvu, ktorej obsahom je, okrem záväzku
obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy, aj záväzok robiť ( na základe písomného plnomocenstva) právne
úkony s tretími osobami prípadne obstarať určitú vec alebo vykonať určitú činnosť, treba považovať
za zmluvu zmiešanú, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve a
ustanovenia o zmluve príkaznej.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že príkaznými zmluvami nie sú také zmluvy ktorými povinná osoba síce
preberá záväzok k obstaraniu určitej záležitosti alebo inej činnosti, ale ktoré sú ako zmluvné typy
samostatne upravené a majú odlišný právny režim, ako zmluva sprostredkovateľská.

Z tohto dôvodu sa stáva vymedzenie toho, čo má byť obstarané alebo vykonané, určujúcim kritériom
pre rozlíšenie, či ide o príkaznú alebo inú zmluvu. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy nie je
sprostredkovateľ oprávnený robiť na účet záujemcu voči tretím osobám žiadne právne úkony svojím
menom alebo menom záujemcu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol nato splnomocnený písomným plnomocenstvom. Pri takomto splnomocnení sa

riadia práva a povinnosti strán súvisiace s touto činnosťou zmluvou príkaznou. Pokiaľ obsahom dohody
zmluvných strán by bol nielen záväzok jednej z nich vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bola
poskytnutá príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, ale aj záväzok robiť právne úkony voči
tretím osobám (napr. uzavrieť predbežnú zmluvu - zmluvu o budúcej zmluve) na základe písomného
plnomocenstva,alebovyhotoviťnávrhzmluvy,príp.obstaraťinúzáležitosť,čivykonaťinúčinnosť,potom

by išlo o zmiešanú zmluvu, sprostredkovateľskú a príkaznú (o obstaraní veci, ktorá sa primerane riadi
ustanoveniami upravujúcimi oba tieto zmluvné typy).
V danom prípade nebolo preukázané, že by navrhovateľ pre odporkyňu vykonával nejaké činnosti alebo
úkonynazákladeňouudelenéhopísomnéhoplnomocenstva,totosúdunepredložil,apretobezabsencie
neho, nemožno právny vzťah medzi nimi nemožno subsumovať pod stanovenia príkaznej zmluvy.

Navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, neuniesol. Súd jeho návrhy následne vec
posúdiť či už ako bezdôvodné obohatenie, darovanie, príkaznú, či zmiešanú zmluvu, vyhodnotil ako
snahu za každú cenu získať od odporkyne zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko k svojim návrhom žiadne
dôkazy nepripojil, tieto ani riadne neodôvodnil, čo súd považovala za účelové z jeho strany a preto sa s

nimi ako s bezpredmetným a hypotetickými (neakceptované návrhy zmlúv a pod.) ani bližšie nezaoberal,
pretože na základe vyššie vyhodnotených dôkazov, tieto ani nemohli zvrátiť stav veci a privodiť mu v
spore úspech a to ani čiastočný. Naopak, odporkyňa, po celý čas súdneho konania zotrvávala na svojich
prednesoch a stanoviskách, tieto nemenila, a súd mal jej osobu za dôveryhodnú a jej počíňanie si vo veci
za obozretné, najmä s ohľadom na zabezpečenie si svedka pre danú situáciu, v osobe R.. Y. E. H.. Q..

Na základe vyššie uvedeného súd nemal návrh navrhovateľa za dôvodný a vo veci rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä

z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 OSP).