Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206501
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814206501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska

5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Z. N., J.. XX.XX.XXXX, E. XX/XXX, XXX XX I., o zaplatenie
sumy 2.123,77 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny 75 eur, úroku z omeškania zo sumy 2.228,77 eur vo výške 9,5 % ročne
od 13.08.2011 do 31.05.2014 a úroku z omeškania nad 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.06.2014
do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.265,76 eur s 8,25 % úrokom
z omeškania ročne od 01. 06. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 40,05 eur a trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 528,85 eur, a to všetko v mesačných
splátkach po 30 eur splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku
pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalvočiodporkynizaplateniasumy2.228,77eurspolusúrokom

z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 13.08.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili spolu dňa 27.08.2010 zmluvu o pôžičke
evid. č. 7078466, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni celkovú sumu pôžičky 3.750 eur.
Podľa zmluvy o pôžičke mala odporkyňa splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v
sume 62,50 eur. Do dňa podania návrhu uhradila odporkyňa z vyššie uvedenej zmluvy sumu 554,24
eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa

23.07.2011 listom - predžalobná upomienka, vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Do dnešného dňa odporkyňa dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh odporkyne ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 2.228,77 eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil zákonné úroky z
omeškania.

Odporkyňa potvrdila, že si je vedomá svojho peňažného záväzku. Pre svoju zlú finančnú situáciu
požiadala o možnosť splácať predmetný dlh v mesačných splátkach po 15 eur.

Podaním zo dňa 30.03.2015 a zo dňa 20.04.2015 navrhovateľ súdu zaslal čiastočné spätvzatie návrhu
spolu vo výške 90 eur. Späťvzatie návrhu odôvodnil čiastočnými úhradami odporkyne po 15 eur a to
dňa 23.10.2014, 05.11.2014, 09.12.2014,09.02.2015, 10.03.2015 a dňa 15.04.2015.Dňa 29.05.2015 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť v časti istiny 15 eur, keďže odporkyňa vykonala
úhradu v tejto výške dňa 20.05.2015. Podaním zo dňa 25.11.2015 s prihliadnutím na čiastočné úhrady

záväzku zo strany odporkyne v období od júna do októbra 2015 zobral návrh navrhovateľ späť v časti
istiny 75 eur.

Zároveň navrhovateľ zobral návrh späť aj v časti požadovaných úrokov z omeškania, V pôvodnom
návrhu požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.228,77 eur od 13.08.2011

do zaplatenia. Písomným podaním žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
2.015,11 eur od 01.06.2014 do 23.10.2014, zo sumy 2.000,11 eur od 24.10.2014 do 05.11.2014, zo
sumy 1.985,11 eur od 06.11.2014 do 09.12.2014, zo sumy 1.970,11 eur od 10.12.2014 do 09.02.2015,
zo sumy 1.955,11 eur od 10.02.2015 do 10.03.2015, zo sumy 1.940,11 eur od 11.03.2015 do 15.04.2015,
zo sumy 1.925,11 eur od 16.04.2015 do 20.05.2015, zo sumy 1.910,11 eur od 21.05.2015 zaplatenia, zo
sumy 1.895,11 eur od 25.06.2015 do 28.07.2015, zo sumy 1.880,11 eur od 29.07.2015 do 25.08.2015,

zo sumy 1.850,11 eur od 18.09.2015 do 20.10.2015, zo sumy 1.835,11 eur od 21.10.2015 do zaplatenia.
Odporkyňa so späťvzatím návrhu súhlasila.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť, súd podľa citovaného zákonného ustanovenia

uznesením č.k. 8C/92/2014 - 49 zo dňa 13.08.2015 konanie v sume 105 eur spolu s príslušenstvom
zastavil a vo výroku tohto rozsudku rozhodol o zastavení konania v časti istiny 75 eur, úroku zo
omeškania zo sumy 2.228,77 eur vo výške 9,5 %ročne od 13.08.2011 do 31.05.2015 a úroku z
omeškania nad 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.06.2015 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7078466, Podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, predžalobnou
upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok, výsluchom účastníkov,
poštovými poukážkami ktorými vykonala odporkyňa jednotlivé úhrady a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a odporkyňa uzavreli dňa 27.08.2010 Zmluvu o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7078466, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporkyni vo
výške 2.000 eur. Odporkyňa sa zaviazala pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 62,50
eur v celkovom počte 60 splátok. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba

32,13 %. Výška RPMN bola stanovená 32,13 % ročne.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa07.03.2013spol.ConsumerFinanceHolding,a.s.akopostupca
postúpil pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.

Podľa prehľadu úhrad odporkyňa v prospech navrhovateľa uhradila celkovo sumu 554,24 eur a dátum
poslednej úhrady bol dňa 02.12.2011. Po zosplatnení pôžičky boli pôvodným veriteľom účtované
odporkyni pokuty, sankcie, pričom celkovo tak vyúčtoval sumu 2.228,77 eur.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 30.03.2015 uviedol, že pohľadávka uplatnená v návrhu na začatie konania

vo výške 2.228,77 eur pozostáva z istiny vo výške 2.015,11 eur a z poplatkov vyčíslených k 31.05.2014
vo výške 213,66 eur.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá svojho peňažného záväzku. So spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. mala uzatvorené tri alebo štyri zmluvy, presne to uviesť nevedela.

Nemala vedomosť o tom ktorá pôžička bola v akej sume splácaná. V súčasnosti je nezamestnaná,
pracuje len na dohodu o vykonaní práce a jej mesačný príjem predstavuje sumu 70 eur. Manžel je na
invalidnom dôchodku a jeho príjem činí 180 eur mesačne. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvomjej syna a len výdavky na elektrinu činia 95 eur mesačne. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu
požiadala o možnosť splácať predmetný dlh v mesačných splátkach po 15 eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a
táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky
peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa zmluvy bola
odporkyni poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur. Pôžičku sa odporkyňa zaviazala splatiť v 60 splátkach
vo výške 62,50 eur mesačne. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky dohodnutý vo výške

32,13 % ročne. V prospech navrhovateľa odporkyňa do dňa podania návrhu na súd uhradila celkovo
finančné prostriedky vo výške 554,24 eur.Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
predstavoval 32,13 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období august 2010 činil úrok 12,58 % p.
a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy v danom prípade je cca 2,5 krát vyšší
ako bol úrok poskytovaný bankami.

Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej
pôžičke dohovoriť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla

taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie

nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých jednorázovo odporkyni. Navrhovateľ poskytol
odporkyni celkovú sumu 2.000 eur, odporkyňa vykonala navrhovateľovi splátkami úhradu vo výške
554,24 eur a po podaní návrhu v sume 105 eur a následne 75 eur, spolu teda úhrady vo výške 734,24
eur. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými finančnými prostriedkami teda
predstavuje sumu 1.265,76 eur.

S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie nevrátených finančných
prostriedkov poskytnutých jednorazovo odporkyni a to vo výške 1.265,76 eur a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol.

Odporkyňa sa neuhradením peňažného záväzku v sume 1.265,76 eur dostala do omeškania, preto ju
súd odo dňa 01.06.2014 zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne
(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % + 8 %).

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Po porovnaní
úspechu toho ktorého účastníka v súdnom konaní (navrhovateľ bol úspešný v časti istiny 1. 265,76 eur
+ 180 eur - uhradených odporkyňou po podaní návrhu na súd) možno konštatovať, že navrhovateľ mal

úspech v rozsahu 65 % a odporkyňa v rozsahu 35 %. Po odpočítaní úspechu odporkyne od úspechu
navrhovateľa (65 % - 35 %), navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu
30 % z celkových trov konania.

Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

133,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.762,83 eur.

Súd priznal navrhovateľovi 30 % zo zaplateného súdneho poplatku (133,50 eur) a to vo výške 40,05 eur.

Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlen,,vyhláška“),súvyčíslené
takto :

Tarifnáodmenavsume1.205,03eurvrátaneDPHpodľa§10ods.1,vyhláškyatozanasledovnéúkony:
- prevzatie a príprava zastupovania (AK GALLO s.r.o.) ............................................ 91,29 eur

- písomné podanie na súd - žalobný návrh (AK GALLO s.r.o.) ................................ 91,29 eur
- prevzatie a príprava zastúpenia (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ................................ 91,29 eur
- čiastočné späťvzatie zo dňa 30.03.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ................... 91,29 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur
- čiastočné späťvzatie zo dňa 20.04.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ................... 91,29 eur

- účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur
- čiastočné späťvzatie dňa 26.05.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur - účasť na
pojednávaní dňa 19.11.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur - čiastočné späťvzatie
dňa 20.11.2015 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur - účasť na pojednávaní dňa
01.03.2016 (AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.) ...................... 91,29 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 109,72 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2014 vo výške 3 x 8,04 eur, rok 2015 vo výške 7 x 8,39 eur, rok 2016 1 x 8,58 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví

opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 1.1.2009
účinné opatrenie č. 632/2008 Z.z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá na sumu
0,183 eura. Súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovného jeho právneho zástupcu podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. účinného v čase jednotlivej cesty, za cestu 2 x Košice - Vranov nad Topľou a späť,ktorá bola vykonaná osobným automobilom Audi A6 na pojednávanie dňa 16.04.2015, 14.05.2015,
19.11.2015 a 01.03.2016. Súd priznal náhradu cestovného takto:
Počet km: 400 km

Základná náhrada: 0,183 eur
Spotreba: 5,0 l/km
Cena PHM: 0,95 eur/l
Výpočet:
a) základná náhrada za cestu - 0,183/km, t.j. 400 km x 0,183 eur/km = 73,20 eur

b) náhrada za PHM - priemerná spotreba 5,0l/ 100 km; spolu 400 km x 5,0 l/100 km, t.j. spotrebovaných
20l x 0,95 eur/ l = 19,00 eur
Spolu náhrada za cestovné + 20 % DPH ................................................................... 110,64 eur

Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí aj náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1, §
17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov:

3 x Košice - Vranov nad Topľou a späť (15 polhodín)
Výpočet: 13,98 eur x 15 = 209,70 eur
1x Košice - Vranov nad Topľou a späť (pojednávanie 01.03.2016) 5 začatých polhodín x 14,30 eur =
71,50 eur
Spolu náhrada za stratu času + 20 % DPH ............................................................... 337,44 eur

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporkyne, súd priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 30 % zo sumy 1.762,83 eur, čo predstavuje sumu 528,85 eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku ; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne jej súd povolil splatiť peňažný záväzok v

mesačných splátkach po 30 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.