Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Jana Třešková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1P/110/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615210257
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615210257.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H.
J., X.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: R. J., X.. XX.X.XXXX, L. R., E.. H. XXXX/XX a Z. J., X.. X.X.XXXX, L. F.
XXX, v konaní o zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd zvyšuje výživné otca na maloletého H. J., X.. XX.X.XXXX zo sumy 50,- € mesačne na sumu
115,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc od 1.1.2016.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.5.2012 v časti
vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 1.1.2016 do 31.3.2016 vo výške 195,- € je otec
povinný zaplatiť matke v splátkach po 15,- € mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 11.12.2015 domáhala, aby súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H., X.. XX.X.XXXX, určenú rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.5.2012, a to zo sumy 50,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne, počnúc od
1.1.2016, s poukazom na uplynulý čas a zmenu pomerov v rodine.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a uviedol, že je to pre neho veľa a neutiahol by to.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že výživné otca na maloletého Mareka odporúča
zvýšiť, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici a v Malackách, správami Sociálnej poisťovne, správou Obce F. a
správou Mesta R., potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom matky a výsluchom
otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:
Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/XX/
XXXX-XX zo dňa 9.5.2012, právoplatným dňa 6.6.2012, bola schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej bolo výživné na maloletú H. J., X.. XX.XX.XXXX (t. č. už plnoletú) zvýšené zo sumy 50,- € mesačnena sumu 100,- € mesačne, a výživné na maloletého H. J., X.. XX.X.XXXX bolo zvýšené zo sumy 1.000,-
Sk/33,19 € mesačne na sumu 50,- € mesačne, všetko s účinnosťou od 1.4.2012. V čase rozhodovania
súduvovecibolamatkamaloletýchdetínezamestnanáspríjmomvoformepríspevkunabývanievsume
62,- €/mes. a prídavkov na dve deti v sume 45,08 €/mes., a otec bol cez pracovnú agentúru zamestnaný
u J. R., R..K..S.. V. s príjmom okolo 500,- € mesačne (príjem po vykonaní nariadených exekučných
zrážok). Maloletá H. bola v tom čase žiačkou 1. ročníka S. R. a maloletý H. chodil do 1. ročníka ZŠ.
Súd mal ďalej v konaní preukázané, že matka maloletého dieťaťa býva spolu s deťmi H. C. H. v
jednoizbovom byte Y. R., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 232,- € mesačne a prídavkov na dve deti v sume spolu 47,04 € mesačne. Výdavky na domácnosť
predstavujú nájom 117,93 €/mes., plyn 7,- €/mes., elektrina 24,15 €/mes., TV 9,60 €/mes. a internet 10,-
€/mes., a spláca tiež pôžičku v banke po 79,40 € mesačne a notebook pre syna po 13,- € mesačne. Na
lieky mesačne vynaloží sumu asi 70,- €. Okrem detí H. C. H. iné vyživovacie povinnosti nemá, pričom
dcéra H. má 20 rokov a aktuálne študuje na vysokej škole v Trnave.
Otec maloletého dieťaťa býval v čase začatia súdneho konania v podnájme v V. X. C. X. P. XX v
dvojizbovom byte, v ktorom s ním kvôli štúdiu na VŠ bývala tiež dcéra H., ktorá sa neskôr odsťahovala.
Náklady otca na bývanie a domácnosť na tejto adrese predstavovali spolu s energiami sumu 410,-
€ mesačne. V súčasnosti už otec býva na ubytovni v V., kde mesačne platí odplatu za ubytovanie
vrátane elektriny, plynu, vodného a stočného vo výške 90,- € mesačne. Otec má priateľku, s ktorou
spolu nežijú ani nehospodária. Zamestnaný je cez pracovnú agentúru u J. R., R..K..S.. V., kde v roku
2015 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 729,91 €, za január 2016 dosiahol čistý mesačný príjem
693,35 € a za február 2016 dosiahol čistý mesačný príjem 358,62 €. V minulosti si chodil privyrábať
kopaním hrobov, čo pre neho predstavovalo príjem asi 30,- € za jeden hrob, momentálne však už túto
činnosť nevykonáva, nakoľko išlo len o brigádu. Proti otcovi je vedených viacero exekučných konaní,
ktoré spláca buď formou zrážok zo mzdy alebo priamym splácaním dlhu u exekútora. Okrem detí H. C.
H. iné vyživovacie povinnosti nemá, na dcéru H. platí súdom určené výživné vo výške 100,- € mesačne
a prispieva jej aj nad jeho rámec podľa jej aktuálnych potrieb, napr. v mesiaci apríl 2014 prispel sumou
50,- €, v mesiaci máj 2015 prispel sumou 80,- €, a v mesiaci jún 2015 sumou 70,- €, s tým, že s peniazmi
sa mala dcéra rozdeliť spolu s bratom.
Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletý H. je v súčasnosti žiakom 5. ročníka ZŠ. V škole sa
nestravuje a nenavštevuje žiadne platené krúžky. Je alergik, mesačne matka vynaloží na lieky sumu
okolo 5,- až 10,- €. Otec sa so synom stretával, momentálne sa s ním už asi štyri mesiace nestretol.
Výživné na neho platí riadne, nad rámec výživného mu prispel nákupom oblečenia, bicykla, strojčeka
na vlasy či telefónu.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa bol podaný dôvodne. Súd mal v konaní
preukázané, že výživné otca na maloletého H. bolo naposledy určované v roku 2012 a to rozsudkom
Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.5.2012, kedy bola vyživovacia povinnosť otca
na maloletého syna zvýšená zo sumy 33,19 € mesačne na sumu 50,- € mesačne. Keďže v zmysle § 26
Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa
zmenia pomery, súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej zmene osobných
a majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Súd v konaní zistil, že od ostatnej úpravy výživného sa pomery na strane matky maloletého dieťaťa
zmenili, keďže jej bol medzičasom priznaný invalidný dôchodok vo výške 232,- € mesačne, kým v
predchádzajúcom konaní o zvýšení výživného bola nezamestnaná a mala príjem len vo forme príspevku
na bývanie v sume 62,- €/mes. plus prídavky na dve maloleté deti. Zároveň matkina druhá vyživovacia
povinnosť, a to t. č. už plnoletá dcéra H., nastúpila na štúdium na vysokú školu, v dôsledku čoho matke
stúpli náklady na starostlivosť o ňu súvisiace s jej vysokoškolským štúdiom (cestovné, učebnice, strava).
Tu súd poukazuje na to, že zvýšené výdavky na štúdium dcéry znášal v určitej miere tiež otec dieťaťa ako
jej druhý rodič, nakoľko u neho dcéra istý čas bývala a súd mal preukázané, že ju finančne podporoval
aj mimo určeného výživného, inak riadne posielaného matke. Čo sa pomerov otca týka, tento zostal
zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako v minulosti a jeho priemerný čistý mesačný príjem za
rok 2015 plus za január a február 2016 predstavoval sumu 700,- € mesačne. Súd konštatuje, že jeho
príjmové možnosti sa za uplynulý čas zásadne nezmenili, nakoľko hoci otec udával v predchádzajúcom
konaní o zvýšení výživného príjem nižší a to konkrétne 500,- € mesačne, išlo tu o príjem už po odrátaní
zamestnávateľom vykonávaných exekučných zrážok zo mzdy, t. j. o výplatu posielanú otcovi na účet,
a nie o jeho čistú mzdu, a preto podľa názoru súdu k podstatnej zmene príjmu na strane otca nedošlo.
Čo sa potom týka zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, súd mal preukázané, že maloletý H.
nastúpil už na druhý stupeň základnej školy, s čím objektívne stúpli náklady na starostlivosť o neho
súvisiace s jeho vekom a školskou dochádzkou, a navyše je syn alergik a je nutné, aby pravidelne užíval
lieky, ktoré mesačne stoja okolo 5,- až 10,- €.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považoval zvýšenie výživného na maloleté dieťa za
dôvodné a opodstatnené, s poukazom na to, že doposiaľ určené výživné vo výške 50,- € mesačne už
nezodpovedá jednak potrebám školopovinného dieťaťa druhého stupňa základnej školy a ani aktuálnym
príjmovým a osobným pomerom obidvoch rodičov. Súd mal preukázané, že matkin príjem je výrazne
nižší ako príjem otca (279,04 € mesačne oproti 700,- € mesačne), pričom matka sa navyše o maloleté
dieťa - a rovnako tak aj o toho času už plnoletú dcéru - sama osobne stará. Navyše je matka na
invalidnom dôchodku, a teda má len obmedzené možnosti pri zabezpečovaní si prípadného vyššiehopríjmu, kým u otca súd nezistil žiadne vážne prekážky, ktoré by mu bránili v získavaní príjmu dostatočne
vysokého na zabezpečenie jeho potrieb i potrieb ním vyživovaných detí. Zároveň mal súd preukázané,
že otec prispieva maloletému aj nad rámec určeného výživného, a to vo forme nákupu oblečenia či
telefónu, a teda sú tu možnosti na strane otca na platenie i vyššieho výživného. Súd preto rozhodol o
zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého H. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.1.2016 do 31.3.2016 vo
výške 195,- € (115,- €/mes. x 3 mes. = 345,- € mínus zaplatené výživné 150,- € za tri mesiace) súd
povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- € mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do zaplatenia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.