Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/693/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215206301.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č.
1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie
Martina Benku č. 9, Bratislava, proti žalovanej: M. Z., H.. X.XX.XXXX, Š. X. K., C. E. XXXX/X, XXX XX C.,
o zaplatenie 70,70 euro, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
zo dňa 31. júla 2015 č.k. 21C 106/2015-16 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36,49 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k
rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom Námestie Martina Benku č. 9 v Bratislave.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70
euro a trovy konania vo výške 16,50 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2009
Z.z.odopravenadráhach,keďpovykonanomdokazovanímalpreukázané,žežalovanádňa7.10.2014
cestovala na linke MHD č. XXX v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov sa nepreukázala platným

cestovným lístkom. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 euro, predstavujúcu cestovné vo výške 0,70 euro
za použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom vo výške 70 euro. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v
spojení s § 150 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O. s. p.“) , keď náhradu trov konania
znížil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh

vo výške 16,50 euro.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady trov konania
predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 euro, čo
predstavuje spolu trovy konania vo výške 106,46 euro (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), sú takéto
trovy neprimerané voči pohľadávke vo výške 70,70 euro. Mal za to, že v uvedenom prípade je dôvodné

náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť s poukazom na to, že žalobca obdobné nároky
uplatňuje vzorovou žalobou, príprava týchto žalôb je rutinná činnosť nevyžadujúca si odborné znalosti.
Pokiaľ aj napriek tomu žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, takýto postup je neúčelný,
a tým aj vynaložené trovy.

Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť nahradiť mu
trovy konania v uplatňovanej výške. Uviedol, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť pri rozhodovaní otrovách konania iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd pritom musí posúdiť
majetkové, sociálne, osobné pomery účastníkov konania. Neprimeranosť trov konania v drobných
sporoch treba v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Uviedol, že prvostupňový súd v

odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že sú voči pohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania, trov právneho zastúpenia
a istiny.

Konštatoval, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p. iba v prípade,

ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval sa,
že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O. s. p. k § 150 ods.
2 O. s. p. chápať minimálne ako dvojnásobne vyššiu sumu než samotná istina, čo v tejto veci nie je.
Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že napadnutým rozsudkom mu boli priznané iba
trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu, pričom zaplatenie tohto poplatku bolo povinnosťou

žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.

Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne
vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR. Mal za to, že je nepochybné, že žiadne

ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka
dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania.
Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za
nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná neznášala trovy procesne plne úspešného
žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p..

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o trovách konania), vec prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je
sčasti dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Nemožno mať pochybnosť o tom, že výška žalobcom požadovanej sumy 70,70 euro klasifikuje konanie

v tejto konkrétnej veci ako drobný spor.

Práve ustanovením § 150 ods. 2 O. s. p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania
v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok
konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Táto výnimka predstavuje tzv. moderačné právo súdu spočívajúce v

možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú účastníkovi s plným či prevažným
úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z
ktorých prvou je povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (ktorých
náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by ho bolo
možné použiť iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Názor žalobcu, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť iba v prípade, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka nemá oporu v znení § 150 ods. 2 O.
s. p., z ktorého dikcie plynie len podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď v zmysle § 150 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania
znížil. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu sa však nestotožnil s rozsahom
zníženia trov konania vykonaného súdom prvého stupňa. Tým, že súd prvého stupňa žalobcovi priznaliba náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50
eura, fakticky žalobcovi nepriznal vôbec náhradu trov právneho zastúpenia.

Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, pretože právny zástupca má v zmysle
vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.„) nárok na odmenu za právne služby.

Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (á 16,60 euro) a 3 x režijný

paušál (á 8,39 euro). Z obsahu príslušného spisového materiálu však vyplýva, že právny zástupca
žalobcu vo veci vykonal len dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
žaloby) 2 x po 16,60 euro v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Odvolací súd pri rozhodovaní
nezohľadnil žalobcom uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon pokus o zmier (nakoľko
tento nie je úkonom právnej služby vykonaným v konaní) a vzhľadom na jednoduchosť veci ani úkon
ďalšej porady s klientom. K priznaným úkonom je potrebné pripočítať režijný paušál 2 x 8,39 euro. Keďže

právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa odmena
zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 9,99 euro. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 59,97 euro,
čo spolu s trovami predstavujúcimi súdny poplatok (16,50 euro) činí 76,47 euro.

Odvolací súd v predmetnej veci využil moderačné právo (i napriek tomu, že vyššie stanovená výška trov

konania je v podstate totožná s výškou uplatnenej pohľadávky) berúc do úvahy Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21. mája 2014 sp. zn. I. ÚS 759/2013, v ktorom ÚS SR konštatoval, že
ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou
na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod
neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medze

pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Odvolací súd mal za to, že
vyššie vyčíslené trovy žalobcu sú neprimerané voči žalovanej sume s prihliadnutím na skutočnosť,
že predmetom tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom žalobcu v týchto
konaniach zastupuje advokát JUDr. Vladimír Kán, ktorého písomné podanie na súd - žaloba je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaká, k zmene dochádza len v označení značky

veci žalobcu (naša značka), mena a adresy žalovaného, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je štandardná,
predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s
ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov. Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho
konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať

záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci
obstojí zníženie náhrady trov právneho zastúpenia na úroveň jednej tretiny, teda na sumu 19,99 euro
(59,97 : 3 = 19,99 euro). So súdnym poplatkom za žalobu 16,50 euro potom celkové trovy konania
predstavujú 36,49 euro (16,50 + 19,99 = 36,49 euro).

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti odvolací súd udáva, že konanie pred
odvolacím súdom je konanie apelačného súdu v plnej jurisdikcii s možnosťou modifikovať skutkový
stav; na základe uvedeného odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia širšie rozviedol a doplnil
dôvody správne vedúce súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania k použitiu § 150 ods.

2 O. s. p.. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu poukazujúceho na uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6 Co/271/2009, v ktorom označený súd dospel k záveru, že žalobca ako úspešný účastník
v drobnom spore, v ktorom bol zastúpený advokátom, má právo na náhradu (okrem vlastne účelne
vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb poskytnutých mu splnomocneným
advokátom nemohol odvolací súd posúdiť, keďže žalobca k odvolaniu nepripojil rozhodnutie, na ktoré

sa odvolával. Považuje však za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, súd
tieto skúma vždy jednotlivo pre každého účastníka zvlášť, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli
za konania najavo. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, aký priebeh malo predmetné konanie, či vo veci
bolo vykonané dokazovanie, či žalobca okrem obligatórnych listinných dôkazov predkladal i iné dôkazy,
či bolo problematické zabezpečiť tieto dôkazy a z akého dôvodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,49 euro.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1, v spojení s
§ 142 ods. 2 O. s. p., nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.